Prinášame vám legislatívu Rady Európy súvisiacu so zahraničnými národnostnými menšinami a komunitami. Oba dokumenty sú k dispozícii priamo na našej stránke, alebo si ich môžete stiahnuť vo formáte PDF.

Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín
pdf Stiahnuť dohovor (152KB, PDF)
>> viac informácií
…………………………………………………………………………………………………………………..
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov
pdf Stiahnuť chartu (119 KB, PDF)
>> viac informácií


Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín


Členské štáty Rady Európy a ostatné štáty, ktoré sú signatármi tohto rámcového dohovoru,

majúc na  zreteli, že cieľom  Rady Európy je  dosiahnuť väčšiu jednotu  medzi jej  členmi na  účel ochraňovania  a uskutočňovania ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom,

majúc  na zreteli,  že  jedným  zo spôsobov  dosahovania tohto cieľa je ochrana a ďalší rozvoj ľudských práv a základných slobôd,

želajúc si konať podľa Vyhlásenia hláv štátov a vlád členských štátov Rady Európy prijatého 9. októbra 1993 vo Viedni,

súc  rozhodnuté  v  rámci  svojho  príslušného  územia chrániť jestvovanie národnostných menšín,

majúc  na zreteli,  že pohnutá  európska história  ukázala, že ochrana   národnostných   menšín   je   podstatná  pre  stabilitu, demokratickú bezpečnosť a mier na tomto kontinente,

majúc  na  zreteli,  že  pluralitná  a  skutočne  demokratická spoločnosť by mala nielen  rešpektovať etnickú, kultúrnu, jazykovú a náboženskú  identitu  každej   osoby  patriacej  k  národnostnej menšine,  ale  aj  vytvárať  primerané  podmienky  umožňujúce  jej vyjadrovať, zachovávať a rozvíjať túto identitu,

majúc na zreteli, že  vytvorenie ovzdušia tolerancie a dialógu je nevyhnutné  na to, aby  kultúrna rozmanitosť mohla  byť zdrojom a činiteľom nie rozdeľovania, ale obohacovania každej spoločnosti,

majúc  na zreteli,  že vytvorenie  tolerantnej a prosperujúcej Európy závisí  nielen od spolupráce medzi  štátmi, ale vyžaduje si aj cezhraničnú  spoluprácu medzi miestnymi  a regionálnymi orgánmi bez ujmy na ústave a územnej celistvosti každého štátu,

prihliadajúc  na  Európsky  dohovor  o  ochrane  ľudských práv a základných slobôd a na protokoly k nemu,

prihliadajúc  na  záväzky  týkajúce  sa  ochrany národnostných menšín   obsiahnuté  v   dohovoroch  a   deklaráciách  Organizácie Spojených  národov  a  v  dokumentoch  Konferencie  o  bezpečnosti a spolupráci    v    Európe,    najmä    v   Kodanskom   dokumente z 29. júna 1990,

súc  rozhodnuté stanoviť  zásady, ktoré  sa majú  rešpektovať, a z  nich  vyplývajúce  záväzky  s  cieľom  zabezpečiť v členských štátoch  a v  tých štátoch,  ktoré sa  môžu stať  účastníkmi tohto dokumentu,  účinnú ochranu  národnostných menšín  a práv  a slobôd patriacich týmto  menšinám v rámci právneho  štátu s rešpektovaním
štátnej zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov,

súc  odhodlané uplatňovať  zásady stanovené  v tomto  rámcovom dohovore prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva a primeranej vládnej politiky,

dohodli sa takto:

ČASŤ I

Čl.1

Ochrana národnostných  menšín a práv a  slobôd osôb patriacich k týmto  menšinám  tvorí  integrálnu  súčasť medzinárodnej ochrany ľudských práv a patrí do rámca medzinárodnej spolupráce.

Čl.2

Ustanovenia  tohto  rámcového   dohovoru  sa  budú  uplatňovať v dobrej  viere, v  duchu porozumenia  a tolerancie  a v súlade so zásadami  dobrého  susedstva,  priateľských  vzťahov  a spolupráce medzi štátmi.

Čl.3

1. Každá  osoba  patriaca  k  národnostnej  menšine  má  právo slobodne  si zvoliť,  či sa  má  s  ňou zaobchádzať  ako s  osobou patriacou k národnostnej menšine, alebo nie, a z tejto voľby alebo z uplatňovania  práv  spojených  s  touto  voľbou  nebude vyplývať žiadna nevýhoda.

2. Osoby  patriace  k  národnostným  menšinám  môžu uplatňovať práva a využívať slobody vyplývajúce  zo zásad zakotvených v tomto rámcovom dohovore ako individuálne, tak aj spoločne s inými.

ČASŤ II

Čl.4

1. Strany sa zaväzujú zaručiť  osobám patriacim k národnostným menšinám právo rovnosti pred zákonom  a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto  ohľade sa  zakazuje akákoľvek  diskriminácia založená  na príslušnosti k národnostnej menšine.

2. Strany  sa zaväzujú,  že tam,  kde je  to potrebné,  prijmú primerané  opatrenia s  cieľom podporovať  vo všetkých  oblastiach hospodárskeho,  spoločenského,  politického  a  kultúrneho  života úplnú a efektívnu rovnosť  medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine  a  osobami  patriacimi  k  väčšine.  V  tomto ohľade budú venovať  náležitú pozornosť  osobitným podmienkam  osôb patriacich k národnostným menšinám.

3. Opatrenia prijaté  v súlade s odsekom  2 sa nebudú pokladať za akt diskriminácie.

Čl.5

1. Strany sa zaväzujú podporovať podmienky, ktoré sú pre osoby patriace   k   národnostným   menšinám   potrebné   na  zachovanie a rozvíjanie  ich kultúry,  na zachovávanie  základných prvkov ich identity,  najmä ich  náboženstva, jazyka,  tradícií a  kultúrneho dedičstva.

2. Bez  ujmy  na  opatreniach  prijímaných  v  rámci  celkovej integračnej  politiky  sa  strany  zdržia  politiky alebo postupov zameraných na  asimiláciu osôb patriacich  k národnostným menšinám proti  ich  vôli  a  budú  ich  chrániť  pred  akýmkoľvek postupom smerujúcim k asimilácii.

Čl.6

1. Strany  budú  podporovať  ducha  tolerancie a medzikultúrny dialóg   a  prijímať   účinné  opatrenia   na  podporu  vzájomného rešpektovania  a porozumenia  a spolupráce  medzi všetkými osobami žijúcimi  na  ich  území  bez  ohľadu  na  ich  etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo  náboženskú identitu zvlášť  v oblasti vzdelávania, kultúry a médií.

2. Strany  sa zaväzujú  prijať primerané  opatrenia na ochranu osôb,  ktoré  by  sa  mohli  stať  predmetom  ohrozenia alebo aktu diskriminácie,  nepriateľstva  alebo   násilia  pre  ich  etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo náboženskú identitu.

Čl.7

Strany zabezpečia  rešpektovanie práva každej  osoby patriacej k národnostnej   menšine  na   slobodu  pokojného  zhromažďovania, slobodu združovania, slobodu prejavu  a slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.

Čl.8

Strany   sa   zaväzujú   uznať,   že   každá   osoba  patriaca k národnostnej  menšine má  právo hlásiť  sa k  svojmu náboženstvu alebo  k  viere  a  zakladať  náboženské  inštitúcie,  organizácie a združenia.

