>> Slovenské médiá v zahraničí a Slováci žijúci v zahraničí v mediálnej politike Slovenskej republiky
>> Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí

Slovenské média v zahraničí a Slováci žijúci v zahraničí v mediálnej politike Slovenskej republiky

Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí v dňoch 26. – 28. októbra 2004 zorganizoval v Bratislave medzinárodnú konferenciu týkajúcu sa  mediálnej oblasti. Cieľom konferencie bolo vytvoriť priestor pre diskusiu o súčasnom stave informovanosti slovenského zahraničia o dianí na Slovensku a naopak, zistiť úroveň vedomostí slovenskej verejnosti o živote slovenskej diaspóry. Na základe analýzy daného stavu vzájomnej informovanosti hľadať cesty a perspektívy obojstrannej spolupráce a určiť možnosti pomoci Slovenskej republiky v podpore slovenských médií v zahraničí a zároveň preskúmať alternatívy prístupu slovenských médií v zahraničí do mediálneho sveta na Slovensku.

Konferencia poskytne priestor na výmenu a kryštalizáciu názorov na vzájomnú spoluprácu slovenských médií v zahraničí, efektívnosť a adresnosť pomoci Slovenskej republiky zahraničným Slovákov v mediálnej oblasti, ktorá prispeje k badateľnému zvýšeniu vzájomnej informovanosti, k riešeniu konkrétnych problémov v zachovávaní a rozvíjaní národného povedomia a  slovenského jazyka prostredníctvom tlače a elektronických médií.

Vyhlásenie účastníkov medzinárodnej konferencie.
Cieľom konferencie bolo prijať závery a odporúčania, ktoré by sa mali stať základom informačného prepojenia medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Účastníci konferencie považujú súčasný stav tejto informovanosti za nedostatočný. Cestu k trvalému skvalitneniu „ slovensko – slovenských vzťahov „ vidia v lepšom vzájomnom poznávaní sa. Je neodmysliteľným predpokladom pre obojstrannú výmenu aktuálnych objektívnych a pôvodných informácií akéhokoľvek druhu.

Preto navrhujeme:

  1. Výrazne zlepšiť vzájomnú informovanosť prostredníctvom ústretového a systémového prístupu štátnych orgánov SR k Slovákom žijúcim v zahraničí.
  2. Za aktívnej účasti zástupcov slovenského zahraničia vypracovať koncepciu mediálnej politiky SR voči slovenskému zahraničiu, ktorá zabezpečí voľnú obojstrannú výmenu aktuálnych, objektívnych a pôvodných informácií každého druhu.
  3. Zabezpečiť finančné prostriedky, potrebné na realizáciu dôslednej a efektívnej mediálnej politiky SR voči slovenskému zahraničiu.

Preto požadujeme:

  1. Vytvoriť nezávislé, informačno-komunikačné centrum pre slovenské zahraničie az spoluúčasti zástupcov slovenských médií v zahraničí.
  2. Zabezpečiť príjem rozhlasového a televízneho vysielania pre územia, v ktorých žijú komunity Slovákov, vrátane zámorských krajín.
  3. Rozhlasovým a televíznym redakciám v zahraničí, vysielajúcim v slovenskom jazyku, poskytovať programy STV a SRo na nekomerčné použitie.
  4. Odkódovať a umožniť voľný príjem spravodajských a pôvodných programov STV.
  5. Pripravovanú vládnu koncepciu informatizácie Slovenskej republiky rozšíriť aj na slovenské zahraničie a prizvať k tomu zástupcov Svetového združenia Slovákov v zahraničí.
  6. Zabezpečiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR pre vysielanie Radio Slovakia International.
  7. Vysielať mediálnych a jazykových odborníkov, ktorí budú pomáhať slovenským médiám v zahraničí.
  8. Vytvoriť poradnú radu pre média a informácie splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov.
  9. Tlačovú agentúru Slovenskej republiky bezplatne poskytovať domáci spravodajský servis slovenským médiám v zahraničí.

hore

.

Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí

Príslušníci slovenského národa žijúci v zahraničí s pocitmi hrdosti, radosti, ale i oprávnených obáv privítali dlho očakávanú slovenskú samostatnú štátnosť, ktorá sa 1. januára 1993 zrodila v podobe suverénnej samostatnej Slovenskej republiky. Naplnila sa túžba mnohých Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí neváhali obetovať maximum preto, aby sa naplnilo ich krédo“ mať svoj štát, znamená žiť „. Státisíce roztratených ,ale nestratených Slovákov vo svete s nádejou upreli svoje zraky na starú vlasť, na vlasť svojich predkov, v prirodzenom očakávaní, že pri budovaní novej slobodnej spoločnosti ich neobíde a nezabudne na nich. Čakali a čakajú na takúto výzvu Slovenska dodnes.

