Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015
>> čítať odborný posudok

.

K správam o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí
>> čítať odborný posudok

.

Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2009 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2011
>> čítať odborný posudok

.

Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 /odborný posudok/

V zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vláda Slovenskej republiky určuje východiská a zásady štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Podľa uvedeného zákona, alebo ak ho tým poverí vláda, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (zriadený od 1.1.2006) je koordinačným a výkonným orgánom, ktorý zabezpečuje proces tvorby a výkonu tejto politiky.

Napriek možnosti využiť časový priestor v rámci jeho predchodcu Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR i nasledujúcim odporúčaniam Zahraničného výboru NR SR (napr. na 4. schôdzi NR SR 7. septembra 2006 a ďalším prostredníctvom Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí) vedenie Úradu nebolo schopné požadovaný materiál predložiť v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády prijaté už v roku 2006 v potrebnom čase. Úrad až po viac ako dvojročnej existencii predložil po medzirezortnom pripomienkovom konaní predmetný materiál na rokovanie vlády. Zaradenie materiálu  na rokovanie vlády bez rešpektovania zásadných pripomienok zo strany Úradu viedlo k jeho stiahnutiu z programu rokovania vlády. Až po odstránení viacerých zásadných pripomienok zo strany zainteresovaných rezortov bol materiál opäť zaradený do programu rokovania vlády. Predložený variant síce rešpektoval pripomienky týkajúce sa záujmov a kompetencií rezortov, ale úplne rezignoval na pripomienky nadrezortného charakteru a vláda v núdzi materiál prijala a predkladá na rokovanie NR SR.

Koncepčné a vecné pripomienky
Časový horizont do roku 2015 kopíruje materiál o zahraničnej politike, ale jeho slabinou je reálny výkon v budúcnosti, ktorý nie je v súlade s funkčným a volebným obdobím súčasnej vládnej koalície. Nie je zvykom ukladať úlohy budúcej vláde, ktorá vzíde až z nasledujúcich parlamentných volieb. Je tu indícia, že ide o manipuláciu a zahmlievanie skutočnosti, že vedenie Úradu túto úlohu v nadväznosti na prijatie programového vyhlásenia vlády nezvládlo v potrebnom čase.

K uzneseniu B.1 – výstup je nereálny, pretože plánovaná rekonštrukcia Bratislavského hradu má trvať 4 až 5 rokov, teda do roku 2012-13.
K uzneseniu B.2 – nereálne, ak má byť budúci Pamätník vybudovaný v hlavnom meste SR Bratislave, tam nie sú kompetencie predsedu BSK, ale primátora , resp. starostov mestských častí.
K uzneseniu B.3 – STV nie je v kompetencii podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.
K uzneseniu B.4 – chýba záväznosť pre ministra financií.
K uzneseniu B.5  – chýba záväznosť pre ministra financií.
Predmetný materiál obsahuje niekoľko zásadných a vecných rozporov.

Predkladacia správa
Materiál sa predkladá „na základe uznesenia vlády č. 696/2007 k záverom Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2007“, ale v úvode sa už píše „že materiál sa predkladá na základe zákona č. 474/2005 Z. z.“, ďalej sa píše, že materiál je spracovaný v zmysle čl. 7a Ústavy SR……, presnejšie by bolo, že tieto materiály rešpektuje a nie je s nimi v rozpore, koncepcia deklaruje štátnopolitický záujem…  koncepcia nie je deklarácia.

Úvod
Opakujúci sa balast (predkladacia správa, úvod, východiská)
Východiská – žiadne, len výpočet a opis rôznych dokumentov
Ciele – strategickým cieľom politiky je vytvárať podmienky… predkladateľ evidentne nepozná význam a obsah slova „stratégia“, to nie je stanovenie cieľov a spôsob ich dosahovania, to je akýsi hybridný kompilát, nesúrodo opísaný z rôznych materiálov.
Analýza súčasného stavu – nejde o analýzu, ale o neúplný a nie vždy presný popis súčasného stavu, bez dobrej analýzy nemôže byť dobrá syntéza, prognóza, ani koncepcia, koncepcia, ak má byť koncepciou štátnej politiky, sa nemôže obmedzovať na „intenzívne sledovanie politiky iných štátov“ (napokon ani to Úrad nerobí dostatočne, viď. naposledy kauza Mlynky v Maďarsku, Ogieň v Poľsku a ďalšie).

3.2 – „komunita bez právneho statusu menšiny“ predkladateľ evidentne nepozná rozdiel medzi komunitou a minoritou,
Komunity sa delia na tri skupiny, komunity sa nedelia, delí ich predkladateľ.
Súčasnej migrácii nie je venovaný potrebný priestor a nedoceňuje sa jej význam, niektoré predpoklady sú otázne, napr. návraty do SR, intenzívne kontakty, možnosť štúdia na školách v SR a pod.