Čl.9

1. Strany  sa  zaväzujú  uznať,  že  právo  na slobodu prejavu každej  osoby  patriacej  k  národnostnej  menšine  zahŕňa slobodu názoru  a  slobodu  prijímať  a  oznamovať  informácie a myšlienky v jazyku menšiny  bez zasahovania štátnych úradov  a bez ohľadu na hranice. Strany  v rámci svojho právneho  poriadku zabezpečia, aby osoby  patriace  k  národnostným  menšinám  neboli  diskriminované v prístupe k médiám.

2. Ustanovenie odseku 1 nebráni stranám bez diskriminácie a na základe  objektívnych  kritérií   vyžadovať  licencie  na  zvukové rozhlasové   a   televízne    vysielanie   alebo   na   podnikanie v kinematografii.

3. Strany    nebudú    robiť    prekážky    osobám   patriacim k národnostným  menšinám  pri  zriaďovaní  a  využívaní  tlačových médií.   V   rámci    právnej   úpravy   zvukového,   rozhlasového a televízneho     vysielania     zabezpečia     podľa     možností a s  prihliadnutím na  ustanovenia odseku  1, že  osobám patriacim k národnostným menšinám  sa poskytne možnosť  zriaďovať a využívať vlastné médiá.

4. V rámci svojich právnych  poriadkov strany prijmú pre osoby patriace k národnostným menšinám  primerané opatrenia na uľahčenie ich  prístupu  k  médiám  a  na  podporu  tolerancie  a  umožnenia kultúrnej plurality.

Čl.10

1. Strany   sa  zaväzujú   uznať,  že   každá  osoba  patriaca k národnostnej menšine  má právo slovom  aj písmom slobodne  a bez zasahovania  používať  svoj  menšinový   jazyk  v  súkromí  aj  na verejnosti.

2. V oblastiach, ktoré tradične  alebo vo väčšom počte obývajú osoby  patriace  k  národnostným  menšinám,  ak  tieto  osoby o to požiadajú  a  ak  táto  požiadavka  zodpovedá  skutočným potrebám, strany  sa  budú  usilovať  zabezpečiť,  ak  to  bude  možné, také podmienky,  ktoré   by  umožnili  používanie   menšinového  jazyka v kontaktoch týchto osôb s administratívnymi orgánmi.

3. Strany   sa   zaväzujú   zaručiť   každej  osobe  patriacej k národnostnej   menšine  právo   bez  meškania   byť  informovaná v jazyku,  ktorému rozumie,  o dôvodoch,  pre ktoré  bola vzatá do väzby, a o každom obvinení voči  nej, ako aj právo na jej obhajobu v jazyku  menšiny,  v  prípade  potreby  aj  s  bezplatnou pomocou tlmočníka.

Čl.11

1. Strany   sa  zaväzujú   uznať,  že   každá  osoba  patriaca k národnostnej menšine má právo používať svoje priezvisko (meno po otcovi) a meno v jazyku menšiny  a právo na jeho oficiálne uznanie v zhode s postupmi, ktoré poskytuje ich právny systém.

2. Strany   sa  zaväzujú   uznať,  že   každá  osoba  patriaca k národnostnej menšine  má právo v  jazyku svojej menšiny  uvádzať označenia, nápisy a ďalšie informácie súkromného charakteru určené verejnosti.

3. V  oblastiach  tradične  obývaných  významným  počtom  osôb patriacich k národnostným menšinám  strany v rámci svojho právneho poriadku,  a kde  je to  vhodné aj  v rámci  dohôd s  inými štátmi a s  prihliadnutím na  svoje  osobitné  podmienky, sa  budú snažiť uvádzať tradičné  miestne názvy, názvy  ulíc a ďalšie  miestopisné údaje určené  pre verejnosť aj  v jazyku menšiny,  ak je o  takéto označenia dostatočný záujem.

Čl.12

1. Tam, kde  je to vhodné,  strany prijmú opatrenia  v oblasti vzdelávania  a  výskumu  zamerané  na  podporu  poznania  kultúry, histórie,  jazyka  a   náboženstva  svojich  národnostných  menšín a väčšinového obyvateľstva.

2. V nadväznosti  na to strany okrem  iného vytvoria primerané možnosti na prípravu učiteľov, umožnia prístup k učebniciam a budú napomáhať styky medzi študentmi a učiteľmi rozličných komunít.

3. Strany sa zaväzujú  podporovať rovnaké podmienky na prístup k vzdelaniu na všetkých stupňoch pre osoby patriace k národnostným menšinám.

Čl.13

1. V rámci vzdelávacieho systému budú strany uznávať, že osoby patriace  k  národnostným  menšinám   majú  právo  na  zriaďovanie a prevádzku   vlastných   súkromných   zariadení   na  vzdelávanie a odbornú prípravu.

2. Z  uplatňovania tohto  práva nevyplývajú  pre strany žiadne finančné záväzky.

Čl.14

1. Strany   sa  zaväzujú   uznať,  že   každá  osoba  patriaca k národnostnej menšine má právo učiť sa jazyk svojej menšiny.

2. V  oblastiach  tradične  obývaných  významným  počtom  osôb patriacich  k  národnostným  menšinám  sa  strany  v  rámci svojho vzdelávacieho  systému  a  v   prípade  dostatočného  záujmu  budú usilovať  zabezpečiť  podľa  možností  osobám  patriacim  k  týmto menšinám  primerané možnosti  na  výučbu  ich jazyka  alebo výučbu v ich jazyku.

3. Ustanovenie odseku  2 sa bude vykonávať  bez ujmy na výučbe štátneho jazyka alebo bez ujmy na vyučovaní v tomto jazyku.

Čl.15

Strany  musia vytvárať  podmienky potrebné  na efektívnu účasť osôb patriacich k národnostným menšinám na kultúrnom, spoločenskom a ekonomickom živote, ako aj na verejných záležitostiach, najmä na tých, ktoré sa ich týkajú.

Čl.16

Strany  sa  zdržia  opatrení,   ktorými  by  sa  zmenil  pomer obyvateľstva    v   oblastiach    obývaných   osobami   patriacimi k národnostným  menšinám a  ktoré  majú  za cieľ  obmedzovať práva a slobody  vyplývajúce  zo  zásad  zakotvených  v  tomto  rámcovom dohovore.

Čl.17

1. Strany  sa  zaväzujú,  že  nebudú  zasahovať  do práva osôb patriacich  k  národnostným  menšinám,  na  ktorého  základe  môžu nadväzovať  a  udržiavať  voľné  a  pokojné  cezhraničné  kontakty s osobami, ktoré v  súlade so zákonom žijú v  iných štátoch, najmä v tých, s ktorými majú  spoločnú etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo náboženskú identitu alebo spoločné kultúrne dedičstvo.

2. Strany  sa  zaväzujú,  že  nebudú  zasahovať  do práva osôb patriacich k  národnostným menšinám zúčastňovať  sa na činnostiach mimovládnych organizácií ako na  národnej, tak aj na medzinárodnej úrovni.

Čl.18

1. Tam, kde je to potrebné,  sa strany budú usilovať uzatvárať dvojstranné  a  viacstranné  dohody  s  inými štátmi, predovšetkým susednými,   s   cieľom   zabezpečiť   ochranu   osôb   patriacich k národnostným menšinám, ktorých sa to týka.

