argentina ARGENTÍNA
brazilia BRAZÍLIA
chile CHILE
kanada KANADA
usa SPOJENÉ ŠTÁTY
uruguaj URUGUAJ

Argentína

Argentína je viac ako ktorákoľvek krajina Južnej Ameriky zložená z prisťahovalcov, predovšetkým z európskeho kontinentu. Argentínske predpisy o prisťahovalectve sú pomerne liberálne a proklamácie argentínskych predstaviteľov v rôznych medzinárodných inštitúciách majú napomôcť vytvorenie dobrého imidžu o demokracii v tejto krajine. Ekonomické a spoločenské podmienky pre ďalší príliv imigrantov do Argentíny však nie sú priaznivé. Slováci v Argentíne poukazujú na nedostatočnú podporu zo strany Slovenskej republiky, pričom zdôrazňujú, ako sa svojim komunitám v Argentíne venujú iné krajiny (Nemecko, Taliansko, Anglicko, Izrael a i.).

hore

Brazília

Brazília na rozdiel od niektorých iných latinskoamerických krajín nebola tradičnou cieľovou krajinou slovenských vysťahovalcov. V rôznych obdobiach skôr na individuálnom základe prišlo do Brazílie niekoľko Slovákov. V medzivojnovom období 20. storočia žilo v Brazílii zhruba 4 500 Slovákov. Jednu časť tvorili slovenskí roľníci zo slovenských obcí v Rumunsku, ktorí sa v Brazílii usadzovali od 20-tých rokov minulého storočia. K nim sa neskôr pridali Slováci z Juhoslávie a aj priamo zo Slovenska. Títo sa prevažne usadili vo veľkomeste Sao Paulo, vo vnútri štátu Sao Paulo, najmä v meste Sto Anastazio, neskôr aj na severe štátu Parana v meste Londrina a Cambé. Začiatkom rokov 30-tych si zakladajú pri meste Cambé vlastnú obec pod menom Bratislava. V osade si v roku 1953 postavili kostol sv. Jána Krstiteľa. Veľké skupiny z nich sa po roku 1948 vrátili na Slovensko v rámci reemigrácie. V rokoch 1947-1951 sa v Brazílii usadilo vyše 100 Slovákov, exulantov prevažne vo veľkomeste Sao Paulo, z ktorých mnohí dosiahli pozoruhodné výsledky v podnikaní ako Ing. Stanislav Hlucháň, Ladislav Ferko, Milan Klieštenec, Koloman Magdolen, Dr. Peter Paulíček a ďalší. Po r. 1948 a po r. 1968 emigrovali do Brazílie ďalšie skupiny Slovákov. Najviac Slovákov v súčasnosti žije v Sao Paule. Neoficiálne informácie z 80. rokov uvádzajú počet do 400 Slovákov žijúcich v Brazílii. V Brazílii nejestvuje žiadna organizácia Slovákov. Jedinou organizovanou formou v súčasnosti je folklórny súbor Radosť, fungujúci pod záštitou honorárneho konzula Slovenskej republiky v Sao Paule, Petra Pauliceka. Súbor združuje Slovákov žijúcich v Sao Paule a potomkov prisťahovalcov z iných európskych krajín, ako aj Brazílčanov, ktorí majú vzťah k slovenskému folklóru.

hore

Chile

Viaceré etapy príchodu Slovákov do Chile sa časovo a sociálnym pozadím zhodovali s emigráciou do Argentíny a predstavovali odštiepenie sa od hlavného prúdu končiaceho v susednej krajine. Takto prišli do Chile prví Slováci s rakúsko – uhorskými pasmi, medzi nimi aj Martin Kukučín, neskôr emigranti po veľkej svetovej hospodárskej kríze a nakoniec emigrácia po roku 1945. V súčasnosti je zlomok slovenskej komunity organizovaný v Československom krajanskom spolku.

hore

Kanada

Prví vysťahovalci zo Slovenska prišli do Kanady v 70. rokoch 19. storočia. Sú známe štyri vysťahovalecké vlny: pred 1. svetovou vojnou, po 1. svetovej vojne, po 2. svetovej vojne a v období rokov 1968 – 1969, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Odhad slovenských prisťahovalcov do Kanady z Československa po roku 1968 predstavoval počet približne 20 000 osôb. Podľa ostatného sčítania obyvateľstva z roku 2001 žije v Kanade 50 860 obyvateľov slovenského pôvodu, z ktorých 17 545 uvádza slovenčinu ako materinský jazyk. Z tohto počtu doma komunikuje po slovensky 9 995 obyvateľov Kanady. Odhady krajanských organizácií sa pohybujú v rozpätí 40 000 – 120 000 osôb slovenského pôvodu. Najväčší počet osôb slovenského pôvodu sa usadil v kanadských provinciách: Ontário, Britská Kolumbia a Alberta, pričom najväčší počet z nich žije v mestách: Toronto, St. Catherines, Hamilton, Kitchener, Windsor, Vancouver, Montreal, Thunder Bay, Calgary, Ottawa a Edmonton.

