>> O pamätníku
>> Ideový zámer Pamätníku vysťahovalectva

Slováci sú roztratení po celom svete, každý svetadiel brázdi noha nášho rodáka. Sú síce roztratení, ale v žiadnom prípade nie stratení. Sú úspešní vo všetkých oblastiach života. Vedci, podnikatelia, športovci, zruční remeselníci, tí všetci šíria dobré meno Slovenska a Slovákov za hranicami našej vlasti bez rozdielu, či sa narodili na Slovensku alebo mali na Slovensku korene ich predkovia. Zoznam mien tých, čo sa zo Slovenska museli, alebo chceli vysťahovať  by bol veľmi dlhý. Boli by to milióny mien. Niektoré sú známe, ale veľa ich je zabudnutých a neznámych. Každý z nich však v dejinách Slovenska a Slovákov zanechal nezmazateľnú stopu a to bez rozdielu, či musel odísť z ekonomických, alebo politických dôvodov, alebo jednoducho chcel skúsiť niečo nové.

Slovenská republika je jedným z najmladších štátov na mape sveta. Stále hľadá svoje miesto, napreduje však rýchlo aj za nemalej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí. Dejiny Slovákov doma i v zahraničí tvoria jeden celok. Odkaz jedných aj druhých tvorí hmotné aj nehmotné kultúrne dedičstvo slovenského národa. Zachovanie tohto dedičstva, jeho rozvoj a podpora, to je jeden zo základných pilierov slovenskej štátnosti.

V rámci úvah a snažení o novej podobe usporiadania vzťahov Slovenskej republiky k Slovákom v zahraničí v pozadí neustále rezonuje myšlienka na vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Nezabúdajme na tých, ktorí „hnaní žitia nevôľou“ museli opustiť rodnú vlasť a uctime si tých, ktorí v ďalekej cudzine bojovali za práva slovenského národa a za jeho lepšiu budúcnosť. Prejavme tým úctu našim predkom a pamätajme aj na tých, ktorých budúcnosť zaveje za hranice nášho drahého Slovenska.

Na základe iniciatív jednotlivcov a organizácií, ako aj pochopenia Mestskej časti Bratislava – Petržalka, došlo v roku 2000 k položeniu základného kameňa na pravom brehu Dunaja. Základný kameň pre budúci pamätník, štyri a pol tony vážiaci kus červeného mramoru z Tardošského lomu, je darom Slovákov z Maďarska.

V roku 2001 bol vypracovaný prvý ideový zámer a projekt budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva od autorov Dr. Claude Baláža, Prof. Ing. arch. Akad. arch. Miloslava Mudrončíka, Akad. soch. Imricha Vaneka a Ing. arch. Akad. arch. Viliama Znášika.

V roku 2008 bol vypracovaný nový aktualizovaný ideový zámer od autorov Dr.Claude Baláža a  Ing. Dušana Klímu.

Rôzne doterajšie snahy o realizáciu pamätníka, najmä zo strany Slovákov žijúcich v zahraničí, zatiaľ nenašli adekvátnu odozvu a podporu u samosprávnych orgánov hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Sme presvedčení, že dozrel čas, aby sme pristúpili spoločne k realizácii samotného pamätníka, miesta, kde sa budú môcť stretávať Slováci z celého sveta, aby si pripomenuli všetkých, ktorí síce opustili Slovensko, ale nosili ho vo svojom srdci po celý život.

V roku 2008 vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie ku koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, ktorým zaväzovala podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, aby do 31.decembra 2010 v spolupráci s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja vybudoval Pamätník slovenského vysťahovalectva v Bratislave a zabezpečil jeho kofinancovanie. Uznesenie sa ukázalo ako nereálne a nesplniteľné.

hore

PAMÄTNÍK SLOVENSKÉHO VYSŤAHOVALECTVA

(Ideový zámer  projektu)

Predkladatelia:

Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov
Slovensko – nemecká únia v Nemecku

Autorsky spracovali:

PhDr. Claude Baláž
Dipl.- Ing. Dušan Klimo

Bratislava, 2008

HISTORICKÝ ÚVOD

Slovenské vysťahovalectvo, Slováci žijúci v zahraničí – krajania a Slovensko sú imanentnou súčasťou našej minulosti, majú vonkajší i vnútorný význam pre celé národné dejiny, ale i pre súčasnosť a budúcnosť.

Neklasické vysťahovalectvo – sťahovanie Slovákov na Dolnú zem od konca 17. storočia do 19. storočia bolo dlhotrvajúcim migračným pohybom v rámci vtedajšieho Uhorska. Rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie a vznik nástupníckych štátov rozdelil dolnozemských Slovákov do Maďarska, Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska, a Bulharska.

Slovenské vysťahovalectvo do zámoria, najmä do Spojených štátov amerických, od 80-tych rokov 19. storočia nadobudlo masový charakter a trvalo až do začiatku 1. svetovej vojny.

Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov – Československej republiky, ale i nový ekonomický a politický poriadok vo svete, sa odrazili i v slovenskom vysťahovalectve, ktoré medzi dvomi svetovými vojnami smerovalo do západnej Európy, Južnej a Severnej Ameriky, Austrálie a v malej miere aj do Ázie a Afriky.
Tak, ako koniec prvej, i koniec druhej svetovej vojny zaznamenal reemigračné tendencie.

Výsledky 2. svetovej vojny predurčili začiatky slovenskej politickej emigrácie a komunistický prevrat vo februári 1948 vznik novej emigračnej vlny.

Udalosti v roku 1968  a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy ovplyvnili ďalšiu veľkú vlnu politickej a ekonomickej emigrácie.
Pád komunistického režimu v roku 1989, zmena politicko-ekonomických a štátnych štruktúr prináša súčasnú ekonomickú emigráciu a sezónnu migráciu slovenského obyvateľstva do zahraničia.

Odhadujeme, že v súčasnosti žije a pracuje v zahraničí približne 2,7 milióna slovenských vysťahovalcov a ich potomkov, z toho viac ako  300 tisíc občanov Slovenskej republiky. Podľa neúplných údajov, v súčasnosti odchádza zo Slovenska do zahraničia, ročne viac ako 20 tisíc občanov, prevažne mladých ľudí vo veku do 30 rokov.

Vysťahovalectvo bolo a je vážnym sociálnym, hospodárskym a politickým javom, pričom záujem orgánov štátnej moci a správy riešiť jeho príčiny a dôsledky bol vždy závislý od strategických zámerov vládnucich kruhov k Slovensku a jeho obyvateľstvu.

Kým bývalé Uhorsko resp. Rakúsko – Uhorsko nevenovalo slovenskému vysťahovalectvu osobitnú pozornosť, v medzivojnovom období bolo ovplyvňované predovšetkým ideológiou jednotného československého národa. Aj keď otázka vysťahovalectva a krajanov patrila do rezortu Ministerstva sociálnej starostlivosti, na riešení a zabezpečovaní tejto problematiky participovali aj iné rezorty a úrady (zahraničie, vnútro, doprava, zdravotníctvo, školstvo a osveta, štatistický úrad, migračný úrad a i.). Okrem toho v tejto oblasti pôsobilo množstvo dobrovoľných, neštátnych a súkromných ustanovizní (Červený kríž, YMCA, Masarykova Akadémia Práce, Národná rada československá, Československý ústav zahraniční, Spolok sv. Rafaela, Židovská ústredňa a i.), ale i politické strany a hnutia.

Na Slovensku to boli najmä Slovenská odbočka Národnej rady československej, Vysťahovalecká poradňa v Bratislave, Spolok sv. Vojtecha v Trnave, Živena, Slovenská liga na Slovensku, Matica slovenská v Martine, Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku, a iné.

