Máme záujem na vytvorení platformy pre výmenu názorov a dialóg na odbornej a vedeckej úrovni. Kontaktujte nás v prípade, ak máte záujem o zverejnenie vašej štúdie.

Osudy Krajanského domu na Slovensku v Bratislave (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………
Chronológia Slovákov v Amerike (Jozef Janek) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………
Súčasný stav internetových portálov a webových stránok slovenského zahraničia (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………
Výška finančnej podpory, ktorú v období 2006 – 2010 poskytla SR organizáciám a spolkom Slovákov žijúcich v zahraničí viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Štúdie z okrúhleho stola 2010 viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Európania v zahraničí (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
K aproximácii národnej legislatívy členských štátov Európskej únie vo vzťahu k Európanom žijúcim vo svete (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
K niektorým otázkam tvorby a výkonu štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Súčasné migračné pohyby v kontexte Európskej únie a ich vzťah k Slovenskej republike (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte dotácií na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí ako súčasť národnopolitických záujmov štátu (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Volebná legislatíva a možnosti aktívnej účasti Slovákov žijúcich v zahraničí vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2010 (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Základné úlohy a postavenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v štátnej štruktúre Slovenskej republiky (Milan Gacík) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Súčasný stav a návrh programu kultúrnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí (Claude Baláž) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Kultúra Slovákov v zahraničí – obohacujúci prvok slovenskej kultúry (Mária Katarína Hrkľová) viac informácií
……………………………………………………………………………………………………..
Slovenská Amerika včera a dnes (Milan Čuba) viac informácií

hore


Claude Baláž: Osudy Krajanského domu na Slovensku v Bratislave

Exodus slovenského národa i novodobé migračné pohyby jeho príslušníkov majú svoju minulosť, ale aj dejinnú kontinuitu. Od maďarskej okupácie územia pôvodne obývaného predkami Slovákov v 9. storočí, cez tatársky vpád, tureckú expanziu, stavovské povstania, protireformačné hnutie, úteky poddaných, sťahovanie na Dolnú zem, masové vysťahovalectvo do zámoria, hospodársku emigráciu medzi dvomi svetovými vojnami, politickú emigráciu po druhej svetovej vojne, individuálne úteky pred totalitným režimom, masové odchody po okupácii nášho územia vojskami Varšavskej zmluvy až po súčasné slobodné migračne pohyby občanov Slovenskej republiky.

Stiahnuť štúdiu (173 KB, PDF)

hore

Chronológia Slovákov v Amerike (Jozef Janek)

Americkí Slováci tvoria približne jednu tretinu slovenského národa vo svete a pre slovenskú samostatnosť toho dosť urobili. Preto by sme mali poznať aj ich históriu. Americký Slovák Jozef Janek sa podujal priblížiť nám ich dejiny aspoň takto heslovite. Prvú časť chronológie amerických Slovákov Vám ponúkame – je to zaujímavé čítanie.

Za poskytnutie štúdie veľmi pekne ďakujeme Dr Ing. Vladimirovi Valentovi z Belehradu.
Stiahnuť štúdiu (481KB, PDF)

hore

Súčasný stav internetových portálov a webových stránok slovenského zahraničia (Claude Baláž)

Predmetom tejto situačnej správy je prehľad o internetových stránkach krajanských spolkov, inštitúcií a médií v slovenskom zahraničí. Pri jej zostavovaní sme čerpali z nám dostupných údajov a našu pozornosť sme orientovali na 52 štátov, v ktorých predpokladáme, že žijú zahraniční Slováci, ako národnostná menšina, komunita alebo jednotlivci.

Stiahnuť štúdiu (108KB, PDF)

hore

Tabuľky a diagramy znázorňujúce výšku finančnej podpory, ktorú v období 2006 – 2010 (ku dňu 31.12.2010) poskytla Slovenská republika organizáciám a spolkom Slovákov žijúcich v zahraničí a jej rozdelenie podľa štátov/regiónov, v ktorých príjemcovia dotácií žijú (Dušan Klimo)

Podľa Európskeho štatistického úradu ľudia zo zahraničia – migranti poslali do pôvodnej vlasti v roku 2008 31,8 bilióna eur. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Bratislave (IOM) Slováci pracujúci v zahraničí pošlú zo svojich zárobkov blízkym na Slovensku okolo 30 miliárd korún.
Štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí má aj finančný rozmer vo forme poskytovania dotácii, ktoré by mali slúžiť najmä na posilňovanie ich kultúrnej a národnej identity a na posilňovanie vzájomných vzťahov so starou vlasťou.  V nasledujúcej časti prinášame údaje znázorňujúce výšku finančnej podpory, ktorú v období 2006 – 2010 poskytla Slovenská republika organizáciám a spolkom Slovákov žijúcich v zahraničí.

