australia AUSTRÁLIA

Austrália

Až do skončenia 2. svetovej vojny prichádzali Slováci hlavne z ekonomických a sociálnych dôvodov. Po 2.svetovej vojne začala postupne prichádzať politická emigrácia. Po augustových udalostiach v r. 1968 v bývalom Československu prišla väčšia vlna Slovákov /odhad 1200/, pričom do r. 1989 emigrácia z politických dôvodov pokračovala /odhad 1800/. Osobitnú, ale populačne silnú komunitu tvoria Slováci z Vojvodiny, ktorí odišli do Austrálie v r. 1960 – 70 za prácou na základe náboru austrálskych imigračných úradov v bývalej Juhoslávii. Ich počet sa odhaduje na 6 000, čím výrazne posilnili slovenskú komunitu v Austrálii. Po vzniku Slovenskej republiky prišlo do Austrálie približne 800 Slovákov s cieľom práce a štúdia. Podľa odhadu žije v Austrálii približne 12 000 Slovákov. Slováci žijú hlavne v nasledovných mestách: Brisbane / Queensland /, Hobart /Tasmánia /, Melbourne /Viktória /, Perth /Západná Austrália /, Adelaide /Južná Austrália /, Sydney /Nový južný Wales/. Po 2.svetovej vojne emigrovali do Austrálie hlavne príslušníci inteligencie s vysokoškolským a univerzitným vzdelaním, ktorí našli uplatnenie v priemysle, bankách, ale aj na univerzitách a vysokých školách. Odrazom priaznivých sociálnych a ekonomických podmienok je skutočnosť, že mnohí krajania sú úspešní aj v podnikateľskej sfére.

>> Adresár krajanských spolkov v Austrálii

V r. 1950 bolo založené v Sydney Združenie austrálskych Slovákov, ktoré vyvíja činnosť až do dnešných dní. Združenie pôsobí hlavne v kultúrno-spoločenskej oblasti a má svoje organizácie aj v ďalších štátoch Austrálie, v Sydney, Melbourne a Adelaide. V r. 1981 bol založený Klub slovenskej mládeže a Slováci v Adelaide v rámci Slovenského klubu, ktorý disponuje od r. 1980 vlastným kultúrnym domom s názvom Slovenský dom. Aktívnu činnosť vyvíja Slovenské združenie v Západnej Austrálii založené v r. 1995 v Perthe a súkromná agentúra V. Hattalu v Canbere, ktorá komerčne organizuje aj vystúpenia umelcov zo Slovenska v Austrálii. K ďalším významnejším organizáciám vyvíjajúcim kultúrno-spoločenské činnosti patrí Slovenská spoločnosť, Slovenské centrum, Slovenské združenie v západnej Austrálii, Združenie austrálskych Slovákov v Queenslande a Združenie austrálskych Slovákov vo Viktórii. Aktivity vyvíjajú aj spoločné československé záujmové spolky, ako napríklad Sokol v Melbourne, Beseda v Canbere, Československý klub v Queenslande a Združenie Čechov a Slovákov v Tasmánii. Väčšinu členov československých spolkov však tvoria Česi. Slováci, ktorí prišli do Austrálie z bývalej Juhoslávie, založili v r. 1966 v Lavertone /predmestie Sydney/ Slovenský spolok, ktorý má od roku 1977 názov Slovenský spolok Ľudovíta Štúra. V rámci spolku pôsobí tanečný súbor, spevokol, kultúrno-organizačná skupina, rybárske združenie a sú poriadané jazykové kurzy slovenčiny. Táto špecifická, dynamická komunita so silnou slovenskou identitou má svoj vlastný evanjelicky zbor, od roku 1970 vlastný kostol s farnosťou a v roku 1981 si svojpomocne postavili viacúčelovú budovu ako sídlo spolku s názvom Slovenský dom, v ktorom je knižnica a prebieha v ňom intenzívny kultúrny a spoločenský život. Kultúrny život Slovákov žijúcich v Austrálii bol a je podmienený existenciou aktívnych spolkov, klubov a združení. Je charakterizovaný veľkou diferenciáciou z hľadiska obsahu, foriem a intenzity, čo je okrem iného zapríčinené aj veľkou rozptýlenosťou a vzdialenosťami na austrálskom kontinente. Krajanské organizácie pravidelne, ale aj sporadicky usporadúvajú rôzne spoločensko – kultúrne podujatia s cieľom spoločných stretnutí a udržiavania vzájomných kontaktov. Časť slovenskej inteligencie v Austrálii je literárne a publicisticky činná v oblasti prózy, poézie, dramaturgie a histórie. Niektorým autorom boli ich diela vydané knižne aj na Slovensku. Kultúrnu, ale hlavne jazykovú identitu si efektívne uchovávajú Slováci z bývalej Juhoslávie aj tým, že vo vlastnom kostole majú slovenské bohoslužby a folklórny súbor, ktorý vystupuje aj na kultúrnych slávnostiach na Slovensku. Slovenská komunita v Austrálii nedisponuje žiadnymi výchovno – vzdelávacími zariadeniami. V prípade záujmu rodičov prebiehajú jazykové kurzy slovenčiny pre deti a mládež v rámci existujúcich spolkov a farností. Od r. 1950 do konca 80. rokov postupne začalo vychádzať, ale aj zanikať približne 6 titulov periodickej tlače. Časopis Slovenský štít /tlačový orgán Združenia austrálskych Slovákov/ vychádza ako občasník. Vydávaný bol aj humoristický časopis Škriatok, časopis Austrálsky Slovák, Slovensko – austrálsky monitor, Bulletin Slovenského klubu /v Južnej Austrálii/, bulletin Slovák /Asociácia Slovákov v Perthe/, cyklostylovaný dvojmesačník Slovenské oznamy (Slovenský spolok Ľ. Štúra) atď. V súčasnom období vydáva Združenie Slovákov v Queenslande dvojmesačník Vatra. Slovenské spoločenstvo v Austrálii dostalo v r. 1976 možnosť rozhlasového vysielania v Slovenskom jazyku v Sydney, Adelaide a Brisbane – Radio 4EB v rámci podpory regionálnej správy k prisťahovalcom z jednotlivých etnických skupín. Slováci z bývalej Juhoslávie začali rozhlasové vysielanie v r. 1978 v Melbourne na vlastnej stanici 3EA. Od r. 1994 je vysielanie v slovenskej reči pre celú Austráliu na vlne štátneho rádia SBS – national . Prístupná je internetová informačná služba – Informačné centrum austrálskych Slovákov. Do r. 1989 bolo v prevádzke za podpory austrálskej vlády aj televízne slovenské vysielanie obmedzené na veľké mestá.

Prevažná väčšina krajanov je katolíckeho vierovyznania, pričom veľká komunita vojvodinských Slovákov patrí k evanjelickej cirkvi. Dve katolícke misie pôsobia od r. 1951 v Sydney a Melbourne, napriek tomu, že prvý katolícky kostol bol postavený slovenskými farmármi svojpomocne až v r. 1956 v meste Caveat. Druhý kostol Svätého Cyrila a Metoda si Slováci postavili v Lidcombe (predmestie Sydney). Činnosť Slovenského katolíckeho združenia v Adelaide postupne zanikla. Existujúce katolícke misie vydávali aj periodiká Hlasy z Austrálie /Epping/, Cyrilometodský hlas a Slovenský pozdrav (Melbourne). Slovenské katolícke misie charakterizuje okrem pastoračných funkcií veľmi aktívna a rôznorodá spoločensko-kultúrna činnosť vrátane charity. Slovenskí evanjelici z bývalej Juhoslávie a ich evanjelické zbory pôsobia v Lavertone, kde vydávali Hlas, vestník zboru Slovenskej evanjelickej cirkvi. V Austrálii majú v malom počte svoje kostoly aj slovenskí baptisti a tzv. slovenská Duchovná cirkev. Slovenská komunita v Austrálii má z hľadiska vnútornej legislatívy totožné postavenie ako každá prisťahovalecká etnická skupina, s možnosťou získania podpory na činnosť svojich záujmových spolkov od ústrednej vlády, ako aj regionálnych správ.

hore