Spoločným menovateľom slovenského národa je kultúra, ktorá sa stáva ukazovateľom stavu spoločnosti. Kultúrna mnohotvárnosť slovenských menšín a komunít v zahraničí je vkladom do celosvetového kultúrneho dedičstva a svojou neopakovateľnosťou v národnom prejave slúži k posilneniu vlastnej národno-kultúrnej identity. Kultúra slovenských menšín a komunít v zahraničí je a musí ostať súčasťou celej slovenskej kultúry.

Túto skutočnosť potvrdzuje  Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí z roku 1999, ktorá okrem iného hovorí, že „Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva“.

Deklarácia prijatá v čase konania prvej stálej konferencie k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce „Slovenská republika a zahraniční Slováci 1999“ dávala nádej, že vzťahy a podpora zo strany Slovenskej republiky nadobudnú novú dimenziu i kvalitu. Tieto očakávania potvrdila aj novela ústavy Slovenskej republiky z roku 2001, ktorá zaväzovala štát k podpore národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. Aktuálne i dlhodobé potreby a požiadavky Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré formulovala stála konferencia v roku 2002, 2003, 2004 ostali však vo väčšine nenaplnené dodnes.
Slováci žijúci v zahraničí a ich potomkovia právom očakávajú, že Slovenská republika bude zohrávať významnú úlohu pri zachovaní silných skutočných jazykových a kultúrnych väzieb. Európa vytvorila kultúrnu jednotu postavenú na rozmanitosti vzájomne prepojených jazykov a kultúrnych tradícii, kultúrna rozmanitosť tvorí bohatstvo a akceptovanie tejto rozmanitosti je predpokladom mieru a stability v Európe.

Dvaapol miliónove spoločenstvo Slovákov žijúcich v zahraničí je súčasťou európskej diaspóry, ktorú tvorí viac ako 130 miliónov Európanov žijúcich vo svete , ktorí sa v ostatnom čase stávajú čoraz častejšie predmetom záujmu zo strany Európskej únie.

Snaha o vypracovanie komplexných programov pomoci a starostlivosti Slovenskej republiky o slovenské menšiny a komunity v zahraničí, ktoré boli pripravované v rokoch 2001 – 2003 v úzkej súčinnosti so zainteresovanými ministerstvami a krajanskými spolkami skončila v patovej polohe. Materiál, ktorý v záujme transparentného poskytovania pomoci poukazoval na potrebu prejsť na jednotný systém zabezpečovania pomoci, vyčleňovania a rozdeľovania účelových prostriedkov zo štátneho rozpočtu a na zabezpečovanie stáleho a pritom nie symbolického prísunu zdrojov pre túto oblasť, je dodnes  uložený v archíve Úradu vlády ako nezaradený materiál, ktorý sa nedostal na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Národná správa o kultúrnej politike Slovenskej republiky z roku 2002, v časti tvorba a ďalší vývoj kultúrnej politiky na Slovensku, slovenské menšiny a komunity v zahraničí  dokonca vôbec nespomína.

Najnovší vládny materiál Stratégia štátnej kultúrnej politiky a Akčný plán realizácie úvodnej fázy implementácie kultúrnej politiky z novembra 2004, síce ako jeden z cieľov stanovuje už aj podporu Slovákov žijúcich v zahraničí, ale v implementácii opäť chýbajú.

Vychádzajúc z týchto, pre Slovákov žijúcich v zahraničí nepriaznivých a neradostných skutočností, ktoré charakterizujú súčasný stav vzájomných kultúrnych vzťahov,  Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré sa usiluje tlmočiť záujmy všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí, v spolupráci so zainteresovanými partnermi pripravilo odborné podujatie.

V dňoch 26.-27. októbra 2005 sa v Bratislave uskutočnila konferencia s medzinárodnou účasťou k problematike uchovania a rozvíjania kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí pod názvom „Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí, súčasť národného kultúrneho dedičstva“.
Účastníci konferencie prijali záverečné odporúčania a požiadavky v nasledujúcom znení:

  • vypracovať a schváliť štátnu koncepciu uchovania kultúrneho dedičstva a pestovania kultúrnych hodnôt Slovákov v zahraničí vládou Slovenskej republiky;
  • vytvárať odborné a finančné podmienky pre uchovávanie hmotného kultúrneho dedičstva (archívne dokumenty, knižničné fondy, umelecké diela, ľudové umenie a architektúru, historické pamiatky a iné);
  • podporovať výskum kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí;
  • poskytovať všestrannú pomoc a podporu kultúrnym strediskám, kultúrnym a vzdelávacím krajanským spolkom a organizáciám, knižniciam, archívom, múzeám, hudobným a folklórnym súborom, umeleckým dielňam a iným krajanským profesionálnym i amatérskym skupinám;
  • podporiť vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave;
  • obnoviť tradíciu osláv štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda na Devíne za účasti Slovákov žijúcich v zahraničí;
  • podporovať udržiavanie a obnovu kultúrnych, cirkevných, školských objektov a historických pamiatok v zahraničí, ktoré sa týkajú života a dejín zahraničných Slovákov;
  • podporovať a posilňovať kultúrnu turistiku Slovákov žijúcich v zahraničí s cieľom obnovy a udržiavania spoločnej kultúrnej a národnej identity;
  • zabezpečiť každoročné konanie Dní zahraničných Slovákov v Slovenskej republike a Stálej konferencie k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce „Slovenská republika a zahraniční Slováci“;
  • podporovať zriaďovanie a činnosť Domov slovenskej kultúry a Slovenských kultúrno-informačných stredísk v zahraničí;
  • podporovať všetky formy kultúrnej výmeny medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí;
  • vytvárať podmienky pre uchovanie najdôležitejšej duchovnej súčasti nášho kultúrneho dedičstva a najvýraznejšieho znaku identity Slovákov žijúcich v zahraničí – slovenského jazyka, vrátane miestnych a sociálnych nárečí;
  • podporovať edičnú činnosť v slovenskom jazyku a zabezpečiť distribúciu súčasnej slovenskej knižnej produkcie, vydávanej v zahraničí pre najvýznamnejšie slovenské knižnice;
  • podporovať aktivity kultúrnych a cirkevných inštitúcií v slovenskom jazyku;
  • zabezpečovať zasielanie slovenských kníh, periodík a ďalších tlačených materiálov, filmovej produkcie, zvukových a video materiálov v slovenskom jazyku pre krajanské spolky, školy a inštitúcie v zahraničí;
  • podporovať šírenie a distribúciu krajanskej literárnej produkcie a krajanskej tlače v prostredí slovenských komunít v zahraničí a v Slovenskej republike;
  • vybudovať v rámci Slovenského národného múzea „Múzeum zahraničných Slovákov“ a primerane ho finančne a personálne zabezpečiť;
  • podporovať aktivity, ktoré smerujú do prostredia detí a mládeže, aby sa u nich vytvorilo a upevnilo slovenské povedomie a tak sa zabezpečila kontinuita existencie slovenských komunít v zahraničí;
  • zabezpečiť (podľa vzoru vysielajúcich učiteľov) dlhodobé pôsobenie kultúrnych pracovníkov v krajanských komunitách;
  • obnoviť kurzy pre choreografov krajanských folklórnych súborov;
  • pozývať na regionálne aj celoslovenské prehliadky a festivaly súbory a skupiny Slovákov zo zahraničia;
  • zabezpečiť bezproblémové sprístupnenie dokumentačných archívov slovenských vedeckých a kultúrnych inštitúcií v zahraničí;
  • poskytovať finančné prostriedky určené na výskum v prostredí Slovákov v zahraničí formou vedeckých grantov aj inštitúciám na Slovensku.

Trvalou ambíciou Slovákov žijúcich v zahraničí by mala byť ich účasť na tvorbe i realizácii kultúrnej politiky Slovenskej republiky a stanovenie priorít kultúry slovenských komunít v zahraničí. Bez  jasne  deklarovanej kultúrnej politiky štátu premietnutej do dlhodobej koncepcie a programu kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí, sa len ťažko podarí prekonať bludný kruh súčasných vzájomných kultúrnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

Spoločnou povinnosťou, ktorá vyplýva z prirodzenej potreby sebazáchovy a úcty k sebe samým, pre Slovákov žijúcich na Slovensku i v zahraničí, je podpora vzájomných slovensko – slovenských vzťahov spojená s pestovaním a udržiavaním slovenskej kultúry doma i vo svete.

hore