V rokoch 1939 – 1945 bola táto činnosť sústredená výlučne do Vedeckej spoločnosti  pre zahraničných Slovákov v Bratislave, ktorá v roku 1943 bola pričlenená k Slovenskej lige a  po roku 1945  pretransformovaná do Zahraničného odboru Slovenskej ligy. Po druhej svetovej vojne sa väčšina organizácií a spolkov pôsobiacich ku krajanom snažila obnoviť popretŕhané kontakty. Komunistický prevrat vo februári 1948  a nástup totalitného režimu poznačil na dlhé obdobie budúce vzájomné vzťahy k zahraničným Slovákom.

Po nútenom zlúčení Slovenskej ligy na Slovensku s Maticou slovenskou prevzala táto jej zahraničný odbor a v roku 1949 ho premenila na svoj Krajanský odbor so sídlom v Bratislave. V roku 1953 bol Krajanský odbor zrušený a jeho agendu prevzal Československý ústav zahraniční v Prahe.

V roku 1968 reformistický režim zákonom Slovenskej národnej rady o Matici slovenskej zriadil Ústav pre zahraničných Slovákov v Bratislave, začlenil ho do organizačnej štruktúry Matice slovenskej a nepriamo riadil prostredníctvom Ministerstva kultúry. Súčasťou tohto ústavu, ktorý zabezpečoval štátnu činnosť v oblasti vedeckého výskumu, archívno-dokumentačnej, akvizičnej a kultúrnych stykov sa od roku 1991 stalo aj novovzniknuté Krajanské múzeum, ktoré pôsobilo v Pistorijskom paláci na Štefánikovej ulici v Bratislave do roku 1997.

Rok 1989 priniesol zmeny i v tejto oblasti, ktorú totalita monopolne zverila Matici slovenskej. Na Slovensku obnovili svoje kontakty so zahraničnými Slovákmi aj iné organizácie a spolky  a vznikali ďalšie, nové.

Vznik suverénnej Slovenskej republiky v roku 1993 priniesol nové, dovtedy nepoznané spoločenské, hospodárske i politické podmienky. Hlavná túžba a cieľ príslušníkov slovenského národa doma i v zahraničí, mať vlastnú štátnosť, sa naplnila.

Po roku 1993 Slovenská republika ako každý iný suverénny štát prevzala realizáciu politiky a vzťahov štátu k slovenským menšinám, komunitám a jednotlivcom v zahraničí do vlastnej kompetencie, ktorú zabezpečuje prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, ústredných a iných orgánov štátnej správy. Od roku 1993 vláda Slovenskej republiky  garantuje realizáciu celosvetovej prehliadky kultúry Slovákov vo svete pod názvom Dni zahraničných Slovákov v Slovenskej republike, v roku 1994 Národná rada SR vyhlásila 5. júl ako Deň zahraničných Slovákov a za pamätný deň Slovenskej republiky, v rokoch 1995 až 2005 významnú úlohu zohrávala rezortná organizácia Dom zahraničných Slovákov, ktorý splynul s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v roku 1997 Národná rada Slovenskej republiky prijala prvú osobitnú legislatívnu normu – zákon o zahraničných Slovákoch, v roku 1999 bola za účasti zástupcov ústredných orgánov štátnej správy a delegovaných zástupcov krajanských spolkov a organizácií z celého sveta založená Stála konferencia k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce Slovenská republika a zahraniční Slováci, v roku 1999 Národná rada Slovenskej republiky prijala politickú Deklaráciu k Slovákom žijúcim v zahraničí, koncom roku 1999 vláda Slovenskej republiky sfunkčnila inštitút Splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, ktorý inicioval prijatie čl. 7a ústavného zákona č.90/2001 zaväzujúci Slovenskú republiku podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporovať ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou, v roku 2002 na pôde stálej konferencie vzniklo Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré sa od roku 2004 stalo členom európskej organizácie Európania vo svete so sídlom v Bruseli. Napokon v roku 2005 parlament prijal nový zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorým okrem iného bol od 1. januára 2006 zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave.