4. Tvorba a výkon štátnej politiky
4.1. – predkladateľ sám uznáva nedostatky v súčasnej praxi, tie však vyplývajú zo sústavného porušovania platného zákona. Ak bude potrebná novela zákona, treba vypracovať legislatívny zámer a nie spochybňovať jeho súčasnú podobu. Navrhovať v novele zákona o zdravotnom poistení zahrnutie cudzích štátnych príslušníkov je prinajmenšom diskutabilné.
4.2. – 4.5. – to nie sú koncepčné časti, ale programové, to sú úlohy pre Úrad a nie pre vládu a štátnu politiku. Ide o nesúrodú časť, ktorá svojim obsahom patrí do iného materiálu, ktorý by mal byť predmetom osobitného pripomienkového konania.
4.6. Vzájomná komunikácia a spolupráca, 4.7. Náboženský život – opäť ide o nekompatibilné časti, ktoré nie sú v súlade s tým, čo má obsahovať KONCEPCIA.
Táto časť obsahuje hodnotenie z pohľadu Úradu jeho spolupráce so Svetovým združením Slovákov v zahraničí (ktoré nesprávne charakterizuje ako vrcholovú organizáciu), Maticou slovenskou a Kanceláriou eurokomisárom SR, opis kompetencií ústredných orgánov štátnej správy a konkrétne úlohy a termíny plnenia pre jednotlivé rezorty, Generálny biskupský úrad ECAV a Konferenciu biskupov Slovenska. Vznikajú silné pochybnosti, ktoré sa týkajú úloh a záväzkov formulovaných pre jednotlivé inštitúcie a ich vedomom súhlase.
4.8. Migrácia – táto časť bola pravdepodobne vypracovaná iným subjektom na objednávku Úradu. Je to nepochybne fundovaný odborný materiál, ktorý má charakter odbornej štúdie.  V uvedenom rozsahu a podobe nemá miesto v koncepcii a je zrejmé, že spracovateľ ju nedokázal extrahovať a premietnuť do predkladaného materiálu.
4.9. Vydávanie osvedčení – Úrad pri vydávaní osvedčení nielenže postupuje v rozpore so zákonom č. 474/2005, ale aj v rozpore so záväzkami, ktoré Slovenská republika prijala pri vstupe do Európskej únie, týkajúcimi sa krajanskej legislatívy. Túto negatívnu a protiprávnu prax umocnil Úrad svojou iniciatívou pri novele zákona o pobyte cudzincov, ktorá do právnej terminológie vniesla zmätok (dva súbežné platné pojmy – Slovák žijúci v zahraničí a Zahraničný Slovák). V praxi sa prejavuje aj v diskriminačnej podobe ako „občan SR žijúci  na Slovensku bez osvedčenia a občan SR žijúci v zahraničí s osvedčením“. Súčasná prax vydávania osvedčenia bez časového obmedzenia a určenia účelu navodzuje podozrenie, že ide o kontinuitu negatívnej praxe z minulosti spojenú s možným zneužívaním i korupciou a je súca pre podanie podnetu na Generálnu prokuratúru resp. Najvyšší kontrolný úrad.
4.10. Grantový systém – Medzivládna komisia je len poradným orgánom. Rozhodnutie o rozdeľovaní a prideľovaní dotácií je plne v kompetencii a zodpovednosti predsedníčky  Úradu. Súčasný stav prideľovania dotácií nie je vždy v súlade so stanovenými prioritami a v zahraničí vyvoláva veľa nespokojnosti hlavne preto, lebo dotácie sú často prideľované na projekty vyslovene komerčného charakteru. Finančné dotácie neslúžia ako významný nástroj na dosahovanie vytýčených cieľov, lebo tie nie sú stanovené a neobsahuje ich ani predložená koncepcia. V žiadnom prípade by sa nemalo stať, že štátne prostriedky by mohli byť zneužívané na klientelizmus a na dosahovanie osobných záujmov a cieľov.
5. Inštitucionálne… – vzhľadom na to, že Úrad ani v rámci súčasných možností dodnes nemá odborne a personálne dobudovanú štruktúru a je asi jediným orgánom štátnej správy s centrálnou pôsobnosťou, ktorý od svojho zriadenia v roku 2006 nemá štatutárneho zástupcu (podpredsedu), dokonca nemá vypracovanú ani koncepciu vlastnej činnosti, je len veľmi ťažké posúdiť oprávnenosť požiadavky na ďalšie rozširovanie Úradu.

