Prinášame vám dokumenty Európskej únie, ktoré sa vzťahujú k zahranučným národnostným menšinám a komunitám. Dokumenty sú k dispozícii priamo na našej stránke, alebo si ich môžete stiahnuť vo formáte PDF.

Zelená kniha o budúcnosti európskej migračnej siete
Stiahnuť Zelenú knihu (225 KB, PDF)
>> viac informácií
………………………………………………………………………………………………………………
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho
výboru na tému “Migrácia a rozvoj: príležitosti a výzvy”
Stiahnuť stanovisko (819 KB, PDF)
>> viac informácií
………………………………………………………………………………………………………………
Odkazy k témam voľný pohyb osôb, azyl a imigrácia
(in English language only)
>> viac informácií

.
.

Zelená kniha o budúcnosti európskej migračnej siete

autor: Komisia Európskych spoločenstiev Brusel, 28. 11. 2005
/KOM(2005) 606 v konečnom znení/

Obsah

1. ÚVOD
2. POLITICKÉ VÝCHODISKÁ
3. EXISTUJÚCE INFORMAČNÉ MEDZERY
4. SÚČASNÁ EMS
4.1. Stav a štruktúra
4.2 Financovanie
4.3 Úlohy a najdôležitejšie výsledky
4.4 Hodnotenie
5. BUDÚCA EURÓPSKA MIGRAČNÁ SIEŤ
5.1. Všeobecný cieľ a oblasti činnosti
5.2. Konkrétne úlohy
5.3. Vzťahy s inými orgánmi zbierajúcimi informácie a so zainteresovanými inštitúciami
5.4. Forma a štruktúra
6. ZÁVER
PRÍLOHY

1.ÚVOD

Cieľom tejto zelenej knihy je získať názory všetkých zainteresovaných strán na budúcnosť európskej migračnej siete (EMS), vrátane možností stanovenia jej ďalších úloh a štruktúry.

EMS bola vytvorená v roku 2002 ako pilotné/prípravné opatrenie, ktoré bolo reakciou na zistenie, že je potrebné zlepšiť výmenu informácií týkajúcich sa všetkých aspektov migrácie a poskytovania azylu. Jej prvotným cieľom je poskytnúť Spoločenstvu a jeho členským štátom objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie z týchto oblastí prostredníctvom systematického zbierania a uchovávania údajov a informácií z členských štátov a vykonávaním analýzy na vnútroštátnej a európskej úrovni. V súčasnosti sa EMS skladá z vnútroštátnych kontaktných miest určených členskými štátmi a z vedeckého koordinátora, ktorých podporuje a monitoruje Európska komisia.
Pretože prípravné opatrenie sa v roku 2006 končí, je potrebné zhrnúť dosiahnutý pokrok a prostredníctvom tejto zelenej knihy sa zamyslieť nad najvhodnejšou cestou vpred.

2. POLITICKÉ VÝCHODISKÁ

Európska komisia už v roku 1994 zdôrazňovala vo svojom oznámení o prisťahovaleckej a azylovej politike dôležitosť vytvorenia komplexného mechanizmu na monitorovanie migračných tokov v rámci celej EÚ. V reakcii nato sa v roku 1996 uskutočnila štúdia jeho uskutočniteľnosti Európska rada, ktorá sa konala v decembri 2001 v Laekene, vo svojich záveroch vyzvala Komisiu, „aby zaviedla systém na výmenu informácií o poskytovaní azylu, migrácii a krajinách pôvodu“, v dôsledku čoho sa v roku 2002 ako pilotný projekt vytvorila EMS.

S cieľom začať s implementáciou sa členské štáty dohodli, že najprv vytvoria sieť vnútroštátnych kontaktných miest, ktoré budú poskytovať potrebné informácie.
Európska rada, ktorá sa uskutočnila v júni 2003 v Solúne, schválila vytvorenie EMS a navrhla posúdiť možnosti „vytvorenia stálej štruktúry v budúcnosti“.
A nakoniec v Haagskom programe Európska rada zo 4. – 5. novembra 2004 konštatuje, že „súčasný rozvoj európskej azylovej a prisťahovaleckej politiky by sa mal zakladať na spoločnej analýze migračných javov zo všetkých ich hľadísk. Rozhodujúci význam má posilňovanie zberu, poskytovania, výmeny a účinného používania aktuálnych informácií a údajov o všetkých podstatných zmenách v oblasti migrácie“.
3. EXISTUJÚCE INFORMAČNÉ MEDZERY
V oblasti migrácie a azylu naďalej existuje pre tvorcov politiky na úrovni EÚ aj členských štátov významná potreba informácií, ako sa zistilo už v štúdii uskutočniteľnosti z roku 1996 a potvrdilo v hodnotení EMS z roku 2005 , ktorú by mohli pomôcť uspokojiť akékoľvek budúce štruktúry EMS.
Po prvé, napriek obrovskému množstvu informácií o mnohých stránkach medzinárodnej migrácie, ktoré sa spracúvajú, nie je ľahké získať prístup k týmto informáciám, pretože sú rozptýlené a nie sú centrálne dostupné. Pre inštitúcie EÚ a členské štáty, pre tvorcov politiky aj celkovo pre verejnosť by preto bolo veľmi užitočné jedno referenčné miesto na filtrovanie a syntézu týchto informácií, ktoré by slúžilo ako zúčtovacie stredisko.

Po druhé, na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ neexistuje dostatok spoľahlivých, porovnateľných a aktuálnych informácií ani analýza právneho a politického vývoja v oblasti azylu a migrácie. Je taktiež nedostatok porovnateľných informácií o účinkoch politiky EÚ a vnútroštátnych politík v tejto oblasti. Okrem toho EÚ a jej členské štáty stále viac potrebujú dostávať rýchle odpovede na špecifické otázky týkajúce sa migrácie a azylu. Na vyplnenie týchto informačných medzier by sa žiadal nejaký druh siete so štruktúrou, ktorá by siahala do všetkých členských štátov a bola by spojená určitou úrovňou centrálnej koordinácie.
Po tretie, hlavný problém spočíva v nedostatku presných, aktuálnych a porovnateľných štatistických údajov o migrácii a azyle. Nedávno prijatý návrh Komisie nariadenia o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane  bude riešiť tento problém, ale naďalej bude potrebná porovnávacia analýza takýchto štatistických informácií.
4. SÚČASNÁ EMS
V tomto oddiele sa opisuje súčasná EMS do takej miery, aká je potrebná na pochopenie jej fungovania, výsledkov a problémov s cieľom určiť jej budúcu štruktúru .

4.1. Stav a štruktúra
V súčasnosti sa EMS skladá zo siete 14 vnútroštátnych kontaktných miest (VKM), ktoré určili členské štáty. VKM tvoria jadro siete, pretože zabezpečujú dokumentáciu, analýzu a vykonávajú výskumné činnosti. Väčšina nových členských štátov ešte neurčila VKM a zúčastňujú sa iba ako pozorovatelia. Očakáva sa, že niektoré z nich sa stanú plnoprávnymi členmi EMS v roku 2006.
VKM tvoria štruktúry v rámci ministerstiev vnútra alebo spravodlivosti, vnútroštátnych štatistických úradov a výskumných ústavov, alebo sú na ne napojené, až po štruktúry v rámci mimovládnych a verejnoprospešných inštitúcií a vnútroštátne kancelárie medzivládnych organizácií. VKM sa dosť často menia, napríklad v dôsledku reorganizácie zodpovedností medzi ministerstvami.
V decembri 2003 bol na základe verejnej výzvy na predkladanie ponúk týkajúcej sa pomoci pri vývoji siete vybratý vedecký a administratívny koordinátor.

4.2 Financovanie
Súčasnú sieť spoločne financujú Komisia a členské štáty. Niektoré VKM, ktoré sú súčasťou administratívy členských štátov alebo sú na ňu napojené, nedostávajú finančné prostriedky od Spoločenstva vzhľadom na obmedzenia súvisiace s vnútroštátnymi pravidlami verejného financovania alebo s pravidlami získavania finančných príspevkov Spoločenstva. Finančné prostriedky pridelené na vytvorenie siete sa zvýšili z 1,4 milióna EUR na pilotné opatrenie v roku 2002 na 3,0 milióny EUR z rozpočtu na rok 2005, ktorý sa bude plniť v roku 2006, vrátane grantov pre 9 VKM a finančných ustanovení na vedeckú a administratívnu koordináciu siete.

