komunity
Komunity podľa kontinentov:

| Afrika | Amerika | Austrália | Ázia | Európa

.

Komunity podľa krajín:

alzirsko ALŽÍRSKO
argentina ARGENTÍNA
australia AUSTRÁLIA
azerbajdzan AZERBAJDŽÁN
belgicko BELGICKO
bosna BOSNA A HERC.
brazilia BRAZÍLIA
bulharsko BULHARSKO
cyprus CYPRUS
czech ČESKO
ciernahora ČIERNA HORA
dansko DÁNSKO
egypt EGYPT
francuzsko FRANCÚZSKO
grecko GRÉCKO
holandsko HOLANDSKO
chile CHILE
chorvatsko CHORVÁTSKO
irsko ÍRSKO
izrael IZRAEL
japonsko JAPONSKO
jordansko JORDÁNSKO
juhoafricka republika JUŽNÁ AFRIKA
kanada KANADA
kazachstan KAZACHSTAN
Kirgizsko KIRGIZSKO
libanon LIBANON
libya LIBYA
luxemburg LUXEMBURG
madarsko MAĎARSKO
malajzia MALAJZIA
nemecko NEMECKO
norsko NÓRSKO
polsko POĽSKO
portugalsko PORTUGALSKO
rakusko RAKÚSKO
rumunsko RUMUNSKO
slovinsko SLOVINSKO
usa SPOJENÉ ŠTÁTY
srbsko SRBSKO
sudan SUDÁN
syria SÝRIA
spanielsko ŠPANIELSKO
svajciarsko ŠVAJČIARSKO
svedsko ŠVÉDSKO
taliansko TALIANSKO
tunisko TUNISKO
turecko TURECKO
ukrajina UKRAJINA
uruguaj URUGUAJ
anglicko VEĽKÁ BRITÁNIA

.

Charakteristika slovenskej diaspóry

Bez pomoci a podpory Slovenskej republiky ako materskej krajiny hrozí slovenským menšinám a komunitám v zahraničí zrýchlenou asimiláciou postupná strata národného povedomia a kultúrnej identity. V súčasnosti evidujeme Slovákov žijúcich v zahraničí vo vyše 50 štátoch celého sveta. Ich početné zastúpenie je rôzne. Od desiatok (Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Portugalsko, Japonsko, Fínsko, Holandsko, Chile, Nový Zéland, Španielsko, Venezuela, Mexico a ďalšie), cez stovky (Belgicko, Brazília, Kirgizsko, Uruguay, Nórsko, Juhoafrická republika), tisícky (Argentína, Chorvátsko, Írsko, Izrael, Rakúsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Veľká Británia), desaťtisíce (Austrália, Francúzsko, Srbsko a Čierna Hora , Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Ukrajina, Kanada), nad stotisíc (Česko, Maďarsko), ba viac ako milión (USA ).

Slovenská republika udržuje kontakty s vyše 200 krajanskými spolkami, vyše 100 redakciami krajanských novín, časopisov, rozhlasových a televíznych štúdií, okolo 200 krajanskými folklórnymi súbormi a divadlami, takmer 100 školami v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk, knižnicami a archívmi, múzeami a galériami. V zámorí a západnej Európe už zanikli všetky školy s vyučovacím jazykom slovenským. Školy existujú v niektorých postkomunistických krajinách na úrovni samostatných národnostných škôl, bilingválnych škôl alebo škôl s fakultatívnym vyučovaním slovenčiny (Poľsko, Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora, Maďarsko, Chorvátsko, Ukrajina, Rakúsko). Vzdelávanie a výučbu slovenského jazyka formou jazykových kurzov sporadicky prevzali na seba krajanské spolky a organizácie. V niektorých krajinách sa slovenský jazyk, literatúra a reálie vyučujú aj na katedrách slovenského jazyka a literatúry, na katedrách slavistiky (Ottawa, Segedín, Nový Sad, Užhorod a i), stredo a východoeurópskych štúdií (Pittsburgh, Vancouver a i). Doplňovacou formou osvojovania si slovenského jazyka a odborných znalostí v slovenskom jazyku sú podujatia organizované pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Slovenskej republike, ktoré sú realizované zo štátneho rozpočtu alebo s jeho príspevkom.

Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí sa v súčasnosti prejavuje v literárnej tvorbe, literárnej vede, divadelnom ochotníctve, vo vydavateľskej činnosti a publicistike a spoločenských vedách. Osobitnú úlohu vo všetkých prostrediach zohráva pestovanie slovenského folklóru, ktorého nositeľmi sú najmä krajanské folklórne a spevácke súbory. Vo viacerých krajinách sú poriadané folklórne festivaly (Česko, Chorvátsko, Srbsko, Ukrajina, Poľsko a i.), alebo festivaly slovenského kultúrneho dedičstva (USA, Kanada, Austrália a i.). K dôležitým možnostiam ich vlastnej prezentácie patrí účasť na rôznych festivaloch, ktoré sa konajú v Slovenskej republike. Významnú úlohu zohrávajú krajanské Domy slovenskej kultúry, knižnice, divadelné a osvetové zariadenia v zahraničí. Hudobný život prezentujú interpreti, rôzne orchestre a kapely, ako i tvorcovia, v nejednom prípade na medzinárodnej i svetovej úrovni. Výtvarný život je zastúpený mnohími jednotlivcami svetového formátu, samostatnými galériami, ale i takým fenoménom, akým je slovenská insita v srbskej Vojvodine. V niektorých krajinách pôsobia rôzne krajanské športové kluby, alebo jednotlivci, ktorí sú reprezentantmi iných športových klubov na rôznej úrovni.

Súčasný náboženský život Slovákov žijúcich v zahraničí udržujú najmä jestvujúce slovenské farnosti, katolícke misie, misionári a rehoľníci, ktorí aktivizujú slovenský cirkevný a náboženský život. Dôležitú úlohu zohrávajú evanjelické zbory, ktoré už tradične prispievajú k udržiavaniu identity a výchovy v národnom duchu. V krajanskom prostredí podobnú úlohu plnia aj ďalšie cirkvi.

Slováci žijúci v zahraničí sa uplatňujú v odvetviach poľnohospodárstva, stavebníctva, potravinárstva, zdravotníctva, astronautiky, v chemickom priemysle, v oblasti cestovného ruchu, výpočtovej techniky, manažérskych povolaniach, pri podnikateľských aktivitách, v ozbrojených silách, v štátnej i verejnej správe. Na záver spomenieme niekoľko Slovákov žijúcich v zahraničí svetového významu akými boli a sú Štefan Banič (USA) vynálezca padáka, Jozef Murgaš (US A) vynálezca v oblasti bezdrôtovej telegrafie, Igor Bazovský (USA) vedec v oblasti raketovej techniky, Eugen Andrew Cernan (USA) astronuat, John Karch (USA) diplomat, Eugen Löbl (USA) politický ekonóm, Michael Novak (USA) filozof, Koloman Sokol (USA) akademický maliar, Andrej Grutka (USA) biskup, John Mica (USA) kongresman, G,.Michael Žifčak (Australia) zakladateľ International Book UNESCO, Stanislav Hluchaň (Brazília) prezident najväčšej juhoamerickej spoločnosti na ťažbu bentonitu, Štefan B. Roman (Kanada) majiteľ tzv. uránovej ríše Kanady, Kurt K. Neuman (Nemecko) predseda exilového PEN Clubu v nemecky hovoriacej oblasti Európy, Edita Grúberová (Rakúsko), Lucia Poppová (Nemecko) operná speváčka, Ján Cibuľa (Švajčiarsko) čestný predseda Svetovej únie Rómov, Aurel Stodola (Švajčiarsko) vedec vynálezca, Dominik Hrušovský (Taliansko) titulárny arcibiskup, apoštolský nuncius, Jozef Tomko (Taliansko) kardinál, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, Yuri Dojc (Kanada) fotograf, D. Carleton Gajdusek (USA) nositeľ Nobelovej ceny za medicínu, Jack Martin Handler (Luxemburg) dirigent, Henry Kallan (USA) hoteliér, Steve McQueen (USA) filmový herec, Paul Newman (USA) herec, režisér, John E.Mroz (USA) medzinárodný konzultant, Jaroslav Pelikan (USA) protestantský teológ, Michael Strank (USA) najslávnejší americký seržant 2. svetovej vojny, Milan Rastislav Štefánik (Francúzsko) francúzsky generál, vedec, spoluzakladateľ prvej Československej republiky, Peter Šťastný (Kanada) športovec, europoslanec, Ján Zoričák (Francúzsko) umelec, sklár, Andy Warhol (USA) umelec pop- artu, a mnohí ďalší.

hore