Kým v prvej vlne slovenského vysťahovalectva do Kanady prevažovali drobní roľníci a poľnohospodárski robotníci, v 20. a 30. rokoch 20. storočia sa slovenskí vysťahovalci zamestnávali v priemyselných podnikoch vo východnej časti Kanady. Po 2. svetovej vojne sa rady slovenských vysťahovalcov v Kanade rozšírili predovšetkým o príslušníkov slovenskej inteligencie. Po roku 1968 prišli do Kanady slovenskí utečenci z Československa väčšinou so stredným a vysokoškolským vzdelaním. Po roku 1991 je prevaha slovenských prisťahovalcov s vysokoškolským vzdelaním. Ročne sa do Kanady prisťahuje priemerne 200 občanov SR, pričom je udelených približne 150 pracovných povolení a 30 povolení na štúdium. Prílev odborníkov v oblasti informačných technológií predovšetkým v Ottawe, Toronte a Vancouveri, ktorý bol výrazný v predchádzajúcich rokoch, značne poklesol, čo je spôsobené recesiou v tomto odbore. V súčasnom období sociálna štruktúra Slovákov a ekonomické podmienky ich života zodpovedajú kanadskej spoločnosti.

>> Adresár kanadských krajanských spolkov

Kanadská Slovenská Liga bola založená v roku 1932. V čase najväčšieho rozmachu v šesťdesiatych rokoch mala spolu 55 miestnych pobočiek – zborov. V súčasnosti má 23 zborov a počet členov klesol pod 1000. Kanadský slovenský podporný spolok – Canadian Slovak Benefit Society, založený roku 1946. V ostatných rokoch v tomto spolku neustále klesá počet členstva a v súčasnosti už nie je schopný zabezpečiť vydávanie svojho tlačového orgánu Slovenský hlas, vychádzajúceho v rokoch 1949-1988. V roku 1998 prišlo k jeho premenovaniu na Slovensko – kanadský spolok Milana Rastislava Štefánika. Kanadskí Slováci sú aj členmi odbočiek a miestnych zborov americko-slovenských spolkov – Prvej katolíckej slovenskej jednoty, ktorá má ústredie v Clevelande, Ohio a Slovenského katolíckeho Sokola s ústredím v Passaicu, NJ. Slovensko-Kanadská Národná Rada bola založená v roku 1971 ako združenie kanadsko-slovenských inštitúcií, organizácií a záujmových skupín v celej Kanade. V súčasnosti má 36 kolektívnych členov a sídli v Toronte. SKNR je apolitické a neziskové združenie, ktorého mandátom je vytvárať väzby medzi krajanskými organizáciami, zastávať záujmy kanadských Slovákov a podporovať aktivity a iniciatívy svojich členov. Slovenský dom – La Maison Slovaque bol založený v apríli 1982 s cieľom propagovať slovenskú kultúru v provincii Quebec. Riadi ho 15-členný zbor riaditeľov, ktorí reprezentujú rôzne slovenské organizácie v Montreali. Na úrovni provincií sa sporadicky prezentujú rôznymi, prevažne kultúrnymi aktivitami lokálne spolky a združenia, ako napr. Slovenský kultúrny klub v Calgary a Slovenská spoločnosť pre kultúru a kultúrne dedičstvo v Britskej Kolumbii. Centrum kultúry a dedičstva kanadských Slovákov vzniklo transformáciou Slovenského kultúrneho a informačné centra (SKIC) v roku 2000. Kým SKIC bolo zamerané na propagáciu slovenskej kultúry v Kanade, hlavnou náplňou novej organizácie je prezentácia kultúrneho dedičstva kanadských Slovákov. Centrum nemá registrovaných členov. Kanadská základina pre umenie a divadlo (Canadian Dramatic Arts Foundation) vznikla z iniciatívy Svetového kongresu Slovákov v roku 1977, Divadlo poézie a malých javiskových foriem v roku 1981 a Torontské Slovenské divadlo v roku 1999. Je to počtom neveľká organizácia, ktorá združuje predovšetkým intelektuálov, vedcov a umelcov. Odčlenením od KSL vznikla Slovenská spoločnosť v Kanade. V Ottawe pôsobí Kruh slovenských rodoľubov. V Edmontone sídli ďalšia organizácia Slovenský národný kongres. V Toronte sídli České a slovenské združenie v Kanade, ktoré združuje slovenských prisťahovalcov prevažne z konca 60. rokov a z obdobia po roku 1989. V Kanade pôsobia aj organizácie, ktorých snahou je rozvinúť obchodné kontakty so Slovenskom. V Toronte existuje od r. 1993 Slovensko kanadská obchodná komora (Slovak Canadian Chamber of Commerce). Slovenská obchodná komora pôsobí aj v Calgary a Montreale. Kanadská slovenská profesionálna a obchodná asociácia (Canadian Slovak Professional and Business Association) vznikla v roku 1962. Cieľom asociácie je spájať, prinášať poznanie a informácie obchodným zastúpeniam a profesionálnym obchodníkom pochádzajúcim zo Slovenska. V Ottawe od roku 1996 pôsobí Slovensko kanadské obchodné združenie (Slovak Canadian Business Association). S prepojením na Slovensko pôsobia v Kanade aj cestovné kancelárie (Nitra Travel, Worldwide Travel Service, International Travel Slovakotour a i.). Folklórne súbory prispievajú v značnej miere k udržiavaniu kultúrneho dedičstva a k udržaniu národného povedomia Slovákov v Kanade. Svoje umenie prezentujú na rôznych akciách v Kanade a zúčastňujú sa aj na rôznych podujatiach na Slovensku. Mnohé zo súborov pozývajú