4.3 Úlohy a najdôležitejšie výsledky
Prvoradým cieľom EMS, ako sa uvádza v jej pôvodných technických špecifikáciách, je poskytovať Spoločenstvu, členským štátom a z dlhodobejšej perspektívy aj verejnosti objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie o situácii v oblasti migrácie a azylu na európskej a vnútroštátnej úrovni.
Môže sa to dosiahnuť tým, že sa spoja a sprístupnia existujúce údaje a informácie, ako aj tým, že sa preskúmajú a analyzujú relevantné existujúce informácie.
EMS sa preto zameria na dve vzájomne súvisiace činnosti: dokumentácia a analýza a výskum. Patrí sem monitorovanie, porovnávanie, analýza a výskum informácií prostredníctvom kritického roztriedenia existujúcich informácií z členských štátov, uskutočnením vlastného výskumu zameraného na analýzu na európskej úrovni a vývojom komplexnej databázy takýchto informácií. Siete na vnútroštátnej úrovni prispievajú k analýze a výskumným činnostiam EMS. Činnosť EMS sa vykonáva na základe ročných pracovných plánov schválených Komisiou.
Vychádzajúc z týchto súvislostí od roku 2002 až doteraz – okrem vlastného zriadenia VKM v zmysle pracovníkov, priestorov a vybavenia pre informačné technológie – možno identifikovať tieto hlavné výsledky:

Dokumentačný nástroj
Aby sa splnil cieľ spočívajúci vo vývoji komplexnej banky údajov a informácií, zavádza sa počítačový informačný systém, ktorý je nosným prvkom činnosti EMS. Webové užívateľské rozhranie vyvinuté v roku 2004 umožňuje zbieranie údajov a dokumentáciu poskytnutím praktického systému šablón, ktoré umožňujú priame vkladanie zozbieraných údajov do informačného systému. Tento systém má taktiež mechanizmy na vyhľadávanie a navigáciu.
Systém je pred dokončením, takže jeho sprevádzkovanie je teraz iba otázkou vloženia údajov a informácií. V tejto súvislosti už VKM do polovice roku 2005 vložili do systému viac ako 1700 publikácií; okrem toho boli zaregistrované právne dokumenty a kontaktné údaje organizácií a jednotlivcov pôsobiacich v tejto oblasti. V súčasnosti sa vyvíja úsilie zamerané na zvýšenie kvality týchto záznamov prostredníctvom dodržiavania jednotných usmernení pri vkladaní informácií. Je zrejmé, že ak má dokumentačné stredisko EMS zabezpečovať komplexný zber aktuálnych a z politického hľadiska zaujímavých informácií z oblasti azylu a migrácie pre tvorcov politiky, odborníkov z tejto oblasti a nakoniec aj pre celú verejnosť, je potrebné vložiť do systému ešte oveľa viac údajov.

Činnosť v oblasti analýzy a výskumu
EMS dokončilo niekoľko analýz a výskumných projektov a informačných výstupov, medzi nimi bola pilotná výskumná štúdia z roku 2004 o vplyve prisťahovalectva na európske spoločnosti ; prispievanie do výročných správ EÚ o štatistike za roky 2001 – 2003  poskytnutím informácií o vnútroštátnych politikách a postupoch a analýzou vnútroštátnych číselných údajov; správa za rok 2004 o politickej analýze, ktorá umožnila získať prehľad o vývoji vnútroštátnej politiky a uskutočniť porovnávací prehľad, ako aj iné výskumné štúdie. S cieľom vyplniť informačné medzery v dvoch významných oblastiach politiky sa v súčasnosti pripravuje druhá výskumná štúdia o prístupoch štátu k štátnym príslušníkom tretích krajín s nelegálnym pobytom a štúdia malého rozsahu o systémoch prijímania žiadateľov o azyl.
Hoci je ešte predčasné hodnotiť celkovú kvalitu výstupov EMS, možno povedať, že VKM vypracovali veľmi kvalitné správy poskytujúce spoľahlivú a aktuálnu analýzu, ktorá umožňuje vzájomné porovnanie členských štátov.

Vytváranie sietí a zviditeľňovanie
Dvojstranné kontakty medzi VKM sa s napredovaním vytvárania sietí zintenzívnili. Pokiaľ ide o vytváranie sietí na vnútroštátnej úrovni, väčšine VKM sa podarilo vytvoriť vnútroštátne siete príslušných subjektov a zaviesť postupy na získavanie vstupných údajov od ich partnerov. Bol vytvorený zoznam vnútroštátnych sietí, ktorý poskytuje prehľad možných a skutočných partnerov sietí. Vyvinulo sa aj úsilie na vytvorenie kontaktov s inými sieťami a projektmi na úrovni EÚ. Tieto kontakty však neviedli k zintenzívneniu spolupráce, ktorá je potrebná, aby EMS mohla zabezpečiť súčinnosť a vylúčiť vzájomné prekrývanie sa.
Zviditeľnenie EMS smerom k okolitému svetu je v súčasnosti obmedzené, pretože verejnosti je prístupných len veľmi málo jej produktov. Táto skutočnosť bráni tomu, aby bolo možné v plnom rozsahu si uvedomovať výsledky pôsobenia siete. Nedostatočné zviditeľnenie je spôsobené najmä skutočnosťou, že sieť začínala úplne od nuly, takže prvé roky jej pôsobenia boli vlastne rokmi jej vytvárania. V súčasnosti sa však vyvíjajú rôzne úsilia zamerané na lepšie zviditeľnenie EMS a na šírenie jej výskumných výsledkov .

4.4 Hodnotenie
V hodnotiacej správe z roku 2005 sa uvádzalo niekoľko ťažkostí, s ktorými sa súčasná EMS stretáva pri plnení svojich úloh, pričom dve najdôležitejšie sú štruktúra vnútroštátnych kontaktných miest a celková organizácia projektu.

Pokiaľ ide o prvú skutočnosť, existuje veľká rôznorodosť právneho stavu a špecializácie VKM, ako aj ich ľudských a finančných zdrojov a dostupného technického vybavenia, a teda aj úrovne plnenia povinností. VKM boli okrem toho určené v rôznom čase a často sa tiež menili vzhľadom na personálne výmeny alebo v dôsledku presunov zodpovedností na rôzne ministerstvá. Výsledkom je, že VKM sa nachádzajú v rôznych štádiách vývoja.

Pokiaľ ide o druhú skutočnosť, inštitucionálne usporiadanie a zvolený spôsob organizácie si vyžadovali dosť vysokú úroveň príspevkov od Komisie. Okrem toho sa ukázalo, že zvolený administratívny postup na vytvorenie a prevádzkovanie siete, t.j. spoločné financovanie tohto opatrenia, sa ukázal ako príliš finančne náročný. Menovaním vedeckého koordinátora sa celková situácia zlepšila, ešte stále je však potrebné jasnejšie určiť úlohu Komisie.

Pôvodné úlohy a funkcie EMS boli naviac vzhľadom na pilotnú povahu projektu a jeho experimentálne spustenie príliš široké. Definícii úloh a funkcií VKM a siete ako celku, ako aj ich vzťahu ku koordinátorovi, preto chýbala určitá jasnosť a zameranie.

Z celkového pohľadu, zatiaľ čo pokrok pri dosahovaní cieľa je zrejmý najmä v roku 2004, štrukturálne problémy spojené so súčasnou organizáciou EMS bránia väčšiemu a rýchlejšiemu napredovaniu. Všetky budúce štruktúry by sa preto mali pokúsiť riešiť tieto problémy a vyhnúť sa im. Malo by sa taktiež v čo možno najväčšej miere stavať na tom, čo už dosiahla a v budúcnosti dosiahne súčasná EMS.

5. BUDÚCA EURÓPSKA MIGRAČNÁ SIEŤ
Na základe uvedených skutočností sa v tomto oddiele predkladá niekoľko prvkov, ktoré sú rozhodujúce pri rozhodovaní o budúcnosti štruktúry, ktorá sa má vytvoriť od roku 2007, pričom je jasné, že tieto prvky navzájom od seba závisia. Zúčastnené strany sa vyzývajú na vyjadrenie pripomienok k týmto možnostiam, ktoré predložila Komisia.

5.1. Všeobecný cieľ a oblasti činnosti
Vzhľadom na uvedené existujúce informačné medzery v oblasti migrácie a azylu, celkový cieľ súčasnej EMS poskytovať Spoločenstvu, jeho členským štátom a širokej verejnosti objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie zostáva naďalej platný a rozhodujúci. Tieto informácie by sa mali sprístupniť s cieľom podporiť spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku.
Pokiaľ ide o výstupy, a najmä o databázu, malo by sa vychádzať z toho, že by mali byť v súlade s týmto cieľom prístupné širokej verejnosti. Môžu sa však vyskytnúť prípady, v ktorých by bolo užitočné alebo dokonca potrebné obmedziť tento prístup na špecifickú skupinu užívateľov, napríklad v prípade jednotlivých informácií, ktoré členské štáty považujú za dôverné.
• Súhlasíte s takýmto mandátom – s cieľom poskytovať Spoločenstvu, jeho členským štátom a širokej verejnosti objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie z oblasti azylu a migrácie – pre budúcu EMS? Ak nesúhlasíte, ako by sa mal zmeniť tento mandát a prečo?
• Mali by byť údaje a informácie, ktoré zozbiera EMS, systematický sprístupňované?

5.2. Konkrétne úlohy
Musí sa určiť, ktoré konkrétne úlohy by mala budúca štruktúra plniť, aby sa mohol dosiahnuť celkový uvedený cieľ.
V súčasnosti sa plnia úlohy zamerané na zber existujúcich údajov a informácií, na obmedzený objem výskumných úloh a na výmenu a dokumentáciu týchto údajov; analýzu údajov, vypracúvanie porovnávacích správ a na vytváranie sietí.

Najmä pokiaľ ide o poskytovanie porovnateľných informácií, EMS by mohla prispieť k prehĺbeniu chápania metodických rozdielov, ktoré môžu brániť porovnávaniu údajov, a vypracovať vhodnú spoločnú metodiku na prekonanie týchto rozdielov.

Okrem toho by sa malo počítať s tým, že budúca EMS by mala začať a implementovať určitý objem výskumnej práce v oblastiach zistených informačných medzier, buď v rámci svojho schváleného plánu práce, alebo podľa osobitných požiadaviek inštitúcií Spoločenstva, prípadne iných subjektov.

V závislosti od zvolenej štruktúry by k ďalším úlohám mohlo patriť vydávanie stanovísk a názorov na základe zhromaždených informácií a vykonaných analýz. Účelom by bolo poskytovať usmernenia a poradenstvo v oblasti vývoja politík a ich implementácie. Mohlo by však byť predčasné poveriť EMS týmito úlohami v tom zmysle, že by snáď bolo vhodnejšie, aby sa budúca štruktúra sústredila na základné úlohy zberu údajov a analýzy s cieľom získať si najprv určitú autoritu v tejto oblasti.

Slabé zviditeľnenie súčasnej siete spolu s potrebou nadviazať kontakty s inými orgánmi pôsobiacimi v tejto oblasti si vyžadujú proaktívnu činnosť zameranú na popularizáciu problematiky a zvyšovanie povedomia, ktorá zahŕňa organizovanie stretnutí a konferencií o migrácii a azyle, s cieľom vytvoriť fórum pre hlavné zainteresované strany. Tieto úlohy si však vyžadujú ďalšie nezanedbateľné finančné zdroje.

  • Ktoré z uvedených konkrétnych úloh – zber a analýza informácií, výskum, vydávanie stanovísk a odporúčaní, ako aj činnosť zameraná na vlastné zviditeľňovanie – by mala budúca štruktúra plniť a prečo?
  • Môžete navrhnúť iné úlohy, ktoré by mohla plniť?

5.3. Vzťahy s inými orgánmi zbierajúcimi informácie a so zainteresovanými inštitúciami
Rozhodujúce je, aby sa zabezpečila maximálna súčinnosť s inými opatreniami, ktoré Komisia, EÚ, členské štáty alebo medzinárodné organizácie uskutočňujú v tejto oblasti, aby sa dosiahli čo najväčší prospech a komplementarita.

Budúca EMS by sa mala chápať ako súčasť všeobecnejšej reorganizácie a racionalizácie nástrojov výmeny informácií, ktoré práve prebiehajú v oblasti prisťahovalectva a azylu. Patria sem nástroje ako je pripravovaný návrh o systéme vzájomného informovania, praktickej spolupráci v oblasti azylu alebo nedávno prijaté nariadenie o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane . Aby sa dosiahla súčinnosť, je potrebné vytvoriť sieť s inými orgánmi, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s činnosťami EMS. Určité subjekty na úrovni Spoločenstva vykonávajú podobný zber informácií a analýzu, ako je najmä budúca Agentúra pre základné práva  a CARIM . Agentúra pre základné práva bude nezávislým odborným strediskom pre otázky základných práv. K jej hlavným úlohám bude patriť zber údajov, analýza, poradenstvo, vytváranie sietí a zvyšovanie povedomia. Projekt CARIM ponúka nástroj na pozorovanie, analýzu a predpovedanie migračných pohybov cez krajiny barcelonského procesu alebo smerujúcich do nich, ako aj ich príčin a dôsledkov. Tieto subjekty majú odlišný mandát a poslanie ako EMS, pretože ich zameranie na migráciu sa týka zväčša práv migrantov, alebo sa vzťahuje iba na určité krajiny. Zmenšuje sa tým riziko prekrývania. Napriek tomu je potrebné, aby si budúca EMS s nimi vytvorila silné a štruktúrované väzby.
Pokiaľ ide o vzťahy so zainteresovanými inštitúciami ako je Európsky parlament, Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, mali by mať spolu s členskými štátmi a Komisiou najväčší prospech z činnosti budúcej EMS. Mohlo by sa uvažovať aj o tom, či by tieto zainteresované strany mali mať možnosť žiadať osobitné informácie, ktoré by potom poskytovali VKM, napríklad v rámci prípravy svojich stanovísk k legislatívnym návrhom.

  • Ako sa dá zabezpečiť úzka spolupráca medzi zainteresovanými stranami?
  • Ako môže budúca štruktúra budovať na existujúcich vnútroštátnych a medzinárodných orgánoch v oblasti migrácie a azylu a dopĺňať ich?

5.4. Forma a štruktúra
V tomto oddiele sa rieši otázka toho, aké štruktúry by umožňovali implementáciu tohto cieľa a rozsah možných úloh, a aké výhody a nevýhody by jednotlivé štruktúry prinášali.
V závislosti od cieľa, konkrétnych pridelených úloh a dostupných finančných zdrojov by mohla mať budúca EMS rôzne formy. Okrem iných by sa mohlo uvažovať o dvoch rôznych štruktúrach, pričom základný výber by bol medzi sieťou napojenou na Komisiu a pracujúcou v rámci jej zodpovednosti, alebo sieťou, ktorú vyberie a bude viesť nezávislá agentúra Spoločenstva.

Možnosť 1: Sieť napojená na Komisiu
Budúca EMS by sa mohla skladať zo siete vnútroštátnych kontaktných miest. Komisia by prevzala zodpovednosť za celkové riadenie, plánovanie a ďalší rozvoj činností siete. Potrebný by bol právny základ, na ktorom by sa zriadila budúca EMS a stanovili by sa hlavné ciele obsahujúce kritériá, ktoré by mali VKM spĺňať. Mohol by mať formu rozhodnutia Rady.

Podľa tejto možnosti by vhodné riadiace štruktúry určila Komisia. Mohlo by ísť o určenie súkromného alebo verejného koordinačného orgánu na základe verejnej výzvy na predkladanie ponúk.
Pokiaľ ide o výber VKM, mohlo by sa buď počítať s tým, že ich vyberú členské štáty v súlade s kritériami stanovenými v právnom základe, alebo Komisia na základe výzvy na predkladanie ponúk.
Pripojenie siete ku Komisii by zaručilo, že Komisia prevezme celkovú politickú zodpovednosť za jej činnosť. Umožnilo by to bezproblémový prechod zo súčasnej EMS a v prípade potreby by sa mohlo považovať za prechodnú fázu pred prechodom ku stabilnejšej a inštitucionalizovanej štruktúre. Muselo by sa však zabezpečiť účinné riadenie a v tomto ohľade je možné položiť si otázku, či zadanie úloh zmluvnému dodávateľovi môže zabezpečiť dostatočnú kontinuitu. V skutočnosti pravidlá Komisie pre obstarávanie upravujú určité maximálne trvanie týchto zmlúv.

Možnosť 2: Agentúra
Agentúra Spoločenstva by sa mohla považovať za dlhodobú možnosť závisiacu nielen od ďalšieho rozvoja spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky, ale aj od finančných perspektív zohľadňujúc obmedzený rozpočet, ktorý je k dispozícii. Malo by sa zdôrazniť, že agentúra by si tiež vyžadovala právny základ, na ktorom by sa zriadila. Znamenalo by to aj vytvorenie správnej rady so zástupcami z členských štátov a Komisie.

Takáto stabilná štruktúra by zabezpečila dlhodobú perspektívu svojich činností a umožnila by plnenie širšej škály úloh. Mohla by teda byť schopná účinnejšie poskytovať požadované informácie.
Ak by sa takáto agentúra mala považovať za vhodnú na plnenie plánovaných nových úloh, musela by byť dostatočne odôvodnená jej potreba a jej možná kontinuita. Znamenalo by to zhodnotenie dosahu s cieľom podrobne analyzovať dosahy takejto agentúry. V tejto súvislosti by sa mohlo preskúmať aj využitie iných agentúr – existujúcich alebo budúcich – v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

Úloha a štatút vnútroštátnych kontaktných miest
Ak sa zvolí ktorákoľvek možnosť a prijme sa celkový načrtnutý mandát, následkom bude určitý dosah na úlohu a štatút VKM, pretože budú vykonávať činnosti zamerané na zber a analýzu informácií na vnútroštátnej úrovni.

VKM musia byť preto schopné doručovať tieto informácie, t.j. úplne pokrývať príslušný členský štát, a musia byť schopné zabezpečovať trvalú aktualizáciu databázy. Základnou funkciou je byť v centre vnútroštátnej siete významných subjektov zainteresovaných v tejto oblasti, ako sú výskumníci a výskumné inštitúcie, verejné a vládne orgány a MVO, a mobilizovať ich, aby prispievali k jej činnosti. Preto by VKM mali byť nezávislé od vlád, ale zároveň by si mali vytvoriť dobré vzťahy s verejnými orgánmi, aby mali prístup k informáciám z verejného sektora.

V tejto súvislosti by sa mal upresniť súbor minimálnych požiadaviek týkajúcich sa celkovej praxe v oblasti, zamestnancov, kapacity a vybavenia pre informačné technológie a iného vybavenia, aby boli VKM schopné plniť uvedené úlohy a dosahovať určitú úroveň homogénnosti.

  • Aká štruktúra by sa mala uplatniť pri ďalšom stupni EMS, aby sa dosiahol celkový cieľ a prečo?
  • Akú úlohu a štatút potrebujú VKM?
  • Aká by bola najvhodnejšia štruktúra vnútroštátnych sietí?