Stiahnuť štúdiu (127KB, PDF)

Stiahnuť tabuľku (53KB, PDF)

hore

.

Štúdie z okrúhleho stola 2010

V dôsledku súčasného slovenského vysťahovalectva, ktoré sa po roku 1989 stalo súčasťou celkových európskych migračných pohybov, vzniká nová skupina Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorých počet sa približuje k 30% celkového počtu Slovákov žijúcich v zahraničí.

Cieľovými krajinami sa stávajú európske i atlantické štáty, ktoré imigrantov prijímajú pre posilnenie vlastnej ekonomiky a hospodárskej stability. Vysokokvalifikované osoby s vysokoškolským alebo stredoškolským vzdelaním, na ktoré vynaložil finančné prostriedky cudzí štát, sa stávajú výhodným importom pre každú z prijímajúcich krajín. Podľa údajov Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied ročne odchádza zo Slovenska za prácou len vysokoškolsky vzdelaných 10 tisíc osôb. Do cudziny odchádzajú tí najschopnejší a Slovensko starne aj preto, že mladí emigrujú.

Napriek tejto alarmujúcej skutočnosti koncepcia migračnej politiky SR vypracovaná Migračným úradom Ministerstva vnútra SR, ktorú prerokovala a schválila vláda SR, sa vôbec nezaoberá migráciou slovenského obyvateľstva a venuje sa len imigračnému aspektu na pozadí nášho vstupu  a členstva v Európskej únii. Rovnako túto otázku ponecháva nerozpracovanú aj Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, ktorú vláda SR schválila v roku 2008. Preto problematika súčasných migračných pohybov, občanov Slovenskej republiky do zahraničia, z hľadiska ekonomických, politických, kultúrnych, vzdelávacích, sociologických, právnych, demografických, štatistických, prognostických a ďalších aspektov sa stala hlavným cieľom  odborného podujatia. Tým nadväzuje na tradíciu okrúhlych stolov venovaných slovenskému zahraničiu, ktoré sa konajú už od roku 2002 a stalo sa šiestym v poradí pod názvom Slovenská zahraničná migrácia.

Niektoré aspekty legislatívy v kontexte imigrácie Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensko (JUDr. Milan Vetrák, PhD.)
Stiahnuť štúdiu

Imigrácia Slovákov z Vojvodiny (Štefan Sec)
Stiahnuť štúdiu

Koncepcia štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte imigrácie Slovákov žijúcich v zahraničí (PhDr. Claude Baláž)
Stiahnuť štúdiu

Migrácia a jej odraz v médiách na Slovensku (Dušan Mikolaj)
Stiahnuť štúdiu

Migrácia zo Slovenskej republiky od roku 2004: vybrané črty, existujúce výzvy, návrhy riešení (RNDr. Boris Divinsky)
Stiahnuť štúdiu

Niektoré aspekty legislatívy v kontexte emigrácie občanov Slovenskej republiky (JUDr. Milan Vetrák, PhD.)
Stiahnuť štúdiu

Koncepcia štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte emigrácie občanov Slovenskej republiky (PhDr. Claude Baláž)
Stiahnuť štúdiu

Pracovná migrácia zo Slovenskej republiky, základné trendy v období 2008-2009 z Výberového zisťovania pracovných síl (Mgr. Pavol Bellan)
Stiahnuť štúdiu

Reemigrácia Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii (Martin Hakel, BA.)
Stiahnuť štúdiu

Remigračná politika Írskej republiky (Maroš Karabinos)
Stiahnuť štúdiu

Zdravie a zdravotné návyky Slovákov žijúcich v zahraničí (Lenka Beňová)
Stiahnuť štúdiu

Imigrácia Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte slovenských menšín a komunít v zahraničí (Mgr. Martin Štrbka)
Stiahnuť štúdiu

Dôvody, pre ktoré Slováci ostávajú v zahraničí žiť a ktoré ich prinášajú opäť domov (Ing. Stanka Švecova)
Stiahnuť štúdiu

hore

.

Európania v zahraničí (Claude Baláž)

 

 

Prevažná časť európskych národov a štátov v dôsledku migrácie svojich príslušníkov do zahraničia má svoje zahraničné komunity, ktoré podľa údajov Rady Európy v súčasnosti predstavujú vyše 130 miliónov Európanov žijúcich v zahraničí. Väčšina materských krajín má záujem na udržiavaní vzájomných vzťahov a na udržiavaní a rozvoji ich národného povedomia a kultúrnej identity. Európania v zahraničí môžu plniť nezastupiteľnú úlohu mostov medzi materskými a hostiteľskými krajinami, zbližovaním kultúr prispievať k vzájomnému poznaniu a porozumeniu, byť faktorom stability a medzinárodnej bezpečnosti a podieľať sa tak na prebiehajúcich eurointegračných procesoch. Každá krajina vypracovala a realizuje svoj model vzťahov k zahraničným krajanom, ktorý vychádza z tradícií, potrieb i možností toho ktorého štátu.

Stiahnuť štúdiu (Európania v zahraničí: Švajčiarsko, PDF)

Stiahnuť štúdiu (Európania v zahraničí: Francúzsko, PDF)

Stiahnuť štúdiu (Európania v zahraničí: Grécko, PDF)

Stiahnuť štúdiu (Európania v zahraničí: Španielsko, PDF)

Stiahnuť štúdiu (Európania v zahraničí: Nemecko, PDF)

Stiahnuť štúdiu (Európania v zahraničí: Rusko, PDF)

Stiahnuť štúdiu (Európania v zahraničí: Ostatné, PDF)

hore

.

K aproximácii národnej legislatívy členských štátov Európskej únie vo vzťahu k Európanom žijúcim vo svete (Claude Baláž)

V súvislosti s prebiehajúcimi integračnými procesmi v Európe vystupujú vo väčšej či menšej miere problémy vzájomného zosúladenia a prijatia takých postupov a zákonov, ktoré pomôžu prekonať jestvujúce rozdiely. Napriek rozdielom prebiehajúci proces nemá v súčasnosti lepšiu variantu než je Európska únia. V jej členských štátoch prebieha v súčasnosti proces prijímania medzinárodnej Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Isté je, že predmetnou zmluvou sa proces aproximácie ani neskončí, ani nezastaví, ale bude pokračovať ďalej. V konečnom dôsledku to bude znakom odmietnutia tendencií konzervativizmu a prísľubom progresívneho vývoja i potvrdením demokracie. Nepochybne jednou z najťažších úloh je zosúladenie národných  predstáv a potrieb s celoeurópskymi, dobré susedské vzťahy a spolupráca a spoločný postup vo vzťahu k tretím štátom a iným spoločenstvám…..

Stiahnuť štúdiu (324KB, PDF)

hore

.

K niektorým otázkam tvorby a výkonu štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí (Claude Baláž)

Mimo krajiny svojho pôvodu, žije niekoľko desiatok miliónov Európanov a ich počet neustále rastie. V roku 2003 sa pod záštitou Gréckeho predsedníctva Európskej únie uskutočnil prvý Summit európskych diaspór(  slovenskú diaspóru zastupoval Dušan Klimo predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí). Súhrnná správa a odporúčania zo summitu sú zamerané na význam diaspór, na úlohu, ktorú môžu hrať pri formulovaní politík Európskej únie a na otázky posilňovania vzťahov medzi EU a jej diaspórami. Svetové združenie Slovákov v zahraničí reagovalo na tieto odporúčania koncom roku 2005 zostavením a vydaním publikácie Slováci vo svete. Správa o súčasnom stave a postavení slovenskej diaspóry (Slovaks throughout the world. Report on the Current State and Status of the Slovak Diaspora), v ktorej na záver, už formuluje aj niektoré svoje návrhy, týkajúce sa osôb patriacich k európskym menšinám a komunitám v zahraničí.

Slovenský národ patrí k tým európskym národom, ktoré v dôsledku masového vysťahovalectva v minulosti a súčasných migračných pohybov, majú po celom svete roztrúsené vlastné menšiny a komunity. V súčasnosti ich počet odhadujeme na viac ako 2 milióny osôb, čo predstavuje nad 30 % z celkového počtu všetkých príslušníkov slovenského národa. Pre porovnanie počet príslušníkov všetkých národnostných menšín z celkového počtu občanov Slovenskej republiky predstavuje 14,4 %. Súčasný stav starostlivosti a financovania štátu vo vzťahu k domácim a zahraničným menšinám je nerovnomerný, v neprospech  slovenských menšín a komunít v zahraničí…..