do Kanady významných slovenských amatérskych a profesionálnych umelcov. Najznámejšími slovenskými folklórnymi súbormi sú: tanečná skupina Slovak Rozmarin Dancers vo Windsore, Lipa Canadian Slovak Folk Ensemble v Kirklande, Quebec, Domovina Dancers vo Windsore, Východná Slovak Dancers v Mississauge, detský súbor Bratislava vo Wellande. V Kanade pôsobia dva divadelné súbory: divadlo Dolina v Toronte a divadlo Priadky v Montreali. V umeleckej a kultúrnej oblasti sa v Kanade presadilo viacero umelcov slovenského pôvodu. Slovenský jazyk používajú príslušníci prvej generácie prisťahovalcov, v obmedzenej miere druhej generácie, tretia však už väčšinou po slovensky nekomunikuje. Niektoré fenomény zachovávajúce prítomnosť slovenčiny v slovenskej komunite ešte ostávajú (farnosti so slovenskými kňazmi, krajanské organizácie, slovenské noviny, jednotlivci z radov nových prisťahovalcov a i.). V počiatočných štádiách sa vzdelávanie slovenských prisťahovalcov sústreďovalo v slovenských farnostiach ( napr. vo Fort Williame, Ontario, od r. 1929 v Montreale, Toronte, vo Windsore a v 50. rokoch v Hamiltone). V povojnovom období sa vzdelanostná úroveň Slovákov v Kanade zvýšila, slovenskí vysťahovalci začali stále viac investovať do vzdelania svojich detí a tým sa postupne približovali kanadskému štandardu. Vzdelanostná úroveň slovenskej komunity v Kanade je v súčasnosti veľmi dobrá a vyrovná sa celokanadským kritériám. Viacero úspešných pedagógov a vedeckých pracovníkov pôsobí na kanadských univerzitách a významných kanadských školách (Queen´s University v Kingstone, York University v Toronte, University of British Columbia, University of Calgary a i.). Vďaka finančným dotáciám kanadských a amerických Slovákov bola v r. 1993 na Ottawskej univerzite založená Katedra slovenských dejín a kultúry. Na katedre študujú Kanaďania slovenského pôvodu a katedra sa venuje aj vedecko-výskumnej činnosti a vytvára svoje dokumentačné stredisko. Pozícia akademikov slovenského pôvodu pomáha pri organizovaní študijných pobytov študentov, doktorandov a pedagógov zo Slovenska na kanadských univerzitách. V Kanade existuje Kanadský fond pre české a slovenské univerzity a štipendijný fond Kanadskej slovenskej profesionálnej a obchodnej asociácie, ktorý vznikol v roku 1966 na pomoc študentom slovenského pôvodu, ktorí dosahovali výborné výsledky a štúdium si nemohli dovoliť financovať z vlastných prostriedkov. Prvé slovenské noviny v Kanade začali vychádzať na prelome 20. a 30. rokov 20. stor. (Kanadské noviny, Slovák v Kanade, Naše slovo, Nová vlasť). Počas druhej svetovej vojny vychádzali viaceré noviny a časopisy, medzi nimi Slovenský priekopník, Slovenské bratstvo a Kanadský Slovák. Najstarším, dodnes vychádzajúcim krajanským periodikom v Kanade je Kanadský Slovák. Vydáva ho od roku 1941 Ústredná správa KSL, v súčasnosti v náklade 1100 výtlačkov. Slovenská spoločnosť v Kanade začala v roku 1998 vydávať mesačník Naše Slovensko. V Edmontone vychádza štvrťročník Slovenský kuriér, dvojtýždenník Satellite, ktorý oslovuje českú a slovenskú komunitu v Kanade. Nový domov s podtitulkom Čtrnáctitdeník Čechů a Slováků vydáva Masaryk Memorial Institute. Miestne pobočky Českého a slovenského združenia v Kanade vydávajú štvrťročníky ako napr. Říčka vo Winnipegu a Ottawský Zpravodaj v Ottawe. Popri uvedených periodikách vychádzajú na miestnej úrovni občasníky zamerané prevažne na oblasť kultúry – Slovenský kultúrny klub v Calgary vydáva Obežník, Slovenská spoločnosť pre kultúru a kultúrne dedičstvo v Britskej Kolumbii zostavuje informačný bulletin Slovak Heritage Live, Slovenský dom v Montreale vydáva Slovenský Montreal, Katedra slovenskej histórie a kultúry na Ottawskej univerzite vydáva informačný bulletin Communiqué a KSL v Ottawe občasník Slovotta. V súčasnom období existuje rozhlasové vysielanie v slovenskom jazyku v niekoľkých kanadských mestách. Pravidelným televíznym vysielaním pre slovenskú krajanskú komunitu je 30 minútová relácia Slovak Spectrum vysielaná raz mesačne na ottawskej káblovej stanici Roger. Začiatky kanadsko-slovenskej literárnej tvorby spadajú do medzivojnového obdobia. Rozvoj slovensko-kanadskej literatúry je evidentný najmä v období po druhej svetovej vojne, keď sa obohatila o tvorbu prozaikov a básnikov z radov nových emigrantov. V tomto období zaznamenala významné úspechy aj publicistika. Príchodom emigrantov po roku 1968 sa zaznamenali aj ďalšie kultúrne aktivity a iniciovalo sa organizovanie vedeckých podujatí, ktorých cieľom bolo oboznámiť verejnosť s dejinami a kultúrou Slovenska a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Významnú rolu zohrala edícia Priatelia dobrej knihy, ktorú viedli slovenskí jezuiti v Kanade so sídlom v Galte-Cambridgei, Ontario.

K najvýznamnejším krajanským združenia v zahraničí patril Svetový kongres Slovákov, ktorý v rokoch 1970 – 1990 plnil funkciu celosvetovej reprezentácie Slovákov v zahraničí. Mal 164 inštitucionálnych členov a reprezentoval 1.3 milióna Slovákov, ktorí žili v diaspóre. Vznikol z vôle vedúcich slovenských organizácií a popredných kultúrnych a politických pracovníkov z celého vtedajšieho slobodného sveta, ktorí sa zišli na prípravnom kongrese v New Yorku v dňoch 19. – 21 júna 1970. Definitívne ustanovenie Kongresu ako celosvetovej reprezentácie sa uskutočnilo na generálnom zhromaždení v Toronte v dňoch 17. – 21.júna 1971. Za predsedu zhromaždenie zvolilo Štefana Boleslava Romana, ktorý zastával funkciu až do svojej smrti v roku 1988. Od smrti Romana do generálneho zhromaždenia, funkciu predsedu vykonávali Jozef Krištofik a generálny tajomník reverend Dušan Tóth. V tejto funkcii sa potom vystriedali Marián Šťastný, Leopold Danihels a Paul Rusnak. Po roku 1993 sa sídlo SKS presťahovalo do USA a kongres postupne strácal na svojom význame. Dnes je len formálnou organizáciou, bez praktického dosahu na dianie v slovenskom zahraničí.

Konfesionálne zloženie osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu korešponduje s celkovým konfesionálnym zložením v Kanade, kde približne tri štvrtiny obyvateľstva prináleží do rímskokatolíckej cirkvi, Zjednotenej cirkvi Kanady a anglikánskej cirkvi. Prvým slovenským kostolom v Kanade je rímskokatolícky kostol sv. Petra, ktorý bol postavený v r. 1907 vo Fort William. Prvé rímskokatolícke farnosti s vlastnými kostolmi vznikli v 40. rokoch 20. storočia, ďalšie vznikali až po druhej svetovej vojne. V 50. rokoch sa začali budovať aj gréckokatolícke cirkevné osady, pričom v r. 1980 vznikla v Kanade Slovenská gréckokatolícka diecéza s katedrálou premenenia Pána v Unionville. V Kanade sa postupne zakladali aj slovenské evanjelické farnosti. Významnou udalosťou pre krajanskú komunitu v Kanade bolo zriadenie Misijného domu slovenských jezuitov v Cambridgei, ktorý sa výrazne posilnil v r. 1970 vybudovaním tlačiarne a vydavateľstva Dobrá kniha. Do roku 1993, keď sa tlačiareň a vydavateľstvo presťahovali na Slovensko, vyšlo tu okolo 380 publikácií v slovenskom jazyku. Slovenské rímskokatolícke farnosti v súčasnosti pôsobia v Toronte, Montreale, New Westminsteri, Winnipegu, Cambridgei, Wellande, Windsore, Hamiltone. Po 4 rokoch obnovili omše v slovenskom jazyku v Ottawe. Gréckokatolícke farnosti možno nájsť v Montreale, Toronte, Oshawe, Wellande, Windsore, Hamiltone. Evanjelikom slúžia farnosti v Montreale, Toronte a Windsore.