2. Tam, kde  je to vhodné,  budú strany prijímať  opatrenia na podporu cezhraničnej spolupráce.

Čl.19

Strany sa zaväzujú rešpektovať a uplatňovať princípy zakotvené v tomto rámcovom dohovore tak, že  tam, kde je to potrebné, prijmú len  tie obmedzenia,  reštrikcie alebo  derogácie, ktoré vyplývajú z medzinárodných  právnych dokumentov,  predovšetkým z  Európskeho dohovoru o  ochrane ľudských práv a  základných slobôd, ak súvisia
s právami a slobodami vyplývajúcimi z uvedených princípov.

ČASŤ III

Čl.20

Pri   uplatňovaní  práv   a  slobôd   vyplývajúcich  zo  zásad zakotvených  v  tomto  rámcovom   dohovore  každá  osoba  patriaca k národnostnej   menšine  bude   rešpektovať  vnútroštátny  právny poriadok  a práva  iných, najmä  práva osôb  patriacich k  väčšine alebo k iným národnostným menšinám.

Čl.21

Nič v tomto  rámcovom dohovore sa nebude vykladať  tak, aby to zahŕňalo  právo  zapájať  sa  do  akejkoľvek  činnosti alebo robiť čokoľvek,   čo  by   bolo   v   rozpore  so   základnými  zásadami medzinárodného  práva,  a   najmä  zvrchovanej  rovnosti,  územnej celistvosti a politickej nezávislosti štátov.

Čl.22

Nič  v tomto  rámcovom dohovore  sa nebude  chápať tak, aby to obmedzovalo  alebo rušilo  tie  ľudské  práva a  základné slobody, ktoré možno zabezpečiť zákonmi  ktorejkoľvek zmluvnej strany alebo každou inou dohodou, ktorej je zmluvnou stranou.

Čl.23

Práva a  slobody vyplývajúce z  princípov zakotvených v  tomto rámcovom   dohovore,  ak   sú  predmetom   príslušných  ustanovení v Európskom dohovore  o ľudských právach alebo  protokolov k nemu, sa budú chápať  v súlade s Európskym dohovorom  o ľudských právach alebo protokolov k nemu.

ČASŤ IV

Čl.24

1. Výbor ministrov  Rady Európy bude  monitorovať, ako zmluvné strany plnia tento rámcový dohovor.

2. Strany,  ktoré   nie  sú  členmi   Rady  Európy,  sa   budú zúčastňovať na implementačnom mechanizme v zhode s postupmi, ktoré sa určia.

Čl.25

1. V lehote  jedného roka plynúceho  od nadobudnutia platnosti tohto rámcového  dohovoru pre zmluvnú  stranu táto zmluvná  strana poskytne  generálnemu  tajomníkovi  Rady  Európy  úplnú informáciu o legislatívnych  a   iných  opatreniach  prijatých   na  splnenie záväzkov stanovených v tomto rámcovom dohovore.

2. Každá  strana okrem  toho poskytne  generálnemu tajomníkovi pravidelne a kedykoľvek ju o  to Výbor ministrov požiada akúkoľvek ďalšiu informáciu, ktorá má význam pre vykonávanie tohto rámcového dohovoru.

3. Generálny  tajomník  postúpi  Výboru  ministrov  informácie poskytnuté podľa ustanovení tohto článku.

Čl.26

1. Pri hodnotení  primeranosti opatrení prijatých  stranami na uplatnenie zásad stanovených týmto  rámcovým dohovorom bude Výboru ministrov   napomáhať   poradný   výbor,   ktorého  členovia  budú uznávanými odborníkmi v oblasti ochrany národnostných menšín.

2. Zloženie  poradného výboru  a jeho  rokovací poriadok  určí Výbor  ministrov v  lehote jedného  roka po  nadobudnutí platnosti tohto rámcového dohovoru.

ČASŤ V

Čl.27

Tento rámcový  dohovor je otvorený  na podpis členským  štátom Rady Európy.  Až do dňa  nadobudnutia jeho platnosti  bude dohovor otvorený  na podpis  pre ktorýkoľvek  iný štát,  ktorý na to vyzve Výbor ministrov. Podlieha  ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné  listiny,  listiny  o  prijatí  alebo  schválení  budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.

Čl.28

1. Tento rámcový dohovor nadobudne  platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch  mesiacov od dátumu, keď dvanásť členských štátov Rady Európy  vyjadrí súhlas byť viazaný dohovorom v súlade s ustanoveniami článku 27.

2. Pre každý členský štát, ktorý vyjadrí dodatočne svoj súhlas byť  viazaný dohovorom,  nadobudne tento  rámcový dohovor platnosť prvý deň  mesiaca, ktorý nasleduje  po uplynutí troch  mesiacov od dátumu  uloženia  ratifikačnej  listiny,  listiny  o prijatí alebo schválení.

Čl.29

1. Po  nadobudnutí  platnosti  tohto  rámcového  dohovoru a po konzultácii zmluvných  štátov môže Výbor ministrov  Rady Európy na základe rozhodnutia  prijatého väčšinou podľa  článku 20 písm.  d) Štatútu Rady Európy vyzvať ktorýkoľvek nečlenský štát Rady Európy, ktorý bol vyzvaný podpísať tento  dohovor v súlade s ustanoveniami
článku 27 a  ešte tak neurobil, a ktorýkoľvek  iný nečlenský štát, aby sa pripojili k dohovoru.

2. Pre  každý  štát,  ktorý  pristúpi  k  rámcovému  dohovoru, nadobudne tento dohovor platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po  uplynutí   troch  mesiacov  od   dátumu  odovzdania  dokumentu o pristúpení generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Čl.30

1. Každý  štát môže  pri podpise  alebo uložení  ratifikačných listín, listín o prijatí alebo schválení určiť jedno alebo viaceré územia, za ktorých medzinárodné vzťahy je zodpovedný a na ktoré sa bude tento rámcový dohovor vzťahovať.

2. Každý  štát  môže  kedykoľvek  neskôr  vyhlásením  zaslaným generálnemu  tajomníkovi  Rady  Európy  rozšíriť vykonávanie tohto rámcového  dohovoru  na  ktorékoľvek  iné  územie  uvedené v tomto vyhlásení. Rámcový  dohovor nadobudne platnosť vo  vzťahu k tomuto územiu  prvý  deň  mesiaca,  ktorý  nasleduje  po  uplynutí  troch mesiacov   od  dátumu,   keď  generálny   tajomník  prijal  takéto vyhlásenie.

3. Každé vyhlásenie urobené  podľa odsekov 1 a 2  sa bude môcť odvolať, ak  ide o ktorékoľvek  územie uvedené v  tomto vyhlásení, oznámením  zaslaným generálnemu  tajomníkovi. Odvolanie  nadobudne platnosť  prvý  deň  mesiaca,  ktorý  nasleduje  po uplynutí troch mesiacov   od  dátumu,   keď  generálny   tajomník  prijal  takéto
oznámenie.

Čl.31

1. Ktorákoľvek strana dohovoru môže kedykoľvek vypovedať tento rámcový  dohovor prostredníctvom  oznámenia zaslaného  generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

2. Táto  výpoveď nadobudne  platnosť prvý  deň mesiaca,  ktorý nasleduje po  uplynutí šiestich mesiacov od  dátumu, keď generálny tajomník prijal jej oznámenie.

Čl.32

Generálny  tajomník Rady  Európy oznámi  členským štátom  Rady Európy, iným  zmluvným štátom a  všetkým štátom, ktoré  pristúpili k tomuto rámcovému dohovoru,

a) každý podpis,
b) uloženie  každej  ratifikačnej  listiny,  listiny  o  prijatí, schválení alebo pristúpení,
c) dátum  nadobudnutia platnosti  tohto rámcového  dohovoru podľa článkov 28, 29 a 30,
d) akýkoľvek  iný úkon,  oznámenie alebo  komunikáciu týkajúcu sa tohto rámcového dohovoru.

Na dôkaz toho podpísaní, ktorí na to boli riadne splnomocnení, podpísali tento rámcový dohovor.

Dané   v  Štrasburgu   1. februára 1995  v   anglickom  a   vo francúzskom  jazyku,  pričom  obe  znenia  majú  rovnakú platnosť, v jednom  vyhotovení, ktoré  bude uložené  v archíve  Rady Európy. Jeho overené  kópie zašle generálny  tajomník Rady Európy  všetkým členským štátom  Rady Európy a všetkým  štátom, ktoré boli vyzvané pristúpiť k tomuto rámcovému dohovoru.

hore

.

Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov

Preambula

Členské štáty Rady Európy, signatári tejto charty, vzhľadom na to, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi, predovšetkým na účel ochrany
a realizácie ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom,

vzhľadom na to, že ochrana historických regionálnych alebo menšinových jazykov Európy, z ktorých niektorým hrozí postupný zánik, prispieva k zachovaniu a rozvoju európskeho kultúrneho bohatstva a tradícií,

vzhľadom na to, že právo používať regionálny alebo menšinový jazyk v súkromnom a vo verejnom živote sa považuje za nescudziteľné právo podľa zásad obsiahnutých v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach Organizácie Spojených národov a v duchu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Rady Európy,

majúc na zreteli prácu vykonanú v rámci KBSE a osobitne Helsinský Záverečný akt z roku 1975, ako aj dokument z Kodanskej schôdzky v roku 1990,

zdôrazňujúc význam interkultúry a viacjazyčnosti a uvedomujúc si, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia,

uvedomujúc si skutočnosť, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov v rôznych krajinách a regiónoch Európy je významným prínosom utvárania Európy založenej na princípoch demokracie a kultúrnej rozmanitosti v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity,

berúc do úvahy špecifické podmienky a historické tradície v jednotlivých regiónoch európskych štátov, dohodli sa takto:

ČASŤ I
Všeobecné ustanovenia

Čl.1

Základné pojmy

Na účely tejto charty sa pod pojmom

a) “regionálne alebo menšinové jazyky” rozumejú jazyky i tradične používané na území daného štátu jeho príslušníkmi, ktorí tvoria menej početnú skupinu
v porovnaní s ostatnými obyvateľmi štátu, a

ii odlišné od oficiálneho(ych) jazyka(ov) daného štátu, nepatria sem dialekty oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu ani jazyky migrantov,
b) “územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk,” rozumie geografická oblasť, v ktorej je tento jazyk výrazovým prostriedkom určitého počtu ľudí, oprávňujúceho prijatie rôznych ochranných a podporných opatrení, o ktorých pojednáva táto charta,
c) “jazyky bez územia” rozumejú jazyky používané štátnymi príslušníkmi štátu, ktoré sú odlišné od jazyka alebo jazykov ostatnej časti obyvateľstva štátu, ale ktoré nemožno spájať s konkrétnou geografickou oblasťou napriek ich tradičnému používaniu na území štátu.

Čl.2

Záväzky

1. Každá zmluvná strana sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia uvedené v časti II vo vzťahu ku všetkým regionálnym alebo menšinovým jazykom, ktorými sa hovorí na jej území a ktoré vyhovujú pojmu podľa článku 1.

2. Vo vzťahu ku každému jazyku, ktorý sa uvedie pri ratifikácii, prijatí alebo schválení podľa článku 3, sa každá zmluvná strana zaväzuje uplatňovať minimálne 35 odsekov alebo písmen vybratých z ustanovení časti III tejto charty, pričom najmenej tri musia byť vybraté z článkov 8 a 12 a po jednom z článkov 9, 10, 11 a 13.

Čl.3

Organizačné opatrenia

1. Každý zmluvný štát uvedie v ratifikačnej listine, listine o prijatí alebo o schválení každý regionálny alebo menšinový jazyk alebo každý oficiálny jazyk menej rozšírený na celom svojom území alebo na časti územia, vo vzťahu ku ktorému sa uplatnia odseky vybraté v súlade s článkom 2 ods. 2.

2. Každá zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr oznámiť generálnemu tajomníkovi, že prijíma záväzky vyplývajúce z ustanovení ďalších odsekov charty, ktoré nie sú uvedené v ratifikačnej listine, listine o prijatí alebo o schválení, alebo že uplatní odsek 1 tohto článku na ďalšie regionálne alebo menšinové jazyky, prípadne iné oficiálne jazyky, menej používané na celom jej území alebo na časti jej územia.

3. Záväzky vyplývajúce z predchádzajúceho odseku tvoria neoddeliteľnú súčasť ratifikácie, prijatia alebo schválenia a majú rovnaký účinok odo dňa ich oznámenia.

Čl.4

Existujúce režimy ochrany

1. Žiadne ustanovenie tejto charty nemožno vykladať ako obmedzujúce alebo negujúce práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach.

2. Ustanovenia tejto charty nemajú vplyv na priaznivejšie ustanovenia týkajúce sa postavenia regionálnych alebo menšinových jazykov alebo upravujúce právny režim príslušníkov menšín, ktoré môžu platiť na území zmluvnej strany alebo ktoré upravujú relevantné dvojstranné alebo mnohostranné dohody.

Čl.5

Existujúce záväzky

Nič v tejto charte sa nesmie vykladať ako oprávňujúce uskutočniť akýkoľvek skutok v rozpore s cieľmi Charty Spojených národov alebo iných záväzkov podľa medzinárodného práva vrátane princípov suverenity a územnej celistvosti štátov.

Čl.6

Informácie

Strany sa zaväzujú poskytnúť informácie príslušným orgánom, organizáciám a osobám o právach a povinnostiach zakotvených v tejto charte.

ČASŤ II
Ciele a zásady vytýčené v zmysle článku 2 ods. 1

Čl.7

Ciele a zásady

1. Vo vzťahu k regionálnym alebo menšinovým jazykom v oblastiach, kde sa tieto používajú, a podľa stavu jednotlivých jazykov, zmluvné strany založia svoju politiku, legislatívu a prax na týchto cieľoch a zásadách:

a) uznanie regionálnych alebo menšinových jazykov ako prejavu kultúrneho bohatstva,
b) rešpektovanie geografickej oblasti každého regionálneho alebo menšinového jazyka tak, aby existujúce, prípadne pripravované administratívne rozdelenie nekládlo prekážky podpore tohto regionálneho alebo menšinového jazyka,
c) potreba rozhodného postupu pri podpore regionálnych alebo menšinových jazykov na účel ich zachovania,
d) uľahčenie a/alebo podpora slovného alebo písomného prejavu v regionálnom alebo menšinovom jazyku vo verejnom a v súkromnom živote,
e) udržiavanie a rozvoj stykov v oblastiach upravených v tejto charte medzi skupinami používajúcimi regionálny alebo menšinový jazyk a inými skupinami žijúcimi v štáte, ktoré
používajú jazyk v identickej alebo blízkej podobe, ako aj nadviazanie kultúrnych vzťahov s inými skupinami v štáte, ktoré používajú odlišné jazyky,
f) poskytnutie primeraných foriem a prostriedkov na vyučovanie a štúdium regionálnych alebo menšinových jazykov na všetkých vhodných stupňoch,
g) poskytnutie zvýhodnení, ktoré by umožnili osobám neovládajúcim regionálny alebo menšinový jazyk a žijúcim v oblasti, kde sa
tento jazyk používa, aby sa im v prípade záujmu umožnilo jeho ovládnutie,
h) podpora štúdia a výskumu regionálnych alebo menšinových jazykov na univerzitách alebo ekvivalentných inštitúciách,
i) podpora vhodných foriem medzinárodných výmen v oblastiach upravených v tejto charte pre regionálne alebo menšinové jazyky, ak sa používajú v identickej alebo blízkej podobe v dvoch alebo vo viacerých štátoch.

2. Strany sa zaväzujú eliminovať, ak tak ešte neurobili, všetky nepodložené rozdiely, výnimky, obmedzenia alebo výhody pri používaní regionálneho alebo menšinového jazyka, ktorých účelom je odradiť alebo ohroziť jeho udržiavanie alebo rozvoj. Prijatie osobitných opatrení v prospech regionálnych alebo menšinových
jazykov, ktoré majú podporiť rovnoprávnosť medzi užívateľmi týchto jazykov a ostatným obyvateľstvom, alebo opatrení, ktoré prihliadajú na ich osobitné podmienky, nemožno považovať za diskriminačné opatrenie voči užívateľom rozšírenejších jazykov.

3. Strany sa zaväzujú podporovať vhodnými prostriedkami vzájomné porozumenie medzi všetkými jazykovými skupinami v krajine, a predovšetkým zahrnúť rešpektovanie, porozumenie a toleranciu voči regionálnym alebo menšinovým jazykom do výchovy a vzdelávania poskytovaného v krajine, a k uvedenému prístupu viesť aj masovokomunikačné prostriedky.

4. Pri určovaní politiky voči regionálnym alebo menšinovým jazykom zmluvné strany vezmú do úvahy potreby a želania formulované skupinami, ktoré uvedené jazyky používajú. V prípade potreby môžu zakladať poradné orgány, ktoré by pomáhali orgánom vo všetkých otázkach týkajúcich sa regionálnych alebo menšinových
jazykov.

5. Strany sa zaväzujú uplatňovať, mutatis mutandis, zásady uvedené v odsekoch 1 až 4 pre jazyky bez územia. Pre tieto jazyky však platí, že druh a rozsah prijatých opatrení na účel realizácie tejto charty treba stanoviť primerane, zohľadňujúc potreby a želania, ako aj tradície a charakteristické črty skupín, ktoré tieto jazyky používajú.

ČASŤ III
Opatrenia na podporu používania regionálnych alebo menšinových jazykov vo verejnom živote v zmysle záväzkov uvedených v článku
2 ods. 2

Čl.8

Vzdelávanie

1. V oblasti vzdelávania sa zmluvné strany zaväzujú na územiach, kde sa také jazyky používajú, podľa situácie každého z týchto jazykov a bez ujmy na výučbe oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu

a) i umožniť predškolskú výchovu v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch alebo
ii umožniť, aby prevažná časť predškolskej výchovy bola zabezpečená v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo

iii prijať jedno z vyššie uvedených opatrení podľa bodov

i a ii aspoň pre žiakov z rodín, ktoré prejavia záujem, za predpokladu dostatočného počtu žiakov, alebo
iv ak verejné orgány nemajú priamu kompetenciu v oblasti predškolskej výchovy, napomáhať a/alebo podporovať
realizáciu uvedených opatrení podľa bodov i až iii,
b) i umožniť vyučovanie na základnom stupni v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii umožniť, aby prevažná časť vyučovania na základnom stupni bola zabezpečená v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
iii zabezpečiť, aby na základnom stupni bolo vyučovanie príslušných regionálnych alebo menšinových jazykov neoddeliteľnou súčasťou študijných osnov, alebo
iv prijať jedno z vyššie uvedených opatrení podľa bodov i až
iii aspoň pre žiakov z rodín, ktoré prejavia záujem, za predpokladu dostatočného počtu žiakov,
c) i umožniť vyučovanie na stredných školách v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii umožniť, aby prevažná časť vyučovania na stredných školách bola zabezpečená v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
iii zabezpečiť, aby na stredných školách bolo vyučovanie príslušných regionálnych alebo menšinových jazykov neoddeliteľnou súčasťou študijných osnov, alebo
iv prijať jedno z vyššie uvedených opatrení podľa bodov i až
iii aspoň pre žiakov, ktorí alebo, ak je to vhodné, ktorých rodiny prejavia záujem, za predpokladu dostatočného počtu žiakov,
d) i umožniť vyučovanie na odborných školách v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii umožniť, aby prevažná časť vyučovania na odborných školách bola zabezpečená v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo

iii zabezpečiť, aby na odborných školách bolo vyučovanie príslušných regionálnych alebo menšinových jazykov neoddeliteľnou súčasťou študijných osnov, alebo
iv prijať jedno z vyššie uvedených opatrení podľa bodov i až
iii aspoň pre žiakov, ktorí alebo, ak je to vhodné, ktorých rodiny prejavia záujem, za predpokladu dostatočného počtu žiakov,
e) i umožniť vyučovanie na univerzitách a na iných vysokých školách v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii zabezpečiť prostriedky na štúdium týchto jazykov ako odborných predmetov univerzitného a iného vysokoškolského
štúdia, alebo
iii ak postavenie štátu voči vysokoškolským zariadeniam neumožňuje prijatie opatrení uvedených pod bodmi i) a ii), podporovať a/alebo umožniť zabezpečenie vyučovania na
univerzite alebo na inej vysokej škole v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo prostriedkov na štúdium týchto jazykov ako odborných predmetov univerzitného alebo
iného vysokoškolského štúdia,
f) i zabezpečiť poskytnutie priebežného vzdelávania alebo vzdelávacích kurzov pre dospelých prevažne alebo úplne v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii umožniť, aby sa tieto jazyky stali predmetmi vzdelávania dospelých alebo súčasťou priebežného vzdelávania, alebo
iii ak verejné orgány nemajú priamu kompetenciu v oblasti vzdelávania dospelých, napomáhať a/alebo podporovať vyučovanie týchto jazykov v rámci vzdelávania dospelých
alebo priebežného vzdelávania,
g) prijať opatrenia na zabezpečenie vyučovania dejín a kultúry, ktoré ovplyvnili regionálny alebo menšinový jazyk,
h) zabezpečiť základné a ďalšie vzdelávanie učiteľov potrebných na realizáciu tých písmen od a) po g), ktoré zmluvná strana prijala,
i) vytvoriť jeden alebo viac kontrolných orgánov zodpovedných za kontrolu prijatých opatrení a za pokrok dosiahnutý pri zavádzaní alebo rozvoji výučby regionálnych alebo menšinových jazykov a vypracovanie pravidelných správ o svojich zisteniach, ktoré sa zverejnia.

2. V oblasti vyučovania, na iných územiach ako tých, kde sa regionálne alebo menšinové jazyky tradične používajú, zmluvné strany sa zaväzujú, ak to počet osôb používajúcich regionálny alebo menšinový jazyk vyžaduje, povoliť, podporiť alebo zabezpečiť vyučovanie v regionálnom alebo menšinovom jazyku alebo vyučovanie tohto jazyka na všetkých vhodných vyučovacích stupňoch.

Čl.9

Súdnictvo

1. Zmluvné strany sa zaväzujú v súdnych obvodoch, v ktorých počet užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov sídliacich na tomto území odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení, podľa situácie jednotlivých jazykov a za podmienky, že využitie možností uvedených v tomto odseku nebude sudca pokladať za prekážku riadneho výkonu súdnictva,

a) v trestnom konaní:
i zabezpečiť, aby súdy na požiadanie jednej strany viedli konanie v regionálnych alebo menšinových jazykoch, a/alebo
ii zaručiť obžalovanému právo používať jeho regionálny alebo menšinový jazyk, a/alebo
iii zabezpečiť, aby sa žiadosti a dôkazy, písomné alebo ústne, nepokladali za neprijateľné len z dôvodu, že boli predložené v regionálnom alebo menšinovom jazyku, a/alebo
iv vyhotoviť na požiadanie dokumenty súvisiace s konaním v príslušnom regionálnom alebo menšinovom jazyku, v prípade potreby využitím tlmočníkov a prostredníctvom
prekladov, ktoré by pre dotknutú osobu neznamenali žiadne ďalšie výdavky,
b) v občianskom konaní:
i zabezpečiť, aby súdy na požiadanie jednej strany viedli konanie v regionálnych alebo menšinových jazykoch, a/alebo
ii umožniť, kedykoľvek strana vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu, a/alebo
iii umožniť predloženie dokumentov a dôkazov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, v prípade potreby využitím tlmočníkov alebo prostredníctvom prekladov,
c) v konaní pred súdmi v správnych veciach:
i zabezpečiť, aby súdy na požiadanie jednej strany viedli konanie v regionálnych alebo menšinových jazykoch, a/alebo
ii umožniť, kedykoľvek je strana povinná vystúpiť osobne pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu, a/alebo
iii umožniť predloženie dokladov a dôkazov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, v prípade potreby využitím tlmočníkov alebo prostredníctvom prekladov,
d) prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že uplatnenie písmena b) bodov i, ii a písmena c) bodov i, ii a každé potrebné využitie tlmočníkov a prekladov nebude mať za následok vznik dodatočných nákladov dotknutých osôb.

2. Zmluvné strany sa zaväzujú:

a) neodmietnuť platnosť právnych dokumentov vyhotovených v štáte iba preto, že sú vyhotovené v regionálnom alebo menšinovom jazyku, alebo
b) neodmietnuť medzi stranami platnosť právnych dokumentov vyhotovených v štáte len preto, že sú koncipované v regionálnom alebo menšinovom jazyku, a zabezpečiť, aby sa mohli uplatniť voči zainteresovaným tretím stranám, ktoré nepoužívajú tieto jazyky, za podmienky, že ten, kto dokumenty uplatňuje, oboznámi tretiu stranu s obsahom týchto dokumentov, alebo
c) neodmietnuť medzi stranami platnosť právnych dokumentov vyhotovených v štáte len preto, že sú koncipované v regionálnom alebo menšinovom jazyku.

3. Zmluvné strany sa zaväzujú sprístupniť v regionálnych alebo menšinových jazykoch najdôležitejšie vnútroštátne právne predpisy a tie, ktoré sa dotýkajú osôb používajúcich tieto jazyky, ak predmetné texty neboli sprístupnené inak.

Čl.10

Správne orgány a verejné služby

1. V správnych celkoch štátu, kde počet užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov sídliacich na tomto území odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení, a podľa situácie každého z jazykov sa zmluvné strany zaväzujú, ak je to možné,

a) i zabezpečiť, aby správne orgány používali regionálne alebo menšinové jazyky, alebo
ii zabezpečiť, aby úradníci, prichádzajúci do styku s verejnosťou, používali regionálne alebo menšinové jazyky vo vzťahu k osobám, ktoré sa na nich obrátia v týchto jazykoch, alebo
iii zabezpečiť, aby užívatelia regionálnych alebo menšinových jazykov mohli predložiť ústne alebo písomné žiadosti, ako aj dostať odpoveď v týchto jazykoch, alebo
iv zabezpečiť, aby užívatelia regionálnych alebo menšinových jazykov mohli predložiť ústne alebo písomné žiadosti
v týchto jazykoch, alebo v zabezpečiť, aby užívatelia regionálnych alebo menšinových jazykov mohli platne predložiť dokument vyhotovený v týchto jazykoch,
b) poskytnúť obyvateľom bežne používané úradné texty a formuláre v regionálnych alebo menšinových jazykoch alebo v dvojjazyčnej verzii,
c) umožniť správnym orgánom koncipovať dokumenty v regionálnom alebo menšinovom jazyku.

2. Čo sa týka miestnych a regionálnych orgánov, na území, kde sídli taký počet užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorý odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení, zmluvné strany sa zaväzujú umožniť a/alebo podporiť

a) používanie regionálnych alebo menšinových jazykov v sústave miestnych a regionálnych orgánov,
b) možnosť, aby užívatelia regionálnych alebo menšinových jazykov mohli predložiť ústne alebo písomné žiadosti v týchto jazykoch,
c) uverejnenie úradných dokumentov regionálnych orgánov takisto v príslušných regionálnych alebo v menšinových jazykoch,
d) uverejnenie úradných dokumentov miestnych orgánov takisto v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
e) používanie regionálnych alebo menšinových jazykov na rokovaniach regionálnych orgánov, nevylučujúc však tým použitie oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu,
f) používanie regionálnych alebo menšinových jazykov na rokovaniach miestnych orgánov, nevylučujúc však tým použitie oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu,
g) používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, a ak je to potrebné, spoločne s pomenovaním v oficiálnom(ych) jazyku(och).

3. S ohľadom na verejné služby poskytované správnymi orgánmi alebo inými osobami konajúcimi v ich mene sa zmluvné strany zaväzujú na územiach, kde sa používajú regionálne alebo menšinové jazyky, v súlade s postavením každého jazyka a ak je to možné:

a) zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní služieb používali regionálne alebo menšinové jazyky, alebo
b) umožniť užívateľom regionálnych alebo menšinových jazykov predložiť žiadosť a dostať odpoveď v týchto jazykoch, alebo
c) umožniť užívateľom regionálnych alebo menšinových jazykov predložiť žiadosť v týchto jazykoch.

4. Zmluvné strany sa zaväzujú na účel zabezpečenia ustanovení odsekov 1, 2 a 3, ktoré prijali, prijať jedno alebo viac nasledujúcich opatrení:

a) poskytovať požadovaný preklad alebo tlmočenie, ak sa požadujú,
b) získavať a tam, kde je to potrebné, školiť úradníkov a iných zamestnancov verejných služieb,
c) ak je to možné, vyhovieť žiadostiam zamestnancov verejných služieb ovládajúcich regionálny alebo menšinový jazyk byť vymenovaní na území, kde sa tento jazyk používa.

5. Zmluvné strany sa zaväzujú, na základe požiadavky dotknutých osôb, umožniť im používanie alebo prevzatie priezviska v regionálnych alebo menšinových jazykoch.