Výsledkom súčasných európskych migračných pohybov je niekoľko desiatok miliónov Európanov žijúcich mimo krajiny svojho pôvodu, ktorým venuje náležitú pozornosť Rada Európy a Európska únia. V roku 2003 sa v Soluni pod záštitou EU konal prvý summit európskych diaspór, ktorý v záverečnom odporúčaní zvýraznil potrebu vytvorenia pevnejších väzieb medzi Európskym spoločenstvom a Európanmi v zahraničí.

HISTORICKO-ODBORNÁ KONCEPCIA

Slovenské vysťahovalectvo a život slovenských menšín, komunít i jednotlivcov v zahraničí vnímame predovšetkým v kontexte slovenských národných dejín, ale nemôžeme obísť skutočnosť, že v novom prostredí sa stali aj súčasťou dejín iných krajín a národov a tým  obohatením celosvetových dejín.

Hlavné východiská sú v priestore Slovenska, ale geograficky sa rozširujú skoro do všetkých končín sveta. V slovenskom i celosvetovom priestore majú svoje geografické špecifiká a dynamiku determinované časovým momentom.

Časové koordináty určuje periodizácia týchto javov, ktoré majú svoj vonkajší i vnútorný rozmer.

V uvedených horizontálnych a vertikálnych polohách by mali byť kľúčové momenty slovenského vysťahovalectva, dejín a života zahraničných Slovákov vo svete a ich spätné väzby na Slovensko určujúcimi pri koncepcii a tvorbe pamätníka.

Umiestnenie pamätníka navrhujeme situovať do hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorá okrem uvedenej danosti v minulosti plnila aj úlohu ústredného depozitu, kde sa sústreďovali slovenskí vysťahovalci pred svojim odchodom do cudziny, ale aj reemigranti po prvej a druhej svetovej vojne i v období prvej Slovenskej republiky.

URBANISTICKO-PRIESTOROVÁ KONCEPCIA

Pre uvažovaný projekt bude potrebné vytvoriť priestorové riešenie, ktoré by malo byť symbolické, frekventované a dostatočne prístupné.

Podľa týchto kritérií sa nám ako najvhodnejšie javí jeho umiestnenie na  Vajanského nábreží v priestore medzi historickým nástupiskom Propeler a budovou Nového osobného prístavu. V uvedenom priestore sú v súčasnosti už umiestnené viaceré významné pamätníky, ktoré sa viažu k slovenským dejinám (Ľ. Štúr, replika Korunovačného pahorku, Bulharskí partizáni v SNP, Dunajská flotila ČA, vznik Československej republiky).  Umiestnenie pamätníka na nábrežie Dunaja ako vodnej cesty a symbolu vody, ktorá odplavila tisíce slovenských vysťahovalcov do zámoria, zvýrazní jeho jedinečnosť.

Realizáciou pamätníka mesto získa novú dominantu, ktorej ideový obsah bude presahovať rámec Slovenskej republiky.

ARCHITEKTONICKÁ  A  VÝTVARNÁ KONCEPCIA

Symbolika myšlienky vysťahovalectva bude vyjadrená všesmernosťou a mnohoprúdovosťou exodu Slovákov do všetkých končín sveta.

Základnú charakteristiku budúceho pamätníka bude tvoriť Múr vysťahovalcov v tvare piatich polkruhov, znázorňujúcich päť svetadielov, kam smerovalo slovenské vysťahovalectvo a kde dodnes žijú Slováci a ich potomkovia. Na jeho stenách budú postupne umiestňované tabuľky s menami tých, ktorí odišli do zahraničia. V duchu cyrilo–metodských tradícií myšlienku spätosti Slovákov na Slovensku so Slovákmi žijúcimi v zahraničí  a atmosféru spoločnej domoviny bude v strednom polkruhu dotvárať výrez v tvare historického cyrilo-metodského kríža a v ňom zvon, ktorého zvuk sa bude šíriť symbolicky do celého Slovenska, na všetky svetové strany, do všetkých končín, kde žijú Slováci a ich potomkovia.

Uvedené riešenie bude prepojené v duchovnej oblasti i ekumenicky, aby boli uspokojené aj predstavy a potreby všetkých veriacich a tým súčasne potvrdené tradície slovenských vysťahovalcov, ktorí s týmto dedičstvom svojich predkov odchádzali do šíreho sveta.

Do areálu budúceho pamätníka bude potrebné premiestniť aj posvätený základný kameň, dočasne položený v historickom Sade Janka Kráľa,  na pamätný Deň zahraničných Slovákov 5. júla 2000.

Tento 4,5 tonový kus neopracovaného červeného mramoru pochádza z Tardoša a je darom Slovákov žijúcich v Maďarsku. Jeho žulová pevnosť sa stala synonymom vzájomnej spolupatričnosti všetkých Slovákov, nech už žijú kdekoľvek na svete.
V areáli pamätníka môžu byť v budúcnosti umiestnené aj ďalšie umelecké artefakty, ktoré vhodne doplnia jeho hlavný zámer.

TECHNICKO-PREVÁDZKOVÁ KONCEPCIA

Objekt bude slúžiť celoročne a bude si vyžadovať len minimálne technické a prevádzkové udržiavanie, ktoré môže byť doplnené výnosmi z predaja dokumentov, suvenírov, dotácií, príspevkov a donácií.

Osobitnú časť budú tvoriť finančné výnosy z výroby a inštalovania pamätných tabuliek na zvislých stenách okolo pamätníka, venovaných vysťahovaleckým rodinám a ich potomkom.

Pamätník bude všestranne pôsobiť pri objasňovaní a informovaní domácich i zahraničných návštevníkov o mnohostrannosti a celosvetovom pôsobení vysťahovalcov – Slovákov vo svete, v časovom horizonte od minulosti po súčasnosť, o významných osobnostiach a udalostiach, o prínose zahraničných Slovákov do rôznych oblastí ľudskej činnosti a existencie.

REALIZAČNÁ KONCEPCIA

Pre prípravu a realizáciu pamätníka je potrebné vytvoriť garancie a určiť ich nositeľov.

Prirodzenými partnermi by mali byť na jednej strane Slovenská republika a na strane druhej Slováci žijúci v zahraničí.

Za slovenské zahraničie by túto garanciu mali prevziať všetky  spolky a organizácie Slovákov v zahraničí a za Slovenskú republiku štátne orgány zákonodarnej a výkonnej moci, hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, verejnoprávne inštitúcie a záujmové občianske združenia.

Po prijatí navrhovaného projektu by obe strany mali zvoliť členov organizačného a čestného výboru, navrhnúť budúcich realizátorov i prevádzkovateľov pamätníka.

Z hľadiska finančného zabezpečenia predpokladáme najmä účasť štátu podporenú štátnymi i neštátnymi organizáciami ako i jednotlivcami v Slovenskej republike a podobne aj na strane slovenského zahraničia.

V záujme naplnenia hlavných cieľov predkladaného projektu bude potrebné spojiť všetky odborné, finančné, spoločenské i politické možnosti a v záujme realizácie pamätníka a  tým i symbolického znovu splynutia slovenských diaspór vo svete s materským národom v srdci Európy, osloviť všetkých Slovákov, osoby slovenského pôvodu vo svete, sympatizantov a milovníkov slovenského národa k spoločnej akcii, ktorej úspešný výsledok bude príspevkom k potvrdeniu našej národnej existencie do ďalšieho tisícročia.

hore