R e s u m é
Štátna politika musí byť vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí proaktívna, nie pasívna.  Musí mať národný charakter a bude ju potrebné revalorizovať aj v európskom kontexte.
Predložený materiál je nedostatočný, nespĺňa základné odborné kritériá, ktoré sa kladú na koncepčné materiály. Veľmi výstižne predmetný materiál pomenoval predseda krajanského spolku Slovensko–Nemecká únia, keď napísal „Pokladám preto za účelné, aby sa proces schvaľovania tejto “(anti)koncepcie” dočasne zastavil a vytvoril sa priestor pre vypracovanie nového, odborne fundovaného návrhu, ktorý by oprávnene t.j. obsahovo, nielen formálne niesol názov: “Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015“. Toto stanovisko plne korešponduje aj s ostatným vyhlásením podpredsedníčky NR SR Anny Belousovovej, ktorá ostro kritizovala výkon predmetnej politiky a tú v súčasnosti zabezpečuje  najmä Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Na pozadí uvedených zistení si treba postaviť otázku, či Úradom predložený  materiál   “Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015″ spĺňa všetky kritériá, ktoré by zaručovali skutočne kvalitatívny posun v prístupe štátu k Slovákom žijúcim v zahraničí, a to z hľadiska koncepcie, tvorby a výkonu takej štátnej politiky, ktorá by  dlhodobo zaručovala  obojstranne prospešné vzťahy, spĺňajúce európske štandardy. Zhrňujúci posudok po dôkladnom štúdiu predmetného návrhu je taký, že predložený materiál takéto kritériá ani zďaleka nespĺňa. Návrh sa neopiera o výsledky serióznej analýzy, v žiadnom prípade sa nedá hovoriť o systémovom prístupe k danej problematike. Je to nekoncepčný kompilát.

hore

.

K správam o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí /odborný posudok/

Na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa ukladá vláde každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí  spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na ďalší rok. V júli tohto roka bol prerokovávaný vo vláde materiál s týmto názvom a obsahom Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2008 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2010.

V zmysle uvedeného zákona túto správu vypracúva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s ostatnými orgánmi štátnej správy. Zákon v ods. 2 § 3 hovorí „Vláda každoročne do 1. septembra predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti na ďalší rok obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jeho realizáciu“ . Doteraz boli vypracované  správy za roky 2006, 2007. Najnovšie za rok 2008 i keď dnes je v celom kresťanskom svete rok 2009. Zatiaľ v matematike platí, že číslici 8 predchádza číslica 7 a nasledujúca  číslica je 9 a až potom 10, atď. Ide o zásadný rozpor, ktorý sa premieta do celého materiálu, mení jeho zmysel, skresľuje podstatu a  tým  deformuje  jeden z účelov zákona. Ak chceme porovnať diferenciu rozsahu a kvality starostlivosti, je logické porovnávať predchádzajúci rok s nasledujúcim, v opačnom prípade môže dochádzať k skresľovaniu skutočnosti.

Na tento nesprávny a zavádzajúci postup spracovateľa upozornili niekoľkí poslanci NR SR už pri prerokovávaní prvej správy v roku 2006 a opakovane v Komisii pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Zahraničnom výbore NR SR. Spracovateľ správy tieto upozornenia a odporúčania trvalo ignoruje. Takýmto postupom zavádza aj samotnú vládu, ktorá sa neinformovanosťou dostáva do diskreditačnej polohy. Je to bezprecedentný postup v systéme štátnej správy, aby hodnotenia a plán činnosti nemali časovú nadväznosť. Ide o prejav arogantnej  neodbornosti a v tejto podobe má správa nepresný a dezinformačný charakter.

Na začiatku tejto správy sa uvádza, že za oblasť slovenských menšín a komunít v zahraničí zodpovedá podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. V skutočnosti, keďže Úrad nie je ústredným orgánom štátnej správy, bola pôsobnosť podpredsedu vlády rozšírená o túto oblasť a to len na základe informatívneho materiálu z rokovania vlády (č. mat. ÚV-12900/2006), ktorý vláda zobrala na vedomie bez príslušného uznesenia. Na druhej strane predmetný zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ako najvyššia platná právna norma pre túto problematiku, jasne definuje povinnosti a zodpovednosť  Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti tvorby a výkonu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Takže alibistické presúvanie zodpovednosti na podpredsedu vlády nevrhá dobré svetlo ani na úrad ani na jeho štatutára a v konečnom dôsledku neguje dôvody pre vznik tejto  štátnej organizácie.

Charakter predmetného materiálu má pretrvávajúce a opakujúce sa nedostatky oboch správ z predošlých rokov a v žiadnom prípade nespĺňa kritériá analyticky hodnotiacej správy. Je len výkazom činnosti jednotlivých orgánov štátnej i neštátnej správy, pričom pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa ide až do nepodstatných podrobností. Sprievodným znakom všetkých doterajších správ je formalizmus a nič nehovoriace a opakujúce sa klišé o „štátnych záujmoch“, ktoré nikde nie sú explicitne definované. Celý materiál je nekritický, hovorí len o úspechoch,  problémy a nedostatky sú zamlčané. Nikde sa nedozvieme o kritických pripomienkach a odporúčaniach, ktoré odzneli pri prerokovávaní jednotlivých správ vo výboroch NRSR, ani o tom, či boli prijaté opatrenia na ich odstránenie (napr. zmeny a doplnky rozpočtu kapitoly Úrad vlády Slovenskej republiky – Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2008 a ďalšie).

Z hľadiska konkrétnych nedostatkov sú to nielen hodnotenia, ktoré ako sa ukázalo nezodpovedajú skutočnosti (napr. činnosť zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín alebo dlhodobo neutešený stav školstva a vzