Stručná hodnotiaca správa o činnosti
Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v rokoch 2006 – 2010

Zriadenie úradu
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej „úrad“) bol zriadený s účinnosťou od 1. januára 2006 na základe zákona NR SR č. 474 z 23. septembra 2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úrad je orgánom štátnej správy so sídlom v Bratislave. Úrad je rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na rozpočet Úradu vlády Slovenskej republiky.

Pôsobnosť úradu
Pôsobnosť úradu upravuje § 5 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Štatút úradu
Úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh podpredsedu vlády pre legislatívu. Predseda úradu, ako štatutárny orgán úradu, je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde. Funkčné obdobie predsedu úradu je päť rokov.
Uznesením vlády č. 1047 z 21. decembra 2005 bola kompetencia vo veci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a jeho predsedu uložená podpredsedovi vlády pre legislatívu a ministrovi spravodlivosti. Bez zmeny, alebo zrušenia tohto uznesenia a v rozpore s jeho obsahom a znením, podpredseda vlády Dušan Čaplovič predložil na rokovanie vlády informatívny materiál UV-12900/2006, ktorým si rozšíril pôsobnosť aj na oblasť slovenských menšín a komunít v zahraničí. Vláda tento materiál len vzala na vedomie. Na tomto spornom základe potom podpredseda vlády D. Čaplovič usmerňoval v rokoch 2006 – 2010 činnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Podpredseda vlády dostal z domáceho i zahraničného prostredia viacero podnetov k permanentne nevyhovujúcemu a kritickému stavu úradu, situáciu poznal, ale  nekonal (pozri bližšie v časti „organizácia-úrad“).

Kritický stav riadenia a činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí poškodzuje všetky zainteresované strany a v prípade,  že včas nepríde k zásadným zmenám v personálnej, organizačnej, koncepčnej a odbornej oblasti, je dôvodná obava, že slovensko-slovenské vzťahy sa budú zhoršovať. Štátna politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí by mala prejsť od letargie k proaktívnej, profesionálnej, koncepčnej a cieľavedomej politike v prospech dlhodobých záujmov Slovenskej republiky i Slovákov žijúcich v zahraničí.

Vilma Prívarová, PhDr., predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich  v zahraničí, zásadne zlyhala v procese tvorby a výkonu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Celkovo jej činnosť pôsobí neodborne, nekoncepčne a dezintegračne. Nekonala v súlade s ustanoveniami zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a počas svojho funkčného obdobia niekoľkokrát preukázala, že na výkon tejto funkcie nie je odborne spôsobilá.

Predseda úradu
Predseda úradu, Vilma Prívarová – sa počas svojho funkčného obdobia neprezentovala takmer žiadnou koncepčnou, odbornou, vedecko-výskumnou alebo publikačnou činnosťou. Na rozdiel od toho sa neraz prezentovala aktivitami, pri ktorých dochádza k prepájaniu pracovných a súkromných aktivít (napr. exkluzívne zahraničné cesty, často i s rodinnými príslušníkmi a pod.). Chýbajúcu odbornú spôsobilosť sa snaží prekryť prázdnymi frázami a neraz až osočovaním osôb, ktoré majú na jej pôsobenie kritický názor. Z viacerých závažných možno spomenúť:

  • v roku 2005 pri schvaľovaní návrhu nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí patrila ako splnomocnenkyňa vlády pre zahraničných Slovákov, na pôde vlády i parlamentu, k hlavným odporcom zriadenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,
  • neplní záväzky Slovenskej republiky stanovené v negociačnom procese vstupu SR do EÚ,
  • bez súhlasu NR SR zaslala do zahraničia interný parlamentný neprerokovaný materiál, čo sa dá kvalifikovať ako obzvlášť závažné služobné previnenie, ako porušenie sľubu štátneho zamestnanca v politickej funkcii a porušenie etického kódexu štátneho zamestnanca,
  • opakovane nerešpektovala odporúčania parlamentných výborov a komisií,
  • svojim členstvom v poradných orgánoch zahraničných právnych subjektov, ktorým úrad prideľuje štátne dotácie, sa dostala do vážneho konfliktu záujmov nezlučiteľných s jej politickou funkciou,
  • v roku 2007 a opakovane v roku 2008 porušila autorský zákon a dopustila sa plagiátorstva,
  • od zriadenia úradu až doteraz nedokázala koncepčne, odborne a personálne vybudovať úrad, ktorý pod jej vedením stratil  aj svoje vlastné pôvodné priestory,
  • významne prispela k degradácii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a dostala ho, v rozpore so zámerom zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, do nedôstojnej pozície jedného z podriadených odborov štruktúry podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny,
  • prideľovanie dotácií je pod netransparentným vplyvom záujmových skupín a jednotlivcov a úrad  je jediným štátnym úradom, ktorý nemá štandardný grantový program ani smernicu či výnos o poskytovaní dotácií vo svojej pôsobnosti,
  • odmietla poskytnúť informácie o netransparentne vysokých finančných odmenách pre riaditeľku ekonomického odboru úradu, čím sa vystavila podozreniu z neoprávneného osobného prospechu.

