izrael IZRAEL
japonsko JAPONSKO
jordansko JORDÁNSKO
kazachstan KAZACHSTAN
Kirgizsko KIRGIZSKO
libanon LIBANON
malajzia MALAJZIA
syria SÝRIA
turecko TURECKO

Izrael

Prví prisťahovalci z Československa prichádzajú v 3O-tych rokoch 20 storočia na územie vtedajšej britskej Palestíny. Tragický holokaust , koniec druhej svetovej vojny a vznik izraelskeho štátu, ovplyvnili prvú vysťahovaleckú generáciu slovenských Židov do Izraela. Druhá vlna nasledovala po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Združenie prisťahovalcov z Československa /Hitachdut Yotzei Czechoslovakia (1934) krajanská organizácia združuje bývalých občanov Československa. Organizácia má 4000 registrovaných členov z toho polovica z dnešného Slovenska, zvyšok základne je tvorený Čechmi a bývalými obyvateľmi Zakarpatskej Rusi. Celkovo sa odhaduje, že v Izraeli žije 8000 bývalých občanov Československa, vrátane ich rodinných príslušníkov, ktorí sa už narodili v Izraeli. Organizácia vznikla v roku 1934, ako asociácia vysťahovalcov z ČSR, viackrát sa transformovala a zmenila názov. V roku 1988 sa Hitachdut stal strešnou organizáciou pre šesť odbočiek, z ktorých v súčasnosti vzhľadom na prirodzený úbytok pôvodných členov fungujú tri – v Tel Avive, Jeruzaleme a Haife. Hlavná činnosť Hitachdutu spočíva v organizácii kultúrnych a spoločenských akcií a prednášok spojených s premietaním filmov.Každý rok organizujú pamätnú tryznu, ktorá sa uskutočňuje v jeruzalemských horách, na pamiatku zavraždených Židov v II. sv. vojne. Ďalším ťažiskom ich činnosti je humanitárna oblasť, resp. pomoc prestarnutým a opusteným krajanom, či už v rovine finančnej alebo sociálnej. Hitachdut taktiež organizuje zbierky na štipendiá pre študentov zo SR a ČR prichádzajúcim na študijný pobyt do Izraela a zabezpečujú kontakt so židovskými náboženskými obcami v SR a ČR ako aj slovenskými a českými židovskými organizáciami vo svete. Hitachdut taktiež v prípade potreby pomáha napríklad pri obnovách židovských cintorínov, či osadzovaní pamätných tabúľ na rôznych miestach v SR a ČR. Organizácia vydáva vlastný časopis Hazman Haze, ktorý vychádza každé tri mesiace aj v hebrejskom aj v slovenskom jazyku. (www.foreign.gov.sk)

>> Adresár krajanských spolkov v Izraeli

Spolok Slovákov v Izraeli (2005) združuje Slovákov nežidovského pôvodu a svoju činnosť zameriava na kontakt zo slovenským jazykom a posilňovanie slovenskej identity. Izrael je definovaný ako domov všetkých Židov a preto podporuje imigráciu Židov narodných v zahraničí a ich asimiláciu. Štát všemožne podporuje tento proces udeľovaním občianstva a finančných výhod pre židovských prisťahovalcov. Poskytuje im daňové úľavy, na zakúpenie auta alebo vybavenie domácnosti poskytuje cenovú zľavu, prípadne výhodné finančné pôžičky. V izraelskej vláde je kreslo osobitného ministra pre diaspóru.

hore

Japonsko

Slovenská komunita v Japonsku je roztiahnutá po celom území Japonska . V roku 2005 Slovensko-japonská spoločnosť so sídlom v Osake, ktorej aktivity sú zamerané najmä pre spoluobčanov v oblasti Kansai. Ďalšími cieľmi je rozširovanie aktivít SJS a vytváranie rôznych ďalších príležitostí a podujatí na prezentáciu slovenskej kultúry a samotného Slovenska.

>> Adresár krajanských spolkov v Japonsku

hore

Jordánsko

Zastupiteľský úrad SR eviduje v r. 2010 v Jordánsku na základe dobrovoľnej registrácie celkovo 64 krajanov. Slovenská komunita nie je združená v krajanskom spolku. (www.foreign.gov.sk)

hore

Kazachstan

Podľa ostatného sčítania ľudu v roku 1999 sa v Kazachstane prihlásilo k slovenskej národnosti 48 jednotlivcov a odhaduje sa, že nekompaktne žije po celej krajine asi 450 osôb slovenského pôvodu. Slováci v Kazašskej republike nemajú založenú žiadnu organizáciu.

hore

Kirgizsko

K slovenskej národnosti sa v Kirgizsku hlásia potomkovia Slovákov, ktorí začiatkom 20. rokov 20. storočia odišli pomáhať Sovietskemu zväzu v rámci medzinárodnej pomoci Interhelpo. V roku 1925 prišlo prvých 370 ľudí do kirgizského Pišpeku. Prvoradými úlohami nového priemyselného družstva Interhelpo bol rozvoj manufaktúrnych prevádzok a technická pomoc. Slováci pomohli postaviť elektráreň, garbiareň, pílu, tehelňu a viacero ďalších závodov, ktoré sa neskôr rozrástli do veľkých priemyselných kombinátov tvoriacich terajšiu základňu ekonomiky Kirgizska. Oficiálne štatistické údaje síce sledujú národnosti, ale slovenská v nich nie je vzhľadom na málopočetnosť. Podľa odhadov ich celkový počet prevyšuje tisíc. Väčšina Slovákov sa sústredila v hlavnom meste krajiny. Aj ich potomkovia prvej a druhej generácie dnes žijú predovšetkým v Biškeku a okolí. Hospodárska situácia v krajine je ťaživá a negatívne ovplyvňuje aj postavenie a podmienky života slovenskej komunity. Veľa závodov a podnikov nie je v prevádzke, štát sa potýka s vysokou mierou nezamestnanosti, sociálne a dôchodkové zabezpečenie je na veľmi nízkej úrovni. Krajania pociťujú nedostatočné finančné a materiálne zabezpečenie, pričom veľkou nevýhodou je aj skutočnosť, že prakticky ani jeden z nich nezastáva významnejšie postavenie v politickej alebo hospodárskej oblasti.

>> Adresa krajanského spolku v Kirgizsku

Jediným spolkom je Spolok zahraničných Slovákov Kirgizska Štefánik založený v roku 2003. Sídlo má v Biškek. Spolok nemá vlastný priestor na činnosť, trpí nedostatkom finančných prostriedkov a poriada len sporadické stretnutia s kultúrnym zameraním, poväčšine pri príležitosti slovenských štátnych sviatkov a výročí. Slovenská komunita na dlhé roky stratila alebo mala iba minimálne kontakty so Slovenskou republikou. Kým príslušníci staršej generácie ešte dokážu komunikovať v slovenčine, mladšia generácia už nie. Druhým dorozumievacím jazykom je pre nich ruština. Krajania mali v minulosti slovenskú školu, ale v súčasnosti nemajú možnosť vzdelávať sa v slovenčine. Vo vydavateľskej oblasti nevyvíja spolok zatiaľ nijaké aktivity. Kirgizská legislatíva má zákony týkajúce sa ochrany národnostných menšín. Slovenská komunita nedostáva zo strany kirgizského štátu a miestnej štátnej a verejnej správy nijakú finančnú pomoc a podporu.

hore

Libanon

Podľa údajov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z roku 2007, pôsobí v Libanone 86 Slovákov so slovenským štátnym občianstvom. Žijú rozptýlene po celom území krajiny, bez väčšej koncentrácie v niektorom z regiónov alebo sídiel. Väčšinu slovenskej komunity tvoria manželky absolventov, ktorí získali vzdelanie v bývalom Československu. Do Libanonu sa po ukončení vysokoškolských štúdií vrátilo 800 lekárov, inžinierov, ekonómov, technikov, ale takmer polovica z nich opustila Libanon kvôli neistej situácii. Tí, čo zostali, dôstojne reprezentujú české a slovenské školstvo.

Asociácia libanonských absolventov českých a slovenských vysokých škôl v Bejrúte je registrovaná pri Ministerstve vnútra v Bejrúte. Ešte koncom 70. rokov libanonskí absolventi prišli s nápadom propagovať kultúru krajín, v ktorých študovali a s ktorými chceli aj naďalej udržiavať dobré vzťahy. Samotná organizácia bola založená 1. septembra 1993 s cieľom presadzovať a prehlbovať vzťahy medzi absolventmi a v záujme budovania spolupráce medzi Libanonom, Českom a Slovenskom. Pôsobí ako organizácia česko-slovenská a presadzuje rovnomerné rozdelenie programov oboch národov. Jej nedeliteľnou súčasťou je komunita slovenských žien. Asociácia má v súčasnosti 500 členov. V náplni práce má kultúrnu, spoločenskú a vzdelávaciu činnosť. Organizuje tiež vlastivedné a turisticko-poznávacie akcie. Každoročne organizuje asociácia dve veľké podujatia. V máji odmeňuje zaslúžilých absolventov a krajanky za účasti predstaviteľov slovenských zastupiteľských úradov v Damašku a Bejrúte a predstaviteľov Ministerstva kultúry a vnútra Libanonu. Asociácia hľadá možnosti spolupráce medzi SR a Libanonom v ekonomickej oblasti, hlavne v obchode a turistike. Zorganizovala niekoľko úspešných sympózií v ekonomickej, lekárskej a poľnohospodárskej oblasti, spolupracuje so zástupcami organizácie Človek v ohrození, s chirurgickým tímom Vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorý pôsobí v južnom Libanone v medzinárodných silách OSN – UNIFIL.

>> Adresár krajanských spolkov v Libanone

hore

Malajzia

V Malajzii pôsobí do 40 krajanov, ktorí nemajú vytvorený krajanský spolok. (www.foreign.gov.sk)

hore

Sýria

Počiatky organizovaného života krajanskej komunity boli položené v roku 1972, kedy sa každé dva týždne začali pravidelné stretávania krajaniek na tzv. “dor”. Krajanskú komunitu tvorili spočiatku prevažne ženy z domácnosti, avšak dnes sú medzi nimi aj zamestnané v štátnej alebo súkromnej sfére. Sú medzi nimi lekárky, farmaceutky, ekonómky a vysokoškolsky vzdelané ženy iných profesií. Veľa krajanských detí študovalo na slovenských vysokých školách, zatiaľ bez možnosti získania štipendia vlády SR pre krajanov. S komunitov aktívne spolupracujú absolventi slovenských vysokých škôl – manželia, ktorí sa podieľajú predovšetkým na ekonomických a odborných podujatiach krajanskej organizácie a bilaterálnych vzťahoch oboch krajín. Počiatky organizovaného života krajanskej komunity boli položené v roku 1972, kedy sa každé dva týždne začali pravidelné stretávania krajaniek na tzv. “dor”. Spočiatku išlo len o výmenu informácií o domove, neskôr pribudli spoločne poznávacie výlety autobusom po Sýrii, stretnutie na Vianoce a Silvestra. Slovenská komunita je pre krajanov v Sýrii rodinným putom. Slovensky vydaté za Sýrčanov – absolventov vysokých škôl na Slovensku, sú silne previazané so sýrskou domácou populáciou a udržujú trvalý vzťah s komunitou českých krajanov prostredníctvom spoločného Československého spolku slovenských a českých krajanov a sýrskych absolventov VŠ v ČSFR. Celkový počet členov “Československého spolku” sa odhaduje na 1500 osôb (viac ako 800 sýrskych absolventov VŠ v ČSFR), ktorý však nie je v Sýrii registrovaný. Česká časť spolku je registrovaná v Prahe cez MZV ČR. Cieľom slovenskej časti spolku, ktorý eviduje okolo 60 členov je udržiavanie slovenského povedomia, slovenskej kultúry a tradícií, udržiavanie a šírenie slovenského jazyka, usporadúvanie osláv slovenských štátnych i kresťanských sviatkov, propagácia slovenskej kultúry a ľudových tradícií. Každý rok uskutočňujú spoločenské stretnutia v niektorom z väčších krajanských centier. Na dobrovoľnej báze vyvíja vysoko aktívnu činnosť na prospech udržiavania slovenskej identity v regióne Blízkeho východu. Snaží sa dodržiavať slovenské zvyky, aby ich poznali deti a vnúčatá a výsledkom je, že všetky sa plynule dohovoria po slovensky.

>> Adresár krajanských spolkov v Sýrii

hore

Turecko

V roku 1997 odhadoval Generálny konzulát Slovenskej republiky v Istanbule vo svojom obvode cca 20 krajanov, ktorí majú slovenské štátne občianstvo. V r. 1995 odhad bol 40 osôb. Celkove v roku 2007 Ministerstvo zahraničných vecí SR uvádza v štatistike 70 osôb. Občianske združenie s názvom Združenie občanov a priateľov Slovenska v Turecku so sídlom v Istanbule bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR 18. júla 2007. (www.foreign.gov.sk)

hore