Čl.11

Médiá

1. Zmluvné strany sa zaväzujú pre užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov na územiach, kde sa tieto jazyky používajú, a podľa situácie každého z jazykov v rozsahu, v akom sú verejné orgány priamo alebo nepriamo kompetentné, majú právomoci alebo zohrávajú v tejto oblasti nejakú úlohu, rešpektujúc pritom zásady nezávislosti a samostatnosti médií,

a) ak rozhlas a televízia plnia úlohu verejnoprávnych médií:
i zabezpečiť založenie aspoň jednej rozhlasovej stanice a jedného televízneho kanála v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii podporovať a/alebo uľahčiť založenie aspoň jednej rozhlasovej stanice a jedného televízneho kanála v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
iii prijať vhodné opatrenia, aby prevádzkovatelia ponúkali programy v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
b) i podporovať a/alebo uľahčiť založenie aspoň jednej rozhlasovej stanice v regionálnych alebo menšinových
jazykoch, alebo
ii podporovať a/alebo uľahčiť pravidelné vysielanie rozhlasových programov v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
c) i podporovať a/alebo uľahčiť založenie aspoň jedného televízneho kanála v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii podporovať a/alebo uľahčiť pravidelné vysielanie televíznych programov v regionálnych alebo menšinových jazykoch,

d) podporovať a/alebo uľahčiť výrobu a šírenie zvukových a audiovizuálnych diel v regionálnych a menšinových jazykoch,
e) i podporovať a/alebo uľahčiť založenie a/alebo udržanie aspoň jedného denníka v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii podporovať a/alebo uľahčiť pravidelné uverejňovanie článkov v tlači v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
f) i uhrádzať mimoriadne náklady tých médií v regionálnych alebo menšinových jazykoch, kdekoľvek všeobecne zákon pripúšťa finančnú podporu médií, alebo ii uplatňovať existujúce opatrenia o finančnej podpore tiež na výrobu audiovizuálnych diel v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
g) podporovať vzdelávanie novinárov a iných zamestnancov pre médiá používajúce regionálne alebo menšinové jazyky.

2. Zmluvné strany sa zaväzujú zaručiť slobodu priameho príjmu rozhlasových alebo televíznych vysielaní susedných krajín v jazyku, ktorý sa používa v rovnakej alebo blízkej podobe regionálneho alebo menšinového jazyka a nebrániť prenosu rozhlasových a televíznych vysielaní zo susedných krajín v uvedenom jazyku. Ďalej sa zaväzujú zabezpečiť, aby sa nevyskytli žiadne obmedzenia slobody prejavu a voľného obehu informácií v tlači používajúcej jazyk v identickej podobe alebo v podobe blízkej regionálnemu alebo menšinovému jazyku. Výkon uvedenej slobody, pretože obsahuje povinnosti a zodpovednosti, môže podliehať istým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejného poriadku na predchádzanie neporiadku a na prevenciu zločinnosti, ochranu zdravia a morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenie šírenia dôverných informácií alebo na udržanie autority a nestrannosti súdnictva.

3. Zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť, aby záujmy užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov boli zastúpené alebo aspoň zohľadnené v orgánoch, ktoré možno vytvoriť v súlade so zákonom na účel zaručenia slobody a plurality médií.

Čl.12

Kultúrna činnosť a kultúrne zariadenia

1. Vo vzťahu ku kultúrnym aktivitám a kultúrnym zariadeniam – najmä ku knižniciam, k videotékam, ku kultúrnym centrám, k múzeám, archívom, akadémiám, divadlám a ku kinám, ako aj k literárnym dielam a ku kinematografickej produkcii, k ľudovému kultúrnemu prejavu, festivalom, ku kultúrnemu priemyslu vrátane,
inter alia, použitia nových technológií – zmluvné strany sa zaväzujú na územiach, kde sa uvedené jazyky používajú, v rozsahu, v akom sú verejné orgány kompetentné, majú právomoci alebo zohrávajú v tejto oblasti nejakú úlohu,

a) podporovať prejavy a aktivity charakteristické pre regionálne alebo menšinové jazyky, ako aj podporovať rozličné prístupy k dielam vytvoreným v týchto jazykoch,
b) v rozličnej forme podporovať v iných jazykoch prístup k dielam vytvoreným v regionálnych alebo menšinových jazykoch napomáhaním a rozvojom prekladateľskej aktivity, dabingu, post-synchronizácie a výrobou titulkov,
c) podporovať v regionálnych alebo menšinových jazykoch prístup k dielam vytvoreným v iných jazykoch napomáhaním a rozvojom
prekladateľskej aktivity, dabingu, post-synchronizácie a výrobou titulkov,
d) zabezpečiť, aby organizácie zodpovedné za vyvíjanie a podporovanie rôznych foriem kultúrnych aktivít brali primeraný ohľad na začlenenie poznatkov a používanie
regionálnych alebo menšinových jazykov a kultúr do aktivít, ktoré organizujú alebo ktoré podporujú,
e) presadzovať opatrenia, aby organizácie zodpovedné za vyvíjanie a podporovanie kultúrnych aktivít mali k dispozícii personál dokonale ovládajúci príslušný regionálny alebo menšinový jazyk, ako aj jazyk(y) ostatných obyvateľov,
f) podporovať priamu účasť zástupcov užívateľov daného regionálneho alebo menšinového jazyka pri vytváraní kultúrnych zariadení a plánovaní kultúrnych aktivít,
g) napomáhať a/alebo uľahčiť vytvorenie jedného alebo viacerých orgánov poverených zbierať, archivovať a uvádzať alebo vydávať diela vytvorené v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
h) v prípade potreby vytvoriť a/alebo podporovať a financovať prekladateľské služby a výskum názvoslovia najmä na účel udržiavania a rozvíjania príslušnej administratívnej,
obchodnej, ekonomickej, sociálnej, technologickej alebo právnickej terminológie v regionálnom alebo menšinovom jazyku.

2. V oblastiach, kde sa tradične nepoužívajú regionálne alebo menšinové jazyky, zmluvné strany sa zaväzujú, ak na to oprávňuje počet užívateľov regionálneho alebo menšinového jazyka, umožniť, podporiť a/alebo zabezpečiť vhodné kultúrne aktivity alebo zariadenia podľa predchádzajúceho odseku.

3. Zmluvné strany sa zaväzujú pri uplatňovaní svojej kultúrnej politiky v zahraničí vytvoriť vhodný priestor aj regionálnym alebo menšinovým jazykom a ich kultúrnym prejavom.

Čl.13

Ekonomický a sociálny život

1. Vo vzťahu k ekonomickým a sociálnym aktivitám sa zmluvné strany na celom svojom území zaväzujú:

a) vylúčiť zo svojho právneho poriadku všetky ustanovenia, ktoré bezdôvodne zakazujú alebo obmedzujú používanie regionálnych alebo menšinových jazykov v dokumentoch týkajúcich sa ekonomického alebo sociálneho života, najmä v pracovných zmluvách a v technických dokumentoch, ako sú návody na používanie výrobkov alebo zariadení,
b) zakázať uvádzanie klauzúl vylučujúcich alebo obmedzujúcich používanie regionálnych alebo menšinových jazykov v interných predpisoch podnikov a v osobných spisoch aspoň medzi užívateľmi rovnakého jazyka,
c) postaviť sa proti postupom, ktoré smerujú k odradeniu od používania regionálnych alebo menšinových jazykov v oblasti ekonomických a sociálnych aktivít,
d) uľahčiť a/alebo podporiť používanie regionálnych alebo menšinových jazykov ďalšími prostriedkami, ako sú uvedené vyššie.

2. Vo vzťahu k ekonomickým a sociálnym aktivitám sa zmluvné strany zaväzujú, ak sú verejné orgány na to kompetentné, na územiach, kde sa používajú regionálne alebo menšinové jazyky, a ak je to možné,

a) zahrnúť do svojich finančných a bankových predpisov ustanovenia, ktoré umožnia prostredníctvom postupov zlučiteľných s komerčnou praxou používanie regionálnych alebo menšinových jazykov pri vyhotovovaní platobných príkazov (šekov, zmeniek atď.), ako aj iných finančných dokladov, alebo ak je to vhodné, zabezpečiť realizáciu takých ustanovení,
b) v ekonomických a sociálnych sektoroch patriacich priamo pod ich kontrolu (verejný sektor) uskutočniť opatrenia na podporu používania regionálnych alebo menšinových jazykov,
c) zabezpečiť, aby zariadenia sociálnej starostlivosti, ako nemocnice, domovy dôchodcov a útulky, poskytovali možnosť prijatia a opatrovania vo vlastnom jazyku tým osobám, ktoré používajú regionálny alebo menšinový jazyk, ak tieto potrebujú opateru zo zdravotných dôvodov, z dôvodu vysokého veku alebo z iných dôvodov,
d) vhodnými prostriedkami zabezpečiť, aby bezpečnostné predpisy boli vyhotovené v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
e) zabezpečiť, aby informácie týkajúce sa práv spotrebiteľov, ktoré poskytujú zodpovedné verejné orgány, boli prístupné v regionálnom alebo menšinovom jazyku.

Čl.14

Cezhraničná spolupráca

Zmluvné strany sa zaväzujú:

a) uplatňovať platné dvojstranné a mnohostranné dohody, ktorými sú viazané aj štáty, v ktorých sa používa rovnaký jazyk v identickej alebo blízkej podobe, alebo ak je to potrebné, snažiť sa o uzavretie takých dohôd, ktoré by mali podporiť kontakty medzi užívateľmi rovnakého jazyka v príslušných štátoch v oblasti kultúry, vzdelávania, informácií, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania,
b) umožniť a/alebo podporiť cezhraničnú spoluprácu najmä medzi regionálnymi alebo miestnymi orgánmi v prospech regionálnych alebo menšinových jazykov, na územiach ktorých sa používa rovnaký jazyk v identickej alebo blízkej podobe.

ČASŤ IV
Uplatňovanie charty

Čl.15

Pravidelné správy

1. Zmluvné strany budú pravidelne predkladať generálnemu tajomníkovi Rady Európy vo forme, ktorú určí Výbor ministrov, správu o svojej politike v zmysle časti II tejto charty a o opatreniach, ktoré uskutočnili na zabezpečenie ustanovení časti III, ktoré prijali. Prvá správa sa musí predložiť do roka po nadobudnutí platnosti charty pre danú zmluvnú stranu a následné správy v trojročných intervaloch po prvej správe.

2. Zmluvné strany svoje správy zverejnia.

Čl.16

Kontrola správ

1. Správy predložené generálnemu tajomníkovi Rady Európy podľa článku 15 preskúma výbor expertov, vytvorený podľa článku 17.

2. Orgány alebo spoločnosti, legálne založené na území zmluvnej strany, môžu upozorniť výbor expertov na záležitosti, ktoré sa týkajú plnenia záväzkov vyplývajúcich pre túto zmluvnú stranu z časti III tejto charty. Výbor expertov môže po konzultácii s príslušnou zmluvnou stranou zohľadniť tieto informácie pri príprave správy podľa odseku 3 tohto článku. Tieto orgány alebo spoločnosti môžu navyše predložiť stanoviská týkajúce sa politiky zmluvnej strany podľa časti II.

3. Na základe správ podľa odseku 1 a informácií uvedených v odseku 2 pripraví výbor expertov správu pre Výbor ministrov. K správe sa pripoja pripomienky, o ktoré sa požiada zmluvná strana, a Výbor ministrov ju môže zverejniť.

4. Správa vypracovaná podľa odseku 3 by mala obsahovať najmä návrhy výboru expertov pre Výbor ministrov, ktorý na ich základe vypracuje potrebné odporúčania jednej alebo viacerým zmluvným stranám.

5. Generálny tajomník Rady Európy pripraví každé dva roky podrobnú správu pre Parlamentné zhromaždenie o uplatňovaní charty.

Čl.17

Výbor expertov

1. Výbor expertov sa skladá z odborníkov, za každú zmluvnú stranu jeden, ktorí sú vymenovaní Výborom ministrov zo zoznamu osôb navrhnutých príslušnou zmluvnou stranou, absolútne bezúhonných, ktorí sú uznávanými odborníkmi v otázkach upravených v tejto charte.

2. Členovia výboru sú vymenovaní na obdobie šiestich rokov a môžu byť zvolení znovu. Člen výboru, ktorý nemôže ukončiť svoj mandát, bude nahradený v súlade s procedúrou uvedenou v odseku 1 a nový člen bude vykonávať mandát po zostávajúce obdobie svojho predchodcu.

3. Výbor expertov prijme svoj rokovací poriadok. Jeho administratívne služby zabezpečí generálny tajomník Rady Európy.

ČASŤ V
Záverečné ustanovenia

Čl.18

Táto charta je otvorená na podpis členským štátom Rady Európy. Podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.

Čl.19

1. Táto charta nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď päť členských štátov Rady Európy vyjadrilo svoj súhlas byť viazané chartou v súlade s ustanoveniami článku 18.

2. Vo vzťahu k členskému štátu, ktorý prejaví svoj súhlas byť viazaný chartou neskôr, táto nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení.

Čl.20

1. Po nadobudnutí platnosti tejto charty môže Výbor ministrov
Rady Európy vyzvať ktorýkoľvek štát, ktorý nie je členom Rady
Európy, aby pristúpil k tejto charte.

2. Vo vzťahu k pristupujúcemu štátu nadobudne charta platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.

Čl.21

1. Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe urobiť jednu alebo viac výhrad k článku 7 ods. 2 až 5 tejto charty. Žiadna iná výhrada nie je prípustná.

2. Každý zmluvný štát, ktorý urobil výhradu na základe predchádzajúceho odseku, môže ju celkom alebo sčasti odvolať prostredníctvom oznámenia zaslaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne platnosť dnom prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.

Čl.22

1. Každá zmluvná strana môže túto chartu kedykoľvek vypovedať prostredníctvom oznámenia zaslaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

2. Výpoveď nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.

Čl.23

Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady a všetkým štátom, ktoré pristúpili k tejto charte,

a) každý podpis,
b) uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí,
schválení alebo o prístupe,
c) každý dátum nadobudnutia platnosti tejto charty v súlade
s článkami 19 a 20,
d) každé oznámenie prijaté podľa článku 3 ods. 2,
e) každý iný úkon, oznámenie alebo informáciu, ktoré sa týkajú
tejto charty.

Na dôkaz toho dolu podpísaní, ktorí na to boli riadne splnomocnení, podpísali túto chartu.

Dané v Štrasburgu 5. novembra 1992 v angličtine a francúzštine, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archívoch Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie členským štátom Rady Európy a každému štátu, ktorý bol vyzvaný, aby pristúpil k tejto
charte.

hore