Stiahnuť štúdiu (139kb, PDF)

hore

.

Súčasné migračné pohyby v kontexte Európskej únie a ich vzťah k Slovenskej republike (Claude Baláž)

Pod slovným termínom migrácia, sa rozumie presun z jedného miesta na iné, pohyb pracovných síl, pohyb ľudských más, sťahovanie, presídľovanie. Migrovať teda znamená, sťahovať sa. Súčasné globalizačné, integračné procesy, rozvoj informačných technológii a dopravy, rozdiely v životnej úrovni, sa stali významným faktorom vzrastajúceho významu a intenzity migrácie. Migrácia sa celosvetovo stáva jedným z najvýznamnejších javov 21. storočia.

V rokoch 1800 – 1930 viac ako 40 miliónov Európanov odišlo prevažne do Ameriky. Roky 1920 – 1940 resp.1960 boli charakteristické najmä vnútroeurópskymi migráciami. Po druhej svetovej vojne resp. po roku 1960 začala západná Európa spoznávať neeurópsku imigráciu. Bývalé koloniálne mocnosti, boli konfrontované migráciou zo svojich bývalých kolónii, ku ktorým neskôr pristupujú zahraniční hosťujúci robotníci známy pod združeným názvom gastarbeitri. Od konca 80-tych rokov 20.storočia odchádzajú žiť a pracovať do západnej Európy aj obyvatelia východoeurópskych krajín. Po rozšírení Európskej únie sa pokračuje v rozlišovaní medzi príslušníkmi členských štátov Európskej únie a tretích štátov…..

Stiahnuť štúdiu (139kb, PDF)

hore

.

Štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte dotácií na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí (Claude Baláž)

Základné pravidlá poskytovania štátnej pomoci v Európskej únii definujú články 87 – 88 Zmluvy o ES, ktoré boli postupne dopĺňané sekundárnou legislatívou a rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora. Štátna pomoc zahŕňa všetky formy finančnej pomoci. Medzi štátne zdroje, z ktorých môžu byť prefinancované niektoré aktivity, patria štátne dotácie z rozpočtových kapitol ústredných orgánov štátnej správy. V slovenskej legislatíve túto problematiku definuje zákon  č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, ktorý v § 4 ods.1 písm. d) hovorí, že štátna pomoc sa môže poskytnúť na podporu kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva. Ďalej v zmysle § 5 ods.1 písm. a) sa ako jedna z priamych foriem štátnej pomoci uvádza dotácia, príspevok, grant. Štátna pomoc sa môže poskytovať podľa schém štátnej podpory, alebo ako individuálna štátna pomoc. Individuálna štátna pomoc je pomoc, ktorú poskytovateľ poskytuje mimo schémy štátnej pomoci, pričom poskytovateľ je povinný pred jej poskytnutím požiadať Európsku komisiu prostredníctvom Ministerstva financií SR o jej schválenie. Štátnu pomoc vo vzťahu k poskytovateľom v Slovenskej republike koordinuje Ministerstvo financií SR.

Dotácia znamená nenávratné poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktorá má v tomto prípade charakter podpory z verejných prostriedkov ako štátna subvencia na krytie legitímnych aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. K takýmto štátnym zdrojom patria štátne dotácie z rozpočtových kapitol ministerstiev a Úradu vlády Slovenskej republiky.

Stiahnuť štúdiu (127kb, PDF)

hore

.

Štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí ako súčasť národnopolitických záujmov štátu (Claude Baláž)

Slovensko a slovenský národ vždy vnímali Slovákov žijúcich v zahraničí ako svoju integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva.

Príslušníci slovenského národa žijúci v zahraničí s pocitmi hrdosti, radosti, ale i oprávnených obáv privítali dlho očakávanú samostatnú štátnosť, ktorá sa 1. januára 1993 zrodila v podobe suverénnej  samostatnej Slovenskej republiky. Naplnila sa túžba mnohých tých, ktorí neváhali obetovať všetko preto,  aby sa naplnilo krédo „mať svoj štát, znamená žiť“. Státisíce, ba milióny roztratených, ale nestratených Slovákov vo svete  s nádejou upreli svoje zraky na starú vlasť, na vlasť svojich predkov, v prirodzenom očakávaní, že pri budovaní novej slobodnej spoločnosti ich neobíde a nezabudne na nich. Čakali a čakajú na takúto výzvu Slovenska dodnes.