6. ZÁVER
V tejto zelenej knihe sa Komisia pokúsila načrtnúť hlavné otázky, ktoré je potrebné vyriešiť, a predložila niekoľko možností, ktoré treba zvážiť pri tvorení štruktúry budúcej EMS.
Prvotným cieľom tejto zelenej knihy je vyvolať reakcie a spustiť hĺbkové konzultácie medzi príslušnými zainteresovanými stranami.

Preto by Komisia privítala príspevky do 28/01/2006, ktoré sa môžu posielať elektronickou poštou na túto adresu:
jls-migration-network@cec.eu.int
Doručené príspevky sa uverejnia na internetovej stránke Komisie v jazyku, v ktorom boli doručené, s uvedením mien autorov, pokiaľ neuvedú, že chcú zostať v anonymite, alebo nepožiadajú o dôverné nakladanie s celým ich príspevkom.

PRÍLOHY
ANNEX 1: NATIONAL CONTACT POINTS AND COORDINATOR
National Contact Points:
Austria:
International Organisation for Migration
Nibelungengasse 13/4,
1010 Vienna, Austria
ncpaustria@iom.int
www.emn.at
Belgium:
SPF Intérieur, DG Office des Etrangers,
59b Chaussée d´Anvers
1000 Bruxelles, Belgium
emn@ibz.fgov.be
www.ibz.fgov.be
Czech Republic:
Ministry of the Interior
Unit of International Relations
And Information on Countries of Origin
Department for Asylum and Migration Policies
MV – P.O. box 21/Oam
170 34 Prague 7, Czech Republic
opu@mvcr.cz
Finland:
Statistics Finland
P.O. Box 4B
00022 Helsinki, Finland
www.stat.fi
France:
Observatoire des statistiques de l’immigration
et de l’intégration du Haut Conseil à l’Intégration (HCI-OSII)
35, rue St. Dominique
75007 Paris, France
Germany:
Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (BAMF)
Frankenstraße 210
90461 Nürnberg, Germany
www.bamf.de

Greece:
Centre of Planning and Economic Research (KEPE)
22 Hippokratous st.
10680 Athens, Greece
kepe@kepe.gr
www.kepe.gr
Ireland:
Economic and Social Research Institute (ESRI)
4 Burlington Rd., Dublin 4, Ireland
www.esri.ie
Italy:
Immigrazione Dossier Statistico (IDOS)
of Caritas Diocesana die Roma
Viale Baldelli 41
00147 Roma, Italy
www.emnitaly.it
Netherlands:
Immigration and Naturalisation Service,
Information and Analysis Centre (INDIAC)
Dr. H. Colijnlaan 341
2283 XL Rijswijk, The Netherlands
emn@ind.minjus.nl
www.ind.nl
Portugal:
Serviço de Estrangeiros e Fronteiras
Rua Conselheiro José Silvestre Ribeiro 4
1649-007 Lisboa, Portugal
emn@sef.pt
www.sef.pt
Spain:
Observatorio Permanente de la Inmigración
C/Amador de los Rios 7
28010 Madrid, Spain
opi@amador.mir.es
www.imsersomigracion.upco.es
Sweden:
Statistics Sweden/Swedish Migration Board
701 89 Örebro, Sweden
www.scb.se
United Kingdom:
Immigration Research and Statistics Service, Home Office
1305 Apollo House, 36 Wellesley Road,
Croydon CR9 3RR, United Kingdom
www.homeoffice.gov.uk
Coordination Team:
Berlin Institute for Comparative Social Research (BIVS)
Schliemannstr. 23,
10437 Berlin, Germany
emn@emz-berlin.de
www.emz-berlin.de
Technical University Berlin
Computation and Information Structures
Secr. E-N7, Einsteinufer 17,
10587 Berlin, Germany
http:/cis.cs.tu-berlin.de/emn/web

ANNEX 2: REFERENCES
Studies
1996 Feasibility Study for a European Migration Observatory
2005 EMN First Activities report covering 2004
2005 Report on the Evaluation of the Activities of the European Migration Network
Website of the current EMN
www.european-migration-network.org

hore

.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému “Migrácia a rozvoj: príležitosti a výzvy”

(2008/C 120/18)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na svojom plenárnom zasadnutí 16. februára 2007 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej:

“Migrácia a rozvoj: príležitosti a výzvy”.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. októbra 2007. Spravodajcom bol pán Sukhdev SHARMA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 440. plenárnom zasadnutí 12. a 13. decembra 2007 (schôdza z 12. decembra) prijal 125 hlasmi za, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Zhrnutie

1.1 Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy prináša návrhy opatrení v úzko prepojených oblastiach migrácie a rozvoja.

1.2 Ak sa zameriame na praktické príklady, návrhy a možnosti vzájomne prospešných dohôd o spolupráci, možno migráciu považovať za “nástroj rozvoja”. Zavedením konkrétnych opatrení by výbor chcel presunúť diskusiu z politickej úrovne na programovú.

1.3 Vhodné uplatňovanie migračnej a rozvojovej politiky je najlepším spôsobom možné dosiahnuť tak, že sa emigrantom uľahčí zasielanie financií (tzv. remitencií) do krajín pôvodu (3.4-3.8) s cieľom zvýšiť príjmy adresátov daných čiastok. Ďalšou možnosťou je regulovanie migračných tokov tak, aby z nich mali prospech najmenej rozvinuté krajiny alebo časti obyvateľstva rozvojových krajín s nízkymi príjmami (4.2). Koncepcia spoločného rozvoja by mohla nasmerovať remitencie jednotlivcov do projektov v oblasti infraštruktúry, z ktorých by mala úžitok široká verejnosť (5.1-5.2). Ďalšie formy spoločného rozvoja využívajú diasporálne organizácie na mobilizáciu ľudí alebo finančných zdrojov v prospech priamych zahraničných investícií, prenosu znalostí a technológií a sociálnych a kultúrnych remitencií (5.3-5.8). Migračná a rozvojová politika môže znížiť negatívny dosah odlivu mozgov tým, že vytvorí odborný potenciál a uľahčí kyvadlovú a virtuálnu migráciu (6.2-6.6.4). Výbor na záver dodáva, že migračná a rozvojová politika môže zaznamenať úspech iba vtedy, ak sa stane súčasťou ostatných príslušných politík a ak sa dosiahne vzájomný súlad medzi jednotlivými politikami (7.1-7.3).

1.4 Toto stanovisko dopĺňa stanovisko výboru na tému “Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja”, ktorého spravodajcom je pán Pariza Castaños [1]. Okrem toho reaguje na oznámenie Komisie o kyvadlovej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami [2].

2. Migrácia a globalizácia

2.1 Výsledkom procesu globalizácie je liberalizovaný pohyb kapitálu, tovaru a služieb. Pohyb osôb je však naďalej najviac obmedzovaným aspektom globalizácie. Aby mohli menej rozvinuté ekonomiky väčšmi ťažiť z hospodárskeho rastu podmieneného globalizáciou, je potrebné venovať väčšiu pozornosť voľnejšiemu pohybu osôb. Toto stanovisko podporuje názor, že migrácia dáva rozvojovým krajinám šancu vyrovnanejšie sa zapájať do súčasnej globalizovanej ekonomiky. Migrácia dokáže znížiť nerovnosti, avšak nemôžeme ju chápať ako náhradu tradičnej rozvojovej pomoci.

2.2 Podkladom pre vytvorenie konceptu, podľa ktorého je migrácia spojivom medzi globalizáciou a rozvojom, sú dve úvahy. Po prvé, demografické trendy svedčia o tom, že súčasný nedostatok pracovných síl v krajinách EÚ sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne ešte zvýši, a to najmä v odvetviach služieb náročných na pracovnú silu. Po druhé, Svetová banka predpokladá, že potenciál dobre riadenej migrácie by mohol v blízkej budúcnosti priniesť významnú finančnú pomoc vo forme financií, ktoré obyvateľom chudobných krajín zasielajú emigranti pracujúci v zahraničí (remitencie) [3]. Tok takýchto financií stále rastie, a to v rámci krajín OECD, z OECD do rozvojových krajín a dokonca aj medzi rozvojovými krajinami [4]. Medzinárodná migrácia tak môže byť dôležitým prvkom pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. Remitencie a koncepcie spoločného rozvoja a kyvadlovej migrácie sú významné z hľadiska ďalšieho rozvoja. Ich potenciál v oblasti rozvoja navyše podporujú potreby trhu práce v západnej Európe.

2.3 Toto stanovisko zdôrazňuje potrebu kvalitne rozpracovaného, komplexného a integrovaného prístupu k migračnej a rozvojovej politike, ktorý by mohol vytvoriť obojstranne výhodnú situáciu.

2.4 Takýto prístup uznáva nerovnováhu pozitívneho a negatívneho dosahu migrácie na rozvojové krajiny a následne sa zodpovedajúcim spôsobom zaoberá faktormi nákladov a prínosov. V niektorých krajinách migrácia zmierňuje nápor preľudnenia a nezamestnanosti a zámerný vývoz kvalifikovaných pracovníkov vytvára zahraničné zdroje pre budúci prílev finančných prostriedkov zo zahraničia, priame zahraničné investície a prenos znalostí, zatiaľ čo v iných krajinách trvalý odlev ľudských zdrojov výrazne brzdí rozvoj. Dobre riadená migrácia preto posilňuje pozitívne účinky migrácie a zároveň zmierňuje jej negatívny dosah.

2.5 Výbor podporuje zistenia hlavných organizácií pôsobiacich v oblasti medzinárodného rozvoja, ako je Svetová banka, ministerstvo Spojeného kráľovstva pre medzinárodný rozvoj, Oxfam a iných, ktoré vyzdvihujú potenciál medzinárodnej migrácie v oblasti rozvoja v súvislosti so znížením rozsahu chudoby a podporením udržateľného hospodárskeho rozvoja v krajinách pôvodu. Remitencie výrazne zvyšujú príjmy v domácnostiach príjemcov a predstavujú dôležitú hybnú silu pre krátkodobé zmiernenie chudoby a pri opatrnom riadení dokonca aj pre dlhodobý udržateľný rozvoj. Dlhodobý udržateľný rozvoj podporujú koncepcie “spoločného rozvoja”, ako napr. diasporálna filantropia, sociálne remitencie, prenos vedomostí či nadnárodné podnikateľské siete.

2.6 Silnou stránkou dobre riadenej migračnej a rozvojovej politiky by mala byť jej schopnosť chrániť zraniteľné krajiny, teda takmer všetky krajiny subsaharskej Afriky, pred obmedzením rozvoja v dôsledku migrácie. Rozvojové krajiny, ktoré majú z remitencií a dobročinných aktivít najmenší úžitok, často znášajú najvyššie náklady migrácie: stratu vysoko kvalifikovaných a talentovaných ľudí. Modely kyvadlovej a virtuálnej migrácie môžu do istej miery vyriešiť záporné stránky nekontrolovaného vysťahovalectva. Migračná a rozvojová politika sa ďalej môže zamerať na potreby a špecifiká odvetví, ktoré sú mimoriadne citlivé na problémy súvisiace s migráciou, ako napr. rezort školstva či zdravotníctva. Pokiaľ prísne migračné režimy nezabránia úbytku kvalifikovaných zdravotníkov z oblastí s vysokou prevalenciou HIV/AIDS, nebudú iné snahy o rozvoj udržateľné. Dôležitú úlohu pri ochrane týchto odvetví, ktoré majú nesmierny význam pre ďalší rozvoj, môžu zohrávať bilaterálne a regionálne partnerstvá v oblasti migrácie medzi cieľovými krajinami a krajinami pôvodu.

2.7 Výbor si všíma množstvo spôsobov a prostriedkov migrácie, ktoré majú výrazný vplyv ako na krajiny pôvodu, tak aj na cieľové krajiny. Niektoré z nich sa dajú rozpoznať až po rokoch prebiehajúcej migrácie. Značne znepokojujúcou otázkou sú deti migrantov, ktoré zostávajú v krajine pôvodu, ako aj ich perspektívy v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania v domácnosti s jedným rodičom. Čo sa týka spoločenského rozmeru, v oblastiach postihnutých migráciou dochádza k narušeniu prirodzenej rovnováhy v počte žien a mužov, čo jednoznačne ovplyvní sociálno-ekonomické rámcové podmienky dlhodobého rozvoja. Tieto obavy je potrebné zvážiť pri plánovaní a uskutočňovaní medzinárodných opatrení v oblasti migrácie.

2.8 Výbor zdôrazňuje, že medzi hostiteľskou krajinou a krajinou pôvodu existuje vzájomná sociálno-ekonomická závislosť. Ekonomicky úspešní migranti v hostiteľských krajinách zvyčajne posielajú domov vyššie sumy. Podobne migranti, ktorí sa úspešne začlenili do spoločnosti, majú v porovnaní so slabšie integrovanými migrantmi potenciálne vyšší vplyv na spoločný rozvoj svojej krajiny pôvodu prostredníctvom dobročinnosti, sociálnych remitencií a kyvadlovej či virtuálnej migrácie. Hostiteľské krajiny sa teda musia zamyslieť nad rôznymi spôsobmi ako zabrániť plytvaniu odborným potenciálom (brain waste). Tieto koncepcie sa týkajú rôznych oblastí, od lepšieho sociálneho začlenenia vo všeobecnosti až po dosiahnutie rovnakej úrovne miezd, zlepšenie pracovných podmienok (vrátane prístupu k odborovým zväzom) či riešenie často problematického právneho postavenia migrantov. Tento prístup nielen maximalizuje prínos migrantov pre hostiteľskú krajinu, ale aj zvyšuje ich rozvojový potenciál.

2.9 Podobne prepojené sú aj koncepcie zamerané na obmedzenie nezákonnej migrácie. Nezákonná migrácia poškodzuje cieľové krajiny, pretože je spojená s nelegálnym zamestnávaním. Zároveň je hrozbou pre (nelegálnych) migrantov, ktorí sa často ocitajú v nevýhodnej pozícii vo vzťahu, kde im hrozí vykorisťovanie a kruté pracovné podmienky s nízkou úrovňou ochrany zdravia a bezpečnosti. Okrem toho má nezákonná migrácia aj negatívne dôsledky pre rozvoj: v hostiteľských krajinách sú možnosti integrácie obmedzené a vysoké náklady spojené s týmto druhom migrácie znižujú možnosti zasielania remitencií do krajín pôvodu. Legalizácia právneho postavenia nelegálnych migrantov integrovaných v hostiteľskej krajine je nevyhnutná nielen z ľudského hľadiska, ale aj z hospodárskeho a sociálneho. Zlepšovanie možností legálnej migrácie teda zvyšuje jej rozvojový potenciál a zároveň znižuje dopyt po zločineckých organizáciách zapojených do pašovania a obchodovania s ľuďmi. Z tohto dôvodu legálna migrácia minimalizuje vykorisťovanie.

2.10 Výbor uznáva, že migrácia typu juh-juh je najčastejšou formou medzinárodnej migrácie. V rámci medzinárodnej migrácie sú najvyhľadávanejšími cieľmi susedné krajiny alebo bezprostredne susediace regióny [5]. Ak zvážime skutočnosť, že migrácia so sebou prináša riziko a vyžaduje finančné zdroje, zručnosti a siete, dospejeme k jednoznačnému záveru, že pohyb v rámci hraníc jednotlivých krajín je zďaleka najrozšírenejšou formou migrácie najmä v prípade chudobných ľudí [6]. Komplexný prístup k migračnej a rozvojovej politike musí preto zohľadniť potenciálny vplyv regionálnej a vnútroštátnej migrácie na znižovanie miery chudoby a na hospodársky rozvoj.

2.11 Výbor vyzýva členské štáty, aby uplatňovali normy stanovené v Medzinárodnom dohovore na ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov z roku 1990.

3. Migrácia a odstraňovanie chudoby – Uľahčenie prevodu finančných prostriedkov

3.1 Výbor uznáva rozvojový potenciál remitencií, t.j. financií, ktoré migranti zasielajú svojim príbuzným do krajiny pôvodu. Z výskumov vyplýva, že tieto prostriedky priamo ovplyvňujú príjmy ich adresátov, čím pomáhajú znižovať chudobu.

3.2 Presne neurčená, no značná časť remitencií (jedna až dve tretiny) sa však k príjemcom dostáva prostredníctvom neoficiálnych ciest. To má nepriaznivé dôsledky nielen pre migrantov a príjemcov, ale aj pre hostiteľskú krajinu a krajinu pôvodu. Keďže medzi tieňovými poskytovateľmi finančných služieb neexistuje konkurencia, migranti a príjemcovia nemajú inú možnosť, než sa zmieriť s vysokými poplatkami za prevod, ktoré následne znižujú príjmy migrantov. Pre finančne slabé rozvojové krajiny sú remitencie dôležitým zdrojom cudzej meny a ak sa na ich prevod použijú oficiálne bankové inštitúcie, napomáhajú finančnému rozvoju tým, že zvyšujú celkový objem vkladov a úverov, ktoré sa pohybujú v miestnom bankovom sektore [7]. Remitencie preto pozitívne ovplyvňujú makroekonomický rozvoj. V hostiteľských krajinách väčšinou tieňové bankovníctvo vyvoláva obavy v súvislosti s bezpečnosťou, keďže neoficiálne metódy finančných transakcií sa využívajú aj na pranie špinavých peňazí aj financovanie teroristických organizácií.

3.3 Migranti dávajú pri zasielaní peňazí prednosť neoficiálnym cestám pred oficiálnymi bankovými službami z rôznych dôvodov. Mnoho migrantov sa rozhodne pre neoficiálne kanály preto, že oficiálne služby sú príliš nákladné, príliš pomalé a príliš zaťažené byrokraciou, či jednoducho k nim nemajú prístup. Migranti takisto bývajú nedôverčiví voči bankovým inštitúciám vo svojich krajinách alebo sa obávajú výkyvov výmenného kurzu. Chudobní obyvatelia, ktorým sú dané finančné čiastky zasielané, a najmä ľudia žijúci vo vzdialených vidieckych oblastiach, nemajú fyzický prístup k bankovým službám. Mnoho ďalších ľudí si nemôže dovoliť viesť bankový účet kvôli výške sprievodných poplatkov. Poplatky za zasielanie remitencií neprimerane zaťažujú rodiny s nízkymi príjmami, ktoré zasielajú malé sumy, no posielajú ich pravidelne. Nelegálni migranti nemôžu použiť bankové spojenie, pretože nemajú potrebné dokumenty na otvorenie účtu.

3.4 Výbor vyzýva členské štáty, Komisiu, Parlament a Radu, aby sa zamysleli nad nasledujúcimi iniciatívami, ktoré by mohli podporiť rozvoj.

3.4.1 Domáce bankové inštitúcie v krajinách pôvodu by mali migrantom, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, sprístupniť sporiace účty v cudzej mene.

3.4.2 Bankové služby by mali byť dostupné aj pre rodiny s nízkym príjmom – banky by mali ponúkať služby s rozumnými poplatkami aj pre ľudí, pre ktorí v súčasnosti ich služby nemôžu využívať. To by bolo možné dosiahnuť prepojením bankových služieb s rozšírenejšími službami ako napr. s poštou alebo pobočkami existujúcich úverových inštitúcií. Zníženie poplatkov za zasielanie peňazí by sa však banky nemali snažiť vyrovnať stanovením nepriaznivého výmenného kurzu.

3.4.3 Je potrebné posilniť konkurenciu medzi inštitúciami ponúkajúcimi služby v oblasti zasielania remitencií, aby sa znížili poplatky za prevod. Mimovládne organizácie a verejné orgány v hostiteľských krajinách môžu podnecovať konkurenciu tým, že budú šíriť informácie a zverejňovať porovnania cien jednotlivých poskytovateľov týchto služieb. Príkladným vzorom je internetová stránka www.sendmoneyhome.org. Ďalšou dôležitou činnosťou, do ktorej by sa mala zapojiť občianska spoločnosť spolu s finančnými inštitúciami, je zvyšovanie tzv. “finančnej gramotnosti” migrantov.

3.4.4 Skvalitnenie bankových technológií v krajinách pôvodu by mohlo významne znížiť náklady na prevod peňazí, zvýšiť rýchlosť spracovania transakcií ako aj ich bezpečnosť. Efektívnosť je ďalej možné zvýšiť aj pomocou satelitných informačných technológií v odľahlých oblastiach, ktoré môžu skvalitniť riadenie a telegrafické prevody. Inovatívnym riešením, ktorým by sa rozšíril záber bankových služieb, je zavedenie platobných kariet a doplnkových služieb mobilných telefónnych sietí. Všetky uvedené podporné opatrenia si vyžadujú investície, ktoré by mohli byť iniciované prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci alebo cez verejno-súkromné partnerstvá.

3.4.5 Prísne požiadavky na kontrolu identifikačných dokladov odrádzajú neregistrovaných migrantov od otvorenia bankového účtu. Banky by sa mali zamyslieť nad tým, ako zlepšiť dostupnosť bankových služieb pre neregistrovaných migrantov. Členské štáty by mali zvážiť rozumné zmeny v predpisoch týkajúcich sa bankovníctva, ktoré by umožnili uvedený proces.

3.5 Prvým nevyhnutným krokom na zvýšenie rozvojového vplyvu remitencií je zníženie nákladov na ich zasielanie. Druhým krokom je uľahčenie ich prevodu. Cieľové krajiny by preto mali vybudovať v tejto oblasti partnerstvá so zdrojovými krajinami, do ktorých prúdi veľký objem remitencií. Takéto partnerstvá by mohli vhodným spôsobom pomôcť pri tvorbe opatrení, ktoré by zlepšili prístup chudobných ľudí k bankovým inštitúciám, rozšírili by možnosti poskytovateľov finančných služieb uľahčiť emigrantom zasielanie peňazí a stimulovať ich, aby na túto činnosť používali oficiálne kanály.

3.6 Výbor vyzýva bankové inštitúcie pôsobiace v Európskej únii, aby navrhli opatrenia v oblasti bankových služieb, ktoré by napĺňali zásadu sociálnej podnikovej zodpovednosti a prostredníctvom ktorých by banky vyšli v ústrety potrebám migrantov a ich rodín.

3.7 Výbor dôrazne podporuje vytváranie partnerstiev v rámci pilotných iniciatív, ktoré posilňujú využívanie remitencií v prospech rozvoja, a to prostredníctvom zníženia nákladov a zvýšením ich dostupnosti. Nižšie uvádzame dva vzorové príklady.

3.7.1 Obchodné združenie mobilných operátorov “GSM Association” spolu s firmou MasterCard zaoberajúcou sa platobnými operáciami vytvorili systém, pomocou ktorého budú môcť migranti cez mobilný telefón zasielať peniaze na mobilný telefón v zahraničí, kde príjemca dostane správu o tom, že peniaze boli doručené.

3.7.2 Britská banka Lloyds TSB v spolupráci s indickou bankou ICICI umožňuje Indom žijúcim v zahraničí zasielať do Indie bezplatne peniaze, pokiaľ majú na účte vedenom v ICICI určitý minimálny zostatok.

3.8 Predovšetkým v časoch konfliktov a kríz alebo po prírodných katastrofách sa remitencie ukázali ako účinný a rýchly prostriedok na pomoc utečencom a obetiam v krajinách pôvodu. Humanitárne organizácie a inštitúcie, ktoré na týchto miestach zasahujú ako prvé, by mali uvažovať či do pomoci po konfliktoch alebo prírodných katastrofách nezačlenia aj prístup k remitenciám.

4. Migrácia a znižovanie nerovností – Regulácia legálnych migračných tokov v prospech menej rozvinutých regiónov

4.1 Napriek tomu, že remitencie môžu v reálnom čase znížiť chudobu ich príjemcov, ich vplyv na rozvoj je obmedzený v prípade súkromných transakcií, keďže z týchto financií väčšinou nemajú prospech chudobné vrstvy, nakoľko ľudia, ktorí dokážu pokryť začiatočné náklady na imigráciu, väčšinou pochádzajú z nižšej strednej triedy. Okrem toho remitencie väčšinou plynú do krajín s rozsiahlym vysťahovalectvom, ktoré cieľavedome sledujú politiku vývozu ľudského kapitálu. Do najmenej rozvinutých krajín prúdi menej než tretina remitencií. Nepretržitý tok financií od migrantov do veľkej miery závisí od neustáleho odchodu ľudí do cudziny, a preto citlivo reaguje na zmeny v imigračnej politike alebo na hospodársky rast v hostiteľských krajinách.

4.2 Ak chcú cieľové krajiny zvýšiť vplyv remitencií na znižovanie chudoby a nerovností, musia nielen uľahčiť ich zasielanie a zlepšiť riadenie týchto tokov, ako bolo uvedené vyššie, ale takisto by mali dokázať lepšie spravovať migračné toky. Obmedzenia cieľových krajín v oblasti legálneho prisťahovalectva negatívne ovplyvnia prúdenie remitencií do zdrojových krajín. Cieľové krajiny môžu takisto reálne ovplyvniť smer, ktorým budú remitencie plynúť, ak poskytnú preferenčné postavenie určitým skupinám prisťahovalcov z niektorých krajín alebo regiónov. Takéto opatrenie by malo zabrániť tomu, aby existujúce migračné siete vytvorili v danej krajine regionálnu nerovnováhu alebo aby neviedli k ďalšiemu zvyšovaniu nerovnosti v krajinách pôvodu. Takýmto spôsobom môže hostiteľská krajina proaktívne pomáhať najmenej rozvinutým regiónom v krajinách pôvodu, a znižovať tak nerovnosti. Ďalším krokom na to, aby sa remitencie dostali aj do najmenej rozvinutých oblastí, je zamerať sa na členov domácností s nízkym príjmom a uľahčiť ich migráciu.

5. Migrácia a (spoločný) rozvoj

5.1 Spoločný rozvoj zahŕňa aktivity migrantov, ktoré sú doplnkom rozvoja, avšak nenahrádzajú ho. Pre tieto aktivity je typické plánovanie na základe potrieb, dlhodobosť a schopnosť vytvoriť spojenie medzi diaspórami a spoločenstvami v krajinách pôvodu. Jednou z foriem spoločného rozvoja, ktorá prospieva všetkým príjmovým skupinám v cieľovom spoločenstve, sú investície do vzdelávacej a základnej zdravotníckej infraštruktúry na základe remitencií. Výbor preto navrhuje, aby sa remitencie považovali za súčasť spoločného rozvoja.

5.1.1 Príkladnou iniciatívou je napríklad program spoločného financovania. V rámci neho každý inštitucionálny partner prispeje sumou rovnajúcou sa výške remitencie, ktorú na komunitný rozvoj vo svojej krajine pôvodu poskytnú migranti [8]. V ideálnom prípade sú partnermi organizácie pre rozvojovú pomoc, ktoré do programu prinášajú poznatky v oblasti riadenia ako aj skúsený personál a spolupracujú s miestnymi orgánmi, aby dosiahli dlhodobejší efekt. Takéto programy spoločného financovania by mali byť propagované a dostupné cez informačné platformy, ktoré podporujú aj využívanie oficiálnych bankových ciest na zasielanie remitencií. Do osvedčených programov spoločného financovania by bolo vhodné zapojiť aj vhodných partnerov zo súkromného sektora. K účasti a naplneniu podnikovej sociálnej zodpovednosti treba nabádať predovšetkým firmy, v ktorých pracuje veľká časť migrantov ako aj finančné inštitúcie, cez ktoré sa zasielajú remitencie. Takéto verejno-súkromné partnerstvá sú prospešné pre všetkých účastníkov – vďaka vyšším kolektívnym remitenciám zvyšujú rozvojový potenciál a podniky a banky si navyše budujú dôveru zákazníkov. Výbor regiónov si však uvedomuje, že do spolupráce medzi krajinou pôvodu a hostiteľskou krajinou by mali byť zapojené všetky úrovne: vlády a verejné inštitúcie, ale aj sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti. Rozvoj a uplatňovanie pravidiel a postupov v oblasti boja proti korupcii by tak zabránili odčerpávaniu poskytnutých prostriedkov.

5.2 Ďalšou formou spoločného rozvoja je nasmerovanie remitencií do podnikateľských alebo investičných aktivít.

5.2.1 Stimuly, ktorými by mohli krajiny pôvodu zvýšiť celkový objem remitencií použitých na spoločný rozvoj sú rôzne a siahajú od úľav v oblasti daní z príjmu migrantov pri investovaní do miestnych podnikov až po výnimky pri dovozových clách pre podnikateľské investície.

5.2.2 Výbor vyzýva bankové inštitúcie a rozvojové agentúry, aby sa zaoberali testovaním pilotných programov, ktoré by vytvorili prepojenie medzi remitenciami a inštitúciami poskytujúcimi mikrofinancovanie v rozvojových krajinách.

5.2.3 Je potrebné podporovať bankové inštitúcie v krajinách pôvodu aj v hostiteľských krajinách, aby vytvárali partnerstvá v oblasti remitencií, ktoré by uľahčili krížový predaj doplnkových finančných služieb, napr. okrem zasielania remitencií by mohli poskytovať aj malé podnikateľské úvery alebo pôžičky na bývanie.

5.2.4 V rámci podpory a rozvoja týchto činností by rozvojové agentúry a organizácie občianskej spoločnosti mali informovať spoločenstvá migrantov v hostiteľských krajinách o možnostiach investovania, poskytovať školenia v oblasti podnikania a podporovať rozvoj sietí vytvárajúcich prepojenie medzi migrantmi a podnikateľmi, ktorí zápasia s nedostatkom kapitálu v krajinách pôvodu. Podnikatelia z radov migrantov v hostiteľských krajinách by mali nadviazať spojenie s podnikateľmi v krajinách pôvodu a vytvoriť strategické podnikateľské siete zamerané na rozvoj.

5.3 Niektoré z uvedených opatrení si vyžadujú aj spoluprácu diasporálnych organizácií v hostiteľských krajinách. Siete alebo spojenia medzi diaspórou a krajinou pôvodu vznikajú väčšinou z iniciatívy jednotlivcov alebo skupín. Takéto siete predstavujú hlavný zdroj priamych zahraničných investícií, prenosu vedomostí a technológií, dobročinnej činnosti a sociálnych ako aj kultúrnych remitencií. Môžu dokonca zohrávať úlohu v mierovom procese či pri obnove krajiny. Avšak najmenej rozvinuté krajiny nemajú informácie o migrantoch v zahraničí a nedokážu vytvoriť diasporálne siete, ktoré by zachytili prostriedky na rozvoj (remitencie, investície, zručnosti, vedomosti).

5.4 Je teda potrebné posilniť diasporálne organizácie napojené na najmenej rozvinuté krajiny a zamerať sa na rozvoj skupín obyvateľstva s najnižšími príjmami.

5.5 Pri podpore diaspór treba vziať do úvahy, že ich organizácie majú vo väčšine prípadov len neformálnu a veľmi voľnú štruktúru, ktorá sa odlišuje v závislosti od jednotlivých krajín a kontakt s krajinou pôvodu takisto udržiavajú podľa vlastných pravidiel.

5.6 Snaha o zameranie sa na vhodné diasporálne skupiny a o skvalitnenie ich pomoci pri rozvoji krajín pôvodu môže viesť k vytvoreniu odborného potenciálu. Ten možno rozvíjať pomocou programov zameraných na ľudský kapitál, ktoré oslovia migrantov (alebo ich deti) a umožnia im zapojiť sa do rozvojových programov verejného alebo súkromného sektora. Tieto programy využívajú znalosti špecifických jazykov a kultúry a rozvojovým krajinám sprístupňujú čerstvo získanú odbornú kvalifikáciu, poznatky a kontakty.

5.6.1 Nevyhnutným krokom pri podpore diasporálnych organizácií a najmenej rozvinutých krajín pôvodu je identifikácia a mapovanie týchto organizácií a ich sietí. Výbor preto odporúča, aby sa zriadili dobrovoľné registre kvalifikovaných migrantov z krajín trpiacich únikom mozgov, ktorí žijú v hostiteľských krajinách a registre podnikov, ktoré v hostiteľských krajinách založili migranti z malých a stredných rozvojových krajín.

5.6.2 Takto identifikovaným diasporálnym organizáciám by malo byť umožnené vytvoriť si spojenie s krajinou pôvodu a prispievať na jej rozvoj. Cieľové krajiny a medzinárodné rozvojové organizácie by mali poskytovať platformy a fóra, cestovné granty, štipendiá a obchodné rokovania, ktoré by tento proces uľahčili.

5.7 Existencia diaspóry sama o sebe nezaručuje pozitívne pôsobenie na rozvoj krajiny pôvodu. Rovnako dôležitú, ak nie rozhodujúcu úlohu môžu zohrávať aj politické a spoločensko-politické pomery danej rozvojovej krajiny. Napriek tomu by sa organizácie migrantov mali vo všeobecnosti väčšmi zapájať do riešenia otázok rozvoja. Preto sa od rozvojových organizácií požaduje, aby sa pokúsili s organizáciami migrantov rozvinúť prínosnú spoluprácu.

5.8 Výbor podporuje vytvorenie osobitného fondu pre migráciu a rozvoj, ktorý by umožnil realizáciu uvedených rozvojových aktivít.

6. Migrácia a zmierňovanie dosahu úniku mozgov – Vytvorenie odborného potenciálu uľahčenie kyvadlovej a virtuálnej migrácie

6.1 Dobrovoľný odchod ľudského kapitálu má často pre hospodárstvo krajiny pôvodu priaznivé dôsledky. V mnohých krajinách pôvodu zmierňuje vysťahovalectvo nápor preľudnenia a nezamestnanosti. Niektoré krajiny zámerne “vyvážajú” svojich kvalifikovaných pracovníkov, aby si vytvorili zahraničné zdroje remitencií, priamych zahraničných investícií a prenosu znalostí. Avšak trvalý odlev ľudských zdrojov, predovšetkým vysoko kvalifikovaných a talentovaných ľudí, brzdí rozvoj najmenej rozvinutých krajín, ktoré nemajú potrebné hospodárske ani inštitucionálne kapacity na ich nahradenie.

6.2 Výbor preto vyzýva všetkých aktérov, aby podnikli všetky potrebné kroky na zmiernene dosahu úniku mozgov a takisto vypracovali plány, ako zabrániť ďalšiemu znehodnocovaniu ľudského kapitálu v zraniteľných hospodárstvach a odvetviach. Komisia už vo svojom nedávno vydanom oznámení zdôraznila, že zmiernenie účinkov úniku mozgov súvisí s konceptmi kyvadlovej a virtuálnej migrácie [9]. Kvalifikovaných odborníkov si možno udržať aj pomocou etických kódexov, vyšších príjmov a kompenzačných fondov. Znížiť migračné tlaky v daných krajinách je okrem toho možné aj vhodnou formou “outsourcingu” z krajín OECD do rozvojových krajín. Avšak úvahy, ktoré sa rozvíjajú v súvislosti s tým, ako zabrániť plytvaniu mozgami v rozvinutých cieľových krajinách by sa mali vzťahovať obdobne aj na pracovníkov v rozvojových krajinách pracujúcich v externalizovaných odvetviach.

6.3 Podpora kyvadlovej a virtuálnej migrácie vychádza z uvedených aktivít diasporálnych skupín a ich prepojenia s krajinou pôvodu, ako aj vytvorenia odborného potenciálu. Kvalifikovaní migranti, ktorí v cieľových krajinách získali vysokoškolské vzdelanie alebo odbornú kvalifikáciu, môžu byť cenným prínosom pre krajiny pôvodu, ak im bude umožnené uplatniť v nej svoje poznatky a služby.

6.4 Vytvorenie odborného potenciálu (brain trust) je doplnkovým konceptom k úniku mozgov (brain drain), keďže straty v krajinách pôvodu v ideálnom prípade pomáhajú vytváraniu odborného potenciálu v cieľových krajinách. Dôležitejšie však je, že odborný potenciál môže zmierniť niektoré škodlivé účinky odlevu mozgov v krajinách pôvodu. Jednotliví migranti môžu uplatniť svoje zručnosti alebo organizačné schopnosti v krajine pôvodu buď dočasne (ak sa vrátia na kratší čas) alebo “virtuálnou” formou, teda prostredníctvom internetových aplikácií a platforiem.

6.4.1 V tejto súvislosti by bolo potrebné prispôsobiť aj vízové režimy, aby sa mohli odborníci ľahšie pohybovať medzi hostiteľskou krajinou a krajinou pôvodu. Organizácie pre medzinárodný rozvoj by mali navrhnúť systémy na podporu rozvoja, ktoré by virtuálnym spôsobom umožnili prenos služieb a poznatkov vysoko kvalifikovaných migrantov z cieľových krajín pomocou internetu – napr. kardiológ by mohol analyzovať lekárske nálezy z krajiny svojho pôvodu, geológ by mohol poskytnúť prístup k modernému laboratórnemu vybaveniu v hostiteľskej krajine a finančný analytik by mohol posudzovať podnikateľské zámery programov mikrofinancovania. Kyvadlovú migráciu možno uľahčiť vydávaním víz s možnosťou viacnásobného vstupu do krajiny.

6.4.2 Ďalším silným stimulom pre návrat alebo kyvadlovú migráciu je prenosnosť dôchodkových a sociálnych nárokov migrantov z hostiteľskej krajiny do krajiny pôvodu.

6.4.3 Rozvojové krajiny by mali byť upozornené na existujúce možnosti spoločného rozvoja a takisto ich treba povzbudiť a podporiť pri budovaní sietí a kontaktov s ich diaspórami v zahraničí.

6.4.4 Tieto koncepcie si samozrejme vyžadujú, aby sa migranti úspešne integrovali do spoločnosti v hostiteľskej krajine. Cieľové krajiny musia obmedziť súčasné plytvanie odborným potenciálom (migranti vykonávajúci prácu pod úrovňou ich pôvodného vzdelania alebo odbornej prípravy) – mali by lepšie posúdiť ich kvalifikáciu a následne uznávať diplomy a osvedčenia z krajín pôvodu. To by zvýšilo prínos migrantov v hostiteľskej krajine ako aj ich vplyv na rozvoj v krajinách pôvodu.

6.5 O riadenie emigrácie sa treba usilovať v osobitných sektoroch ako je školstvo a zdravotníctvo. Ochrana týchto obzvlášť zraniteľných sektorov pred únikom mozgov si vyžaduje opatrenia, ktoré sa zamerajú na príťažlivé aj odpudivé sily pôsobiace pri migrácii.

6.5.1 Výbor žiada, aby rozvinuté krajiny nesmeli prijímať pracovníkov z týchto zraniteľných rozvojových krajín. Britská vláda prijala príkladný kódex etického zamestnávania, podľa ktorého sa verejné aj súkromné zdravotné inštitúcie musia zaviazať, že nebudú prijímať do zamestnania personál z rozvojových krajín, v ktorých je nedostatok pracovníkov v zdravotníctve.

6.5.2 Takisto by mohli cieľové krajiny upraviť svoje opatrenia v oblasti prisťahovalectva za prácou tak, aby maximálne obmedzili príchod vysoko kvalifikovaných ľudí z ohrozených rozvojových krajín.

6.6 Na zníženie dosahu úniku mozgov existuje viacero možností, v závislosti od zdrojov, ktoré majú k dispozícii ohrozené a obzvlášť zraniteľné rozvojové krajiny.

6.6.1 Jednou z možností je vytvoriť prebytok ľudského kapitálu, čo otvára možnosť pokračovať v stratégii (ľudského) rozvoja orientovanej na vývoz ľudského kapitálu. Vzdelávacie programy by v tomto prípade mohli byť financované z poplatkov, ktoré musia uhradiť vysoko kvalifikovaní odborníci, ak sa rozhodnú odísť z krajiny. Tieto poplatky by sa mohli vyberať od samotných emigrantov alebo od cieľovej krajiny.

6.6.2 Dohody o vyplatení (kompenzačné fondy) medzi migrantom a krajinou pôvodu pred odchodom by mohli odradiť ľudí od trvalého vysťahovania sa a krajina pôvodu by získala naspäť náklady, ktoré investovala do vzdelania a vyškolenia daných osôb [10].

6.6.3 Vytvorenie odborného potenciálu pre krajiny pôvodu, ktoré sú silne postihnuté únikom mozgov.

6.6.4 Vysoko kvalifikovaným odborníkom, ktorí odídu do rozvinutej krajiny, aby získali ďalšie vzdelanie alebo špecializáciu, by mohla byť udelená možnosť opätovného návratu do hostiteľskej krajiny alebo ľahko dostupné krátkodobé víza. Tieto mechanizmy kyvadlovej migrácie by mohli podporiť návrat migrantov do krajín pôvodu.

7. Začlenenie migračnej a rozvojovej politiky do hlavných politík a dosiahnutie vzájomného súladu medzi jednotlivými politikami

7.1 Ako už výbor uviedol vyššie, uznáva, že migrácia typu juh-juh a regionálna migrácia sa uskutočňujú v oveľa vyššom rozsahu než medzinárodná migrácia medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami. Mala by sa teda venovať väčšia pozornosť regionálnemu prístupu k migrácii a rozvoju, podľa vzoru Africkej únie.

7.2 Výbor by chcel zdôrazniť, že je potrebné začleniť migračnú a rozvojovú politiku do migračnej a integračnej politiky hostiteľských krajín a do národných rozvojových stratégií krajín pôvodu ako aj do stratégií medzinárodných rozvojových organizácií na odstraňovanie chudoby.

7.3 Výbor podotýka, že súlad medzi politikami môže významne prispieť k dosiahnutiu želateľných výsledkov migračnej a rozvojovej politiky. Obchodná a bezpečnostná politika by nemala mariť snahy o rozvoj zakotvené v migračnej a rozvojovej politike. Výbor s rovnakou naliehavosťou vyzýva členské štáty, aby dbali na súlad medzi jednotlivými politikami a nezasadzovali sa za prijatie odlišných opatrení na národnej úrovni a v rámci EÚ.

V Bruseli 12. decembra 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris Dimitriadis

[1] SOC/268 – Imigrácia a spolupráca na podporu rozvoja, 4. júna 2007.

[2] KOM(2007) 248 v konečnom znení, 16.5.2007.

[3] Svetová banka, 2006. Globálny ekonomický výhľad (Global Economic Prospect).

[4] Podľa Svetovej banky sa tok remitencií od roku 2001 do roku 2005 zdvojnásobil a v roku 2005 dosiahol rekordnú úroveň 249 miliárd USD, z čoho rozvojové krajiny prijali 180 miliárd, teda štvor- až päťnásobok oficiálnej rozvojovej pomoci [Svetová banka (2006): Medzinárodná migračná agenda a Svetová banka – Riadenie rizík a zvyšovanie ziskov (International Migration Agenda and the World Bank – Managing Risks and Enhancing Benefits)] Organizácia Oxfam odhaduje, že ročný tok remitencií smerujúcich do rozvojových krajín dosahuje 80 miliárd USD (Prieskum migrácie a rozvoja Výboru pre medzinárodný rozvoj, Oxfam, 2003). Podľa Globálnej komisie pre medzinárodnú migráciu sa celkový objem remitencií, ktoré každoročne prijímajú rozvojové krajiny pohybuje na úrovni 93 miliárd USD [Program pre migráciu a rozvoj, politickú analýzu a výskum (Migration and Development, Policy Analysis and Research Programme), 2003]. Celkovo tvoria remitencie 2,2 % hrubého domáceho produktu všetkých rozvojových krajín (Medzinárodný menový fond, 2005).

[5] Mimoriadnu záťaž znáša najmä Juhoafrická republika, do ktorej prúdia prisťahovalci z celého regiónu.

[6] Pozri správu DFID: “Cesta z chudoby – ako môže migrácia pomôcť chudobným ľuďom (Moving out of poverty – making migration work better for poor people)”(http://www.dfid.gov.uk/pubs/files/migration-policy-paper-draft.pdf).

[7] V dôsledku toho dokážu banky získať lacnejšie a dlhodobejšie financovanie z medzinárodných kapitálových trhov prostredníctvom sekuritizácie budúcich remitencií.

[8] Ako príklad možno uviesť komunitu prisťahovalcov z mexického štátu Zacatecas žijúcich v Spojených štátoch. Za každý dolár, ktorý pošlú združenia migrantov v rámci programu “Tri za jeden”, prispeje federálna mexická vláda aj štát Zacatecas do programu jedným dolárom. Avšak na to, aby takéto iniciatívy boli úspešné, musia byť prisťahovalci dobre začlenení do spoločnosti v hostiteľskej krajine, aby sa dokázali organizovať.

[9] Oznámenie Komisie o okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami.

[10] Bližšie informácie o možnosti vytvorenia kompenzačných fondov medzi migrantom a krajinou pôvodu sú uvedené v prieskumnom stanovisku EHSV na tému “Zdravie a migrácia” (spravodajca: pán Sharma, pomocná spravodajkyňa: pani Cser), ktoré bolo prijaté v júli 2007 (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007).

hore

.

Odkazy k voľnému pohybu osôb, azylu a imigrácii

(in English language only)

Free movement of persons, asylum and immigration

The free movement of persons is a fundamental right guaranteed to European Union (EU) citizens by the Treaties. It is realised through the area of freedom, security and justice without internal borders. Lifting internal borders requires strengthened management of the Union’s external borders as well as regulated entry and residence of non-EU nationals, including through a common asylum and immigration policy.
The concept of free movement of persons came about with the signing of the Schengen Agreement in 1985 and the subsequent Schengen Convention in 1990, which initiated the abolition of border controls between participating countries. Being part of the EU legal and institutional framework, Schengen cooperation has gradually been extended to include most EU Member States as well as some non-EU countries.

hore