Súčasný stav v muzeálnej a expozičnej oblasti je naďalej charakterizovaný roztrieštenosťou, chýba jej koordinácia a koncepcia.

V roku 1968 vznikol na základe rozhodnutia Slovenskej národnej rady Ústav pre zahraničných Slovákov so sídlom v Bratislave, ktorý sa začlenil do organizačnej štruktúry Matice slovenskej, ale metodicky, ako aj z hľadiska politických záujmov štátu ho riadilo Ministerstvo kultúry SSR. V ústave sa vytvorili podmienky pre vypracovanie koncepcie systematickej akvizičnej činnosti nasmerovanej na problematiku vysťahovalectva, ktorú v roku 1975 schválilo kolégium správcu Matice slovenskej.

Od tohto obdobia možno datovať systematický výskum a akvizíciu všetkých písomných, tlačených, ilustračných a hmotných dokumentačných materiálov historického, kultúrneho a etnografického charakteru, ktorý sa priamo, alebo nepriamo dotýkajú problematiky slovenského vysťahovalectva a života zahraničných Slovákov.  Tým boli položené základy tvorby Dokumentačnej zbierky, ktorá sa z roka na rok zväčšovala a stala sa základným predpokladom pre múzejnú a expozičnú prezentáciu.

Myšlienka zriadenia stálej expozície slovenského vysťahovalectva sa zrodila už v medzivojnovom období roku 1936, keď sa v rámci dunajských veľtrhov v Bratislave realizovala prvá výstava o slovenskom vysťahovalectve. Po druhej svetovej vojne vznikol na pôde Všeslovanského kongresu návrh na zriadenie múzeí vysťahovalectva v hlavných mestách slovanských štátov. Konkrétna podoba tejto myšlienky sa realizovala až v roku 1984 otvorením Stálej expozície Slováci vo svete v priestoroch ústavu na Františkánskej ulici (vtedy Pugačevovej) v Bratislave.

V roku 1991 došlo ku kvalitatívnemu posunu a v rámci ústavu sa vytvorilo Krajanské múzeum, ktoré spolu s ústavom prešlo do nových priestorov na Štefánikovej ulici v Bratislave do Pistorijského paláca (predtým Múzeum V.I..Lenina). Krajanské múzeum do roku 1995 uskutočnilo viacero umeleckých autorských výstav z tvorby zahraničných Slovákov a odborné výstavy venované Slovákom žijúcim v Poľsku, Maďarsku, Nemecku a Juhoslávii. Matica slovenská v roku 1994 Ústav pre zahraničných Slovákov zrušila a v roku 1995 zaniklo aj jeho Krajanské múzeum.

V roku 1995 Ministerstvo kultúry zriadilo Dom zahraničných Slovákov so sídlom na Štefánikovej ulici v Bratislave a na základe nájomnej zmluvy s mestom Bratislava, ho umiestnilo do budovy Pistorijskeho paláca. Plnil funkciu kultúrne – prezentačného, , informačne – analytického, výskumne – dokumentačného, organizačne – koordinačného a servisného centra pre zahraničných Slovákov. Jeho organizačnou zložkou sa stalo Múzeum zahraničných Slovákov, ktoré však nespĺňalo kritéria klasického múzea a preto nebolo oficiálne zaradené do siete múzeí na Slovensku. Do roku 2000 pripravilo a prezentovalo samostatné výstavy o Slovenskej lige v Amerike, Slovákoch na Zakarpatskej Ukrajine,  v Česku, v Chorvátsku, v Rumunsku a v Juhoslávii. Sľubne sa rozvíjajúcu činnosť múzea zastavila v roku 2002, nová zriaďovacia listina vydaná Ministerstvom kultúry SR. Podľa upravenej činnosti Domu zahraničných Slovákov bolo múzeum zverené do správy Slovenského národného múzea.

V snahe hľadať východisko z neutešeného, rôznorodého, neefektívneho modelu riešenia a odstránenia jestvujúcich protirečení, Splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov vypracoval v roku 2000 návrh koncepcie Múzea slovenského vysťahovalectva a Slovákov v zahraničí, ktorý sa zakladal na princípe integrácie a koordinácie jestvujúcich inštitúcii pôsobiacich v danej oblasti. Žiaľ, tento návrh našiel pozitívnu odozvu len u Slovenského národného múzea.

V zmysle nového zákona o Matici slovenskej z roku 1997, k úlohám, ktoré jej zveril štát, patrí aj starostlivosť o zachovanie národného povedomia Slovákov – krajanov žijúcich v zahraničí. Na plnenie tejto úlohy si Matica slovenská zriadila svoje Krajanské múzeum, ktoré ale nespĺňa kritéria múzea a preto nie je zaradené do siete múzeí na Slovenku. Súčasťou múzea je archív, ktorého súčasťou je Dokumentačná zbierka budovaná jeho predchodcami v Ústave pre zahraničných Slovákov a jeho Krajanského múzea. Nové múzeum pôsobí v nevyhovujúcich a stiesnených priestoroch, nevyvíja expozičnú a výstavnú činnosť, spracovanie zbierok je v útlme a neprístupné bádateľom.

Podľa zriaďovacej listiny Slovenského národného múzea vydanej Ministerstvom kultúry SR v roku 2002, k základnému poslaniu múzea okrem iného, je  na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďovať, ochraňovať, využívať a sprístupňovať hmotné dokumenty  aj so zameraním na Slovákov žijúcich v zahraničí. V jeho organizačnej štruktúre však na rozdiel od existencie rôznych múzeí národnostných menšín žijúcich na Slovensku, chýba múzeum, ktoré by sa venovalo problematike slovenských menšín a komunít žijúcich v zahraničí.

Úlohou Slovenského národného archívu, ktorý je najväčším a najvýznamnejším archívom v Slovenskej republike, je preberať, ochraňovať, odborne a vedecky spracúvať a sprístupňovať archívne dokumenty a tým umožňovať ich využívanie . Tu sa nachádzajú archívne materiály k problematike slovenského vysťahovalectva, zbierka dokumentov o dejinách Slovákov v Amerike, osobná zbierka Dušana Tótha, ktorá obsahuje materiály k činnosti Svetového kongresu Slovákov a ďalšie.
Časť dokumentov o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej knižnici.

Uznesenie vlády Slovenskej republiky ku koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 uložilo ministrovi kultúry, aby do 31. decembra 2011 zriadil expozíciu dejín, vysťahovalectva a života Slovákov žijúcich v zahraničí v rámci novej expozície slovenských dejín a života Slovákov na Bratislavskom hrade. Z doterajšieho vývoja je zrejme, že išlo o nereálne uznesenie, ktoré sa pravdepodobne nepodarí naplniť.

hore