Kanada je krajinou prisťahovalcov a vo vzťahu k etnickým skupinám sa dôsledne riadi princípmi multikulturalizmu. Imigračná politika Kanady zaznamenala zmenu v 60. rokoch, keď pri rozhodovaní o prijatí prisťahovalca začala hrať prvoradú úlohu kvalifikácia. Kanada zmenila svoj imigračný zákon aj roku 2003. Horná hranica veku uchádzača sa zmenila zo 44 na 49 rokov. Slovenskí prisťahovalci a ich potomkovia žijú v krajine, kde sa môžu voľne hlásiť k svojmu pôvodu. Multikulturálnou politikou sa zaoberá Ministry of Heritage (Ministerstvo dedičstva) na čele so štátnym tajomníkom pre národnostné menšiny a multikulturalizmus.

hore

Spojené štáty

Slováci sa začali hromadnejšie sťahovať do USA koncom 70. rokov 19. stor. Išlo o sociálnu emigráciu. Prvé sústredené sídla vznikali v štátoch New York a New Jersey, vo východnej Pennsylvánii, v lokalitách prevažne s banskými prevádzkami, ďalej v štátoch Connecticut, Ohio, Illinois, Wisconsin a ďalšie. V medzivojnovom období i napriek obmedzeniam prisťahovalectva do USA a určením kvóty pre jednotlivé krajiny sa vysťahovali ďalšie tisícky Slovákov. Po druhej svetovej vojne zaznamenávame vysťahovalectvo z politických príčin. V rokoch 1945 a 1948 prichádzali do USA politickí emigranti, medzi ktorými bolo pomerne veľa príslušníkov inteligencie. Štvrtú vlnu vysťahovalectva do USA tvoria emigranti, ktorí odišli zo Slovenska roku 1968 po okupácii armádami Varšavskej zmluvy. Usádzali sa vo všetkých štátoch USA, kde dostali pracovné príležitosti. Novými vlnami vysťahovalectva zo Slovenska slovenská komunita v USA vzrastala a spolu s ďalšími generáciami prostredníctvom spolkov udržiavala vedomie o pôvode a kontakty s materskou krajinou. V posledných rokoch má odchod Slovákov do USA vzostupnú tendenciu. Ide zatiaľ v prevažnej miere o prechodné študijné pobyty, vedecké stáže, ale aj z dôvodov hľadania pracovných príležitosti v dôsledku nezamestnanosti najmä z východného Slovenska, odkiaľ sa vo všetkých emigrantských vlnách regrutovalo najviac vysťahovalcov. Časť osôb zo Slovenska s krátkodobým či dlhodobým pobytom napokon ostáva v USA natrvalo.

Štatistické údaje o počte slovenských prisťahovalcov do USA pred rokom 1918 sú nepresné a viaceré registrovali štátnu príslušnosť. Federálny súpis z r. 1920 uvádza, že v USA žilo 619 866 Slovákov, z toho 274 948 narodených mimo USA a 344 918 narodených v USA. Súpis z r. 1990 registruje 1 882 915 osôb slovenského pôvodu. Posledné sčítanie obyvateľov USA z r. 2000 zaznamenalo pokles obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti – 820 711. V súčasnosti Slováci a ich potomkovia okrem pôvodných prisťahovaleckých stredísk od východných štátov po stredozápadné, sú usadení takmer vo všetkých štátoch USA. V posledných rokoch sa zvyšuje počet Slovákov v štátoch Florida a Kalifornia. Štáty a mestá s najväčšou koncentráciou Slovákov (podľa sčítania osôb z roku 1990): Pennsylvánia: Pittsburgh, Braddock, Allegheny, Betlehem, Hazleton, Allentown, Johnstown, Olyphant, Wilkes Barre, Mc Keesport. Ohio: Cleveland, Toledo, Youngstown, Acron. New Jersey: Newark, Passaic, Perth Amboy, Jersey City, Trenton. New York: New York City, Buffalo, Yonkers, Binghampton, Little Fals. Illinois: Chicago, Berwyn, Cicero, Streator. Priaznivé sociálne a ekonomické podmienky v USA pre prisťahovalcov na rozdiel od materských krajín boli hlavnou motiváciou vysťahovalectva Slovákov do Ameriky. Vysťahovalci po príchode do USA (spočiatku prevažne s cieľom zarobiť peniaze a vrátiť sa späť) žili v skromných podmienkach, aby čím skôr ušetrili doláre, ktoré posielali svojim rodinám. Pracovali najmä v priemyselných a baníckych oblastiach, vykonávajúc tú najťažšiu prácu ako nekvalifikovaní robotníci. Neznalosť angličtiny bola prekážkou prvej generácie prisťahovalcov pri získaní vyššieho stupňa pracovného zaradenia. K tomu dospela až ďalšia generácia narodená v Amerike. Tým sa sociálna štruktúra slovenského etnika z radov ďalších potomkov slovenských vysťahovalcov rozšírila o skupiny so stredoškolských a vysokoškolským vzdelaním. V povojnovom období (po roku 1945 a 1948) túto sociálnu štruktúru rozšírili noví, politickí emigranti, ktorí, i keď začínali napriek vzdelaniu s tými najťažšími prácami, rýchlejšie sa adaptovali a postupne sa mnohí vypracovali na špičkových odborníkov v technických a spoločenskovedných oblastiach (aj ako pedagógovia na stredných, vysokých školách a univerzitách, vedci, cirkevní hodnostári a v ďalších odborných profesiách). V súčasnosti sociálna štruktúra slovenského etnika zodpovedá americkým kritériám. Medzi potomkami Slovákov je v súčasnosti niekoľko kongresmanov, jeden guvernér (štátu Pennsylvánia) a jeden člen kabinetu prezidenta USA.

Spoločenský systém v USA, ktorý nezabezpečoval prisťahovalcom sociálne istoty, neznalosť nového prostredia a neznalosť jazyka, priviedol Slovákov k zakladaniu svojpomocných spolkov, v ktorých si z pravidelných členských príspevkov navzájom vyplácali istú sumu v prípade úrazu pri práci, nemoci či smrti. Postupne sa k úlohe svojpomoci pridružovali ďalšie, a to v oblasti udržovania národného povedomia, pomoci a podpory pre Slovensko, najmä v časoch národnostného útlaku. Začiatkom 90. rokov 19. storočia prichádza k zlučovaniu menších spolkov a zakladaniu celonárodných spolkov a spolkov podľa vierovyznania. Počtom najväčšie spolky zakladané koncom 19. a začiatkom 20. storočia pretrvali do súčasnosti, plniac úlohu kontinuitného udržiavania národných a kultúrnych tradícií.

>> Adresár krajanských spolkov v USA

K tradičným typom krajanských podporných spolkov pribudli po roku 1945 nové kultúrne spolky a politické združenia, po roku 1968 vo väčších strediskách Slovákov v USA sa zakladali s cieľom propagácie slovenskej kultúry slovensko-americké kluby. V súčasnosti organizovanú americko-slovenskú komunitu tvoria: Svojpomocné (fraternalistické) organizácie Sú to obchodné poisťovne, ktoré majú uznaný charitatívny a kultúrny charakter, čo im umožňuje získať určité daňové výhody. Spolu reprezentujú finančný majetok v hodnote približne 800 miliónov USD. Fondy sú viazané a kontrolované štátnymi a federálnymi zákonmi, aby mali organizácie dostatok prostriedkov na vyplácanie záväzkov. Organizácie majú možnosť využívať len tzv. administratívne alebo neviazané fondy, z ktorých sa financuje chod organizácií (platy zamestnancov, kancelárie, budovy, administratíva). Z týchto fondov môžu svojpomocné organizácie podporovať národné, náboženské, kultúrne a iné programy (pokiaľ im to stav ich fondov dovoľuje). Vedenie týchto spolkov je až na malé výnimky v rukách príslušníkov druhej až tretej generácie slovenských prisťahovalcov. Komunikačná reč je anglická (s výnimkou niektorých miestnych spolkov). K spolkom s najväčšou členskou základňou a s odbočkami v jednotlivých štátov USA patria: Prvá katolícka slovenská ženská jednota v Clevelande, Ohio s odbočkami v 12 štátoch USA a s počtom okolo 90 tisíc členov, Prvá katolícka slovenská jednota v Clevelande, ktorá má v súčasnosti svoje odbočky v 16 štátoch USA a Kanady s počtom okolo 70 tisíc členov, Národný slovenský spolok v Pittsburghu, Pa., s 20 tisícovou členskou základňou v 13 štátoch USA, Pennsylvánska slovenská katolícka ženská jednota vo Wilkes Barre, Pa., s 18 tisíc členmi v 8 štátoch USA, Slovenský katolícky Sokol v Passaicu, NJ, s počtom do 40 tisíc členov v 10 štátoch USA a Kanady, Slovenská telocvičná jednota Sokol vo West Orange, NJ, s počtom do 9 tisíc členov v 10 štátoch USA. Miestne spolky svojpomocných spolkov majú vlastné financie a vyvíjajú národnú, kultúrnu a spoločenskú činnosť samostatne. Celonárodné reprezentatívne organizácie Slovenská liga v Amerike (SlvA) so sídlom v Passaicu, NJ, založená roku 1907, združuje päť fraternalistických organizácií so súhrnným počtom do 300 tisíc členov a mnohé nezávislé občianske a kultúrne spolky (Slovenská záhrada na Floride), viaceré spoločnosti a spolky kultúrneho dedičstva a spoločenské kluby. SlvA má aj svoje miestne zbory (okolo 20) v rôznych štátoch Ameriky. Združenie slovenských katolíkov v Amerike (ZSK) združuje slovenské katolícke farnosti a náboženské spolky. Spravuje viazaný fond v hodnote vyše dvoch miliónov dolárov, z ktorého sa udržoval dlhé roky aj chod Slovenského ústavu v Ríme. Z výročných zbierok farností s farníkmi z radov amerických Slovákov a ich potomkov poskytujú finančnú pomoc katolíckej cirkvi na Slovensku prostredníctvom Konferencie biskupov Slovenska. Vo viacerých, i menších strediskách slovenského života, vyvíjajú činnosť združenia, kultúrne spolky, spoločnosti a kluby. S cieľom uchovávania kultúrneho dedičstva najmä v oblasti folklóru sa v poslednom dvadsaťročí aktivizujú spoločnosti národného dedičstva, ktoré zakladajú príslušníci ďalších generácií Slovákov a genealogické spoločnosti (združujú členov pochádzajúcich z rovnakého regiónu Slovenska). Sporadicky sa v spoločnostiach a združeniach spájajú s Američanmi českého pôvodu (Czech and Slovak Heritage Association). Organizujú prednášky, výstavy, kurzy slovenského jazyka a pod. V posledných rokoch sa zakladajú spoločnosti na platforme družobných miest Slovenska a USA - „Sister Cities“ (Cleveland, Ohio – Bratislava; Youngstown, Ohio – Spišská Nová Ves; Kent, Ohio – Dudince ). Spoločnosti tohto typu zviditeľňujú jednotlivé slovenské regióny a prispievajú nielen ku kultúrnej, ale i ekonomickej spolupráci. Neorientujú sa len na slovenských potomkov, ale aj priaznivcov Slovenska. Od 90. rokov 20. stor. sa dostávajú do popredia spoločnosti s cieľom naštartovania procesu lobingu pre Slovensko, pričom sa snažia získať do svojich radov aj vysoko postavené osobnosti Američanov slovenského pôvodu (senátori, politici, podnikatelia) a Američanov, ktorí sa z pracovných či súkromných dôvodov dostali do kontaktu so Slovenskom. Patrí k nim napr. organizácia Friends of SlovakiaPriatelia Slovenska, ktorú vedie bývalý americký veľvyslanec na Slovensku. V spolupráci s veľvyslanectvom je podnikateľskej oblasti aktívna Slovensko-americká spoločnosť vo Washingtone, D.C. Kontakty so Slovenskom v podnikateľskej oblasti podporujú honorárni konzuli v USA, ktorí zastávajú významné funkcie vo verejnom, spoločenskom či politickom živote. Slováci v Amerike si vzhľadom na sociálnu štruktúru najdlhšie zachovávali elementy tradičnej ľudovej kultúry. Prezentácia slovenskej ľudovej kultúry sa stala súčasťou ich spolkového života a kultúrnych podujatí. Prevažnú časť folklórnych (tanečných, speváckych a hudobných) súborov tvoria samostatné skupiny, ktoré sú kolektívnymi alebo individuálnymi členmi krajanských spolkov. So svojím programom sa v USA prezentujú na etnických festivaloch a slovenských podujatiach. Prezentácia slovenského folklóru (hudobného, tanečného a speváckeho) slúži k propagácii Slovenska. Jeho nositeľmi a šíriteľmi sú mladí členovia súborov z druhej či tretej generácie Slovákov, ale i z radov nových prisťahovalcov z 80.-90. rokov. V minulosti mali tradíciu slovenské cirkevné školy, ktoré vznikali súbežne so zakladaním farností. V súčasnosti sa na žiadnej z amerických základných či stredných škôl slovenčina nevyučuje. Americko-slovenská tlač slúžila ako významný zdroj pracovných, spoločenských a spolkových informácií, na udržiavanie národného povedomia a osvetu. Prvé noviny vznikli už v polovici 80. rokov 19. storočia. Na prelome storočí vychádzali v Amerike aj prvé slovenské denníky (do prvej svetovej vojny ich bolo šesť). Prevahu mali spolkové noviny a časopisy. Celkove vydali Slováci v Amerike okolo 230 titulov americko-slovenských novín a časopisov. K najstarším slovenským novinám v Amerike pre ich nepretržité vydávanie patrí Slovák v Amerike ( od r. 1889 do súčasnosti). Prevažná časť novín, ktoré sa zachovali dlhšie alebo takmer storočie, sú aj naďalej úradné orgány spolkov. Sporadicky vydávajú v USA aj noviny pôvodne označované ako československé, v súčasnosti sú to prevažne české noviny s niekoľkými článkami v slovenčine (napr. Americké listy). Z deviatich pravidelne vydávaných novín a časopisov je jeden dvojrečový týždenník (Slovenský katolícky Sokol), jeden dvojrečový dvojtýždenník (Jednota), tri dvojrečové mesačníky (Fraternaly Yours, Floridský Slovák, Zornička), jeden slovenský mesačník (Slovák v Amerike) a ďalšie tri anglicky písané mesačníky a štvrťročníky (Sokol Times, Slovakia, Wisconsin Slovak). Vo väčších slovenských strediskách a mestách (Pittsburgh, Cleveland a ď. ) majú od 30. rokov 20. stor. tradíciu slovenské rozhlasové vysielania. Fungujú dodnes ako predplatené nedeľné hodinové programy v regionálnom vysielaní (prevažne so správami o kultúrnych podujatiach slovenských spolkov, krátkymi správami v slovenčine a angličtine o Slovensku a hudobným programom na želanie poslucháčov). Pokusy o realizáciu televízneho vysielania v štáte New Jersey s dosahom aj pre okolité východné štáty USA z roku 1999 po krátkom čase zlyhali.

Prevažnú väčšinu amerických Slovákov tvoria príslušníci rímskokatolíckeho, ďalej gréckokatolíckeho, v menšej miere evanjelického vierovyznanania. Majú pevné zázemie v cirkevných spolkoch s dlhoročnou tradíciou. Základnou organizačnou zložkou v cirkevnom živote amerických Slovákov sa stali farnosti, ktoré boli aktívne aj v národnom živote a podporovali vznik cirkevných škôl pri farnostiach. Významnú úlohu medzi rímskokatolíckymi Slovákmi zohrali mužské a ženské rehole (pre prevahu rehoľníkov slovenského pôvodu sa udržovali ako slovenské), v ktorých sa rehoľníci spolu s cirkevnými hodnostármi venovali aj národnokultúrnemu životu a rehoľníčky aj vyučovaniu slovenčiny na cirkevných školách. Od 70. rokov 20. stor. rapídne klesal počet slovenských farností a evanjelických cirkví. V súčasnosti existujú vo veľkomestách (New York, Chicago, Cleveland a ď.) a v niekoľkých menších mestách (v štátoch Pennsylvánia, Ohio, Illinois, New Jersey, New York) farnosti, ktoré majú farníkov z radov potomkov Slovákov, ale už nie sú registrované ako slovenské. Potomkovia Slovákov evanjelického vierovyznania sú združení v Evanjelicko-luteránskej cirkvi v Amerike, ktorá má svoj etnický dištrikt (synodu) na čele so slovenským biskupom a slovenské bohoslužby majú aj v niekoľkých zboroch luteránskej cirkvi Lutheran Church Missouri Synod. Z vyše tristo kostolov, ktoré si slovenskí prisťahovalci v Amerike vybudovali z vlastných finančných zbierok, okolo 40-50 si zachovalo slovenský charakter. Vláda USA legislatívne a administratívne neobmedzuje etnické menšiny, ale ich ani finančne nepodporuje. V španielsky hovoriacich komunitách miestne školské správy udržujú nižšie triedy základných škôl v dvojrečovom systéme.

hore

Uruguaj

Prví prisťahovalci prichádzali do Uruguaja v rokoch 1923 –1930 a do roku 1935 tu žilo okolo 2000 osôb s československým občianstvom. Usadzovali sa predovšetkým v hlavnom meste Montevideo a v oblastiach Tres, Minas a Salto. Zamestnávali sa väčšinou ako robotníci. Podľa neoficiálnych informácií sa v súčasnosti k slovenskému pôvodu v Uruguaji hlási približne 100 osôb. Od roku 1931 začal v Uruguaji pôsobiť Slovenský spolok, ktorý bol nositeľom národného povedomia a kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. V roku 1933 pri spolku vznikla slovenská škola, v roku 1935 slovenská doplňovacia škola. Od konca roka 1963 je sídlom spolku Slovenský dom v Montevideu. Niekoľko rokov pôsobil pri spolku aj Kruh mládeže. V polovici minulého storočia sa v rámci spolku organizovali rôzne aktivity – hudobné, divadelné, náboženské a pod. V súčasnosti Slovenský spolok existuje, jeho činnosť je však utlmená a stretávanie jeho členov je obmedzené na výročité spoločenské podujatia. V minulosti boli živé kontakty so Slovákmi v Argentíne, ktoré pretrvávajú dodnes. Z konfesionálneho hľadiska medzi uruguajskými Slovákmi prevládajú rímskokatolíci, menšiu časť tvoria evanjelici.

hore