Organizácia – úrad
Úrad dodnes nie je personálne dobudovaný, odborne je poddimenzovaný a neproporčný, čo sa prejavuje najmä v jeho nedostatočnej  koncepčnej, koordinačnej a výkonnej činnosti. V rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z. úrad  doteraz (od vzniku v roku 2006) nemá obsadenú funkciu podpredsedu úradu, čo vyvoláva viacero oprávnených otáznikov. Úrad nemá koncepciu vlastnej činnosti, pracovnoprávne vzťahy sú napäté, medzi zamestnancami a vedením je nerovnovážny stav spojený  so  vzájomnou nedôverou. Jestvuje veľká fluktuácia zamestnancov a to dobrovoľná i nútená. Úrad neustále stráca  odborníkov, čím vážne trpí jeho profesionalita. Na úrade je veľmi zlá a neúnosná pracovná atmosféra, šikanovanie zamestnancov, trieštenie kolektívu, nútenie k donášačstvu, zákaz komunikácie medzi zamestnancami a pod. O riešenie tejto kritickej situácie požiadali zamestnanci úradu podpredsedu vlády D. Čaploviča listami zo dňa 5. októbra 2009 a  2. februára 2010 písomne podporenými viacerými krajanskými spolkami zo zahraničia (v prílohe). Prísľuby podpredsedu vlády sa  z nepochopiteľných dôvodov nesplnili a viacerí zamestnanci z protestu podali výpovede z pracovného pomeru. Pracovné cesty do zahraničia odborných pracovníkov absentujú, dominujú reprezentačné zahraničné cesty predsedníčky úradu a riaditeľky ekonomického odboru.

Tvorba  štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí
Materiál s názvom Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 bol vypracovaný až po dvoch rokoch existencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, i keď nutnosť jeho vypracovania bola na rôznych úrovniach a pri rôznych príležitostiach zdôrazňovaná už od konca roku 2005. V medzirezortnom pripomienkovaní odznelo niekoľko zásadných pripomienok. Predmetný materiál vláda schválila uznesením č. 625/2008 predložila na rokovanie parlamentu, ktorý ho zobral len na vedomie. V rozprave i vo výboroch odznelo množstvo závažných pripomienok (Vašáryová, Horváth, Kramplová a i.). Predložená koncepcia ani všeobecne nespĺňa metodické a metodologické kritériá, ktoré sa vyžadujú pri spracovaní koncepcií. V predloženej podobe neprekračuje rámec doterajších návrhov programov starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí spracovaných na vládnej či rezortnej úrovni, skôr ide o ich sumarizáciu, ako o koncepciu. Vzhľadom na to, že ide o dokument, ktorý by mal na dlhší čas formulovať zásady štátnej politiky a premietať ich do konkrétnych výkonov i vzhľadom na obranu záujmov štátu a Slovákov žijúcich v zahraničí, navrhujeme vypracovať nové znenie.

Hospodárenie
Úrad je samostatnou rozpočtovou štátnou organizáciou napojený na kapitolu Úradu vlády SR. Jestvujú indície, že úrad koná nehospodárne. Úrad vlády SR, sekcia kontroly a boja proti korupcii, zistil viaceré nedostatky v činnosti úradu, ktoré vážne spochybňujú legitimitu činnosti jeho vedenia. V tomto zmysle boli podané podnety na vykonanie kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladaním majetku štátu v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a na prešetrenie hospodárnosti využívania finančných prostriedkov štátneho rozpočtu a vykonanie kontroly efektívnosti štátnej správy.

Dotácie
V roku 2007 (36 mil. Sk), v roku 2008 (40 mil. Sk), v roku 2009 (40 mil. Sk – t.j. 1 327 756,75 €), v roku 2010 (1 327 756,75 €).
Dotácie sú prideľované nekoncepčne bez určenia očakávaných cieľov, nepôsobia integračne. Spôsob prideľovania dotácií vyvoláva v slovenskom zahraničí opodstatnené podozrenia z prospechárstva, klientelizmu a diskriminácie. Zvýšenú pozornosť si zaslúži prideľovanie dotácií osobám, ktoré boli priamo či nepriamo prepojené na bývalé vládne politické strany a z titulu ich funkcie alebo postavenia mohli vyvíjať nátlak na osoby rozhodujúce o pridelení dotácií. Osobitnými výkričníkmi je pridelenia dotácií niektorým prominentným osobám a spolkom. Nekonfliktnému  fungovaniu vnútorného dotačného mechanizmu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí chýbajú predovšetkým  pravidlá pre tieto špecifické nástroje štátnej podpory, legislatívny mechanizmus, systém zverejňovania podmienok udeľovania dotácií, obsahový a metodický audit. Súčasný mechanizmus je zaťažený netransparentnosťou pri rozhodovacích právomociach, výške rozdelených prostriedkov, nedostupnosťou záverečných správ spojených s vecným vyhodnotením a kontrolným listom. Hoci je úrad napojený na rozpočtovú kapitolu Úradu vlády SR a jeho vedenie by teda malo postupovať v zmysle výnosu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády SR, ktorý  stanovuje, že dotácie z jeho rozpočtovej kapitoly sa môžu poskytovať na základe osobitných predpisov a grantový systém sa má poskytovať v programoch, nič takého v praxi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejestvuje. Tento štátny úrad je jediným v Slovenskej republike, ktorý poskytuje štátne dotácie bez príslušnej smernice či výnosu. Nejestvujú žiadne grantové programy a podprogramy, teda ani metodické pokyny pre žiadateľov o poskytnutie dotácie v grantových systémoch. Jednoducho v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejestvuje žiadny grantový systém a správy predkladané vláde  a parlamentu sú v tomto smere zavádzajúce a klamlivé.

Spolupráca s inými štátnymi rezortmi
Je minimálna a formálna.

Spolupráca v medzištátnych zmiešaných komisiách pre národnostné menšiny
Je pasívna a formálna.

Osvedčenia a preukazy
Osobitnú preferenčnú časť pre uplatnenie si práv alebo výhod ustanovených osobitnými zákonmi pre Slovákov žijúcich v zahraničí tvorí osvedčenie, ktoré vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V priebehu negociačného procesu vedúceho k vstupu Slovenskej republiky do EÚ bol okrem iných záväzkov stanovený záväzok novelizovať zákon č. 70/1997 Z. z. alebo prijať nový zákon.

Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 23. septembra 2005 (nadobudol účinnosť 1. januára 2006). Slovenská republika sa prijatím zákona snažila nielen splniť odporúčania obsiahnuté v Správe o preferenčnom zaobchádzaní s národnostnými menšinami príbuzenskými štátmi, ktorá bola prijatá Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) Rady Európy v roku 2001, ale tiež oneskorené požiadavky EK súvisiace so vstupom Slovenska do Európskej únie.
Jednou zo zásadných požiadaviek Rady Európy, ako aj EÚ, bola výhrada k vydávaniu preukazu zahraničného Slováka ako všeobecného dokladu vydávaného na viacero bližšie neurčených účelov, ktorý mal byť v zmysle nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí nahradený osvedčením ako jednorazovým dokladom vydávaným na jeden konkrétny a špecifický účel.

Tento, jeden zo základných princípov nového zákona, je v súčasnej praxi úradu od začiatku platnosti zákona porušovaný a tým sa dostáva do vážneho rozporu aj s príslušnými záväzkami Slovenskej republiky v zmysle platného acquis. Vydávaním osvedčení na konkrétny účel sa malo zároveň predísť podozreniam a pokusom smerujúcim k zneužívaniu, manipulácii a korupcii pri vydávaní týchto dokladov.

Novela zákona vykonaná zákonom č. 344/2007 Z. z. privodila nielen právny zmätok, ale aj právny nesúlad a rozpor, keďže opätovne zrovnoprávnila preukazy a osvedčenia a tak v súčasnosti súbežne jestvujú oba doklady. Pri porovnaní podstaty osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí  s preukazom zahraničného Slováka sa  nielen skoro nič nezmenilo, ale naopak oba dokumenty získali priebežnú platnosť. Za účelom vydávania osvedčení bolo potrebné vynaloženie nemalých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu (informačný systém, ochrana osobných údajov, ochranné znaky na dokladoch náročnosťou porovnateľné s občianskymi preukazmi, formát a tlač dokladov, mzdy a odmeny externým pracovníkom zabezpečujúcim agendu), preto je zarážajúce, že taká podstatná náležitosť, akou je vyznačenie účelu, na ktorý sa osvedčenie vydáva, absentuje tak na úradnom tlačive, ako aj na samotnom osvedčení, hoci to zákon v § 8 písm. b) výslovne uvádza. Vážnym, ale i varovným otáznikom  takejto praxe  v časoch dnešnej krízovej hospodárskej situácie,  ostáva viac ako 80 tisíc tlačív a bezpečnostných fólií preukazov zahraničného Slováka v hodnote viac ako 66 400 EUR, ktoré zostali znehodnotené na Ministerstve zahraničných vecí SR.

hore