Každý štát a každý národ venuje svojim menšinám a komunitám v zahraničí nemalú pozornosť. Je len prirodzené, že táto integrálna národná súčasť môže plniť a zvyčajne aj plní také nezastupiteľné úlohy, ktoré sú pre každý národ a štát vítaným obohatením. Na novej ceste, po ktorej v roku 1993 vykročil slovenský národ ho sprevádza aj Slovač vo svete. Dnes, tak ako aj v minulosti, v dobrom i zlom. A o to tu práve ide. Aké je a aké bude ich miesto v tejto nekonečnej púti za lepšou budúcnosťou…..

Stiahnuť štúdiu (137kb, PDF)

hore

.

Volebná legislatíva a možnosti aktívnej účasti Slovákov žijúcich v zahraničí vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2010 (Claude Baláž)

Voľby sú v demokratických formách štátu základnou a pravidelnou formou, prostredníctvom ktorej sú ustanovené orgány a  štátni funkcionári určitého spoločenstva ľudí cestou hlasovania. K najdôležitejším z nich patria parlamenty, hlavy štátov, orgány územnej samosprávy a súdne orgány.

„Každý má právo zúčastňovať sa na správe svojej krajiny priamo, alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov. Každý má právo na rovnaký prístup k verejnej správe vo svojej krajine. Základom vládnej moci nech je vôľa ľudu; táto vôľa má byť vyjadrená pravidelne konanými a riadne vykonávanými voľbami, na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva, tajným hlasovaním alebo iným rovnocenným postupom zabezpečujúcim slobodu hlasovania“ článok 21 Všeobecnej Deklarácie ľudských práv schválenej Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948.

Občania Európskej únie s pobytom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, majú právo voliť (aktívne volebné právo) alebo byť volený (pasívne volebné právo) vo voľbách do Európskeho parlamentu a majú právo voliť a byť volený v komunálnych voľbách v krajine svojho pobytu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Toto právo sa uplatňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, teda národnými volebnými zákonmi daných krajín, predovšetkým ústavou a osobitnými volebnými zákonmi. V praxi to znamená, že občania SR pri voľbách do Európskeho parlamentu nemusia prísť na Slovensko, môžu voliť v príslušnej krajine EU, ale musia požiadať o zapísanie do zoznamu voličov, kde majú pobyt. Na tomto základe sa uskutoční výmena informácií medzi príslušným členským štátom a Slovenskou republikou, zo zoznamu voličov na Slovensku budú vyškrtnutí a môžu hlasovať za euro poslancov krajiny, v ktorej volia.

Ústava Slovenskej republiky v čl.30 okrem iného hovorí „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Volebné právo je všeobecné, rovne a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon“.

Podľa rôznych odhadov počet Slovákov žijúcich v zahraničí sa pohybuje medzi 2 až 2,5 milióna osôb. Pozrime sa teda bližšie, aké špecifické podmienky stanovuje zákon k uplatneniu  volebného práva pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ako sa tieto podmienky premietajú do reálneho výkonu  konkrétnej realizácie…..

Stiahnuť štúdiu (164KB, PDF)

hore

.

Základné úlohy a postavenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v štátnej štruktúre Slovenskej republiky (Milan Gacík)

Od obdobia moderných európskych migračných pohybov v 19. storočí,  spojených od  80-tých rokov so začiatkami masového slovenského vysťahovalectva, krajanská problematika bola vždy v kompetencii štátu a predmetom jeho štátnej politiky. Len  v rokoch komunistickej totality, časť týchto kompetencií bola v oblasti výkonu, na istý čas čiastočne prenesená na Československý ústav zahraniční v Prahe a na Ústav pre zahraničných Slovákov v rámci Matice slovenskej v Bratislave. Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993  do roku 2005 v rámci transformácie systému inštitucionálneho zabezpečenia vzťahov Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom, sa proces hľadania najvýhodnejšieho modelu  tvorby a výkonu štátnej politiky starostlivosti o slovenské menšiny a komunity v zahraničí, dovŕšil vytvorením štátnej inštitúcie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zákon NR SR č.474 z 23.septembra 2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zriadený tento úrad,  špecifikuje aj jeho pôsobnosť.

Ak sa pokúsime hodnotiť jeho činnosť za tri a polročné obdobie jeho existencie a budeme pritom vychádzať  z jeho zákonom stanovenej pôsobnosti a to i s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o nový štátny úrad, musíme konštatovať, že očakávania spojené s jeho vznikom sa zatiaľ nenaplnili ani doma , ani v zahraničí…..

Stiahnuť štúdiu (86kb, PDF)

hore

.

Súčasný stav a návrh programu kultúrnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí (Claude Baláž)

„Každý ako člen spoločnosti…je oprávnený realizovať na základe národného úsilia a medzinárodnej kooperácie a v súlade s organizáciou a zdrojmi každého štátu kultúrne práva nevyhnutné pre dôstojnosť a slobodný rozvoj osobnosti (článok 22) … každý má právo slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote komunity (článok 27 ods.1) „ Všeobecná deklarácia ľudských práv,OSN 1948.

Spoločným menovateľom slovenského národa je kultúra, ktorá sa stáva ukazovateľom stavu spoločnosti. Kultúrna mnohotvárnosť slovenských menšín a komunít v zahraničí je vkladom do celosvetového kultúrneho dedičstva a svojou neopakovateľnosťou v národnom prejave slúži k posilneniu vlastnej národno-kultúrnej identity. Kultúra slovenských menšín a komunít v zahraničí je a musí ostať súčasťou celej slovenskej kultúry…..

Stiahnuť štúdiu (94kb, PDF)

hore

.

Kultúra Slovákov v zahraničí – obohacujúci prvok slovenskej kultúry (Mária Katarína Hrkľová)

Vznik slovenských komunít vo svete predstavuje v kontexte histórie slovenského národa osobitý fenomén, ktorého atribúty sú skúmané, popisované niekedy systematicky, často sporadicky, inštitucionálne a aj zanietenými odborníkmi, či laikmi.  Slováci žijúci vo svete,  v niektorých komunitách stáročia, v iných desaťročia,  prejavujú svoju identitu v rôznych formách spoločenského života, bytostne však v kultúre.

„Kultúra (ako hovorí americký filozof Allan Bloom je to, čo umožňuje sociálny život na vysokej úrovni, konštitujúci ľudstvo ako celok, jeho zvyky a štýl, vkus, sviatky, rituály bohov, všetko, čo viaže jednotlivcov, ku skupine, ku koreňom, čo ich včleňuje do komunity, ktorá je  vyjadrením ich spoločnej vôle a myslenia, viaže ich k ľuďom tvoriacim univerzálnu jednotu.„

Ak odborníci v oblasti kulturológie hodnotia kultúru ako univerzálny ľudský fenomén, je evidentne ona je všadeprítomná i v živote zahraničných Slovákov. Kultúrne hodnoty vytvárané predchádzajúcimi generáciami a aj v súčasnosti, bez ohľadu na čas a miesto ich vzniku, sú nedeliteľnou hodnotou slovenského kultúrneho dedičstva…..

Stiahnuť štúdiu (94kb, PDF)

hore

.

Slovenská Amerika včera a dnes (Milan Čuba)

Slováci potomkovia v USA tvoria i dnes najväčšiu krajanskú komunitu v zahraničí. Federálny súpis z r. 1920 uvádza, že v USA žilo 619 866 Slovákov, z toho 274 948 narodených mimo USA a 344 918 narodených v USA. Súpis z r. 1990 registruje 1 882 915 osôb slovenského pôvodu. Posledné sčítanie obyvateľov USA z r. 2000 zaznamenalo pokles obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti  –  820 711.

Dejiny Slovákov v USA od ich masových príchodov  zo začiatku 80-tych rokov 19 storočia až do vzniku samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky sú plné zápasov a bojov o svoje Slovensko. Napriek tomu dodnes nie sú známe všetky udalosti, ich účasť v prvom, druhom i treťom zahraničnom odboji za slobodné a demokratické Slovensko. Túto skutočnosť považujeme za vážny nedostatok, ktorý ovplyvňuje kvalitu vzájomných vzťahov medzi Slovákmi v zahraničí a Slovákmi doma na Slovensku…..

Stiahnuť štúdiu (90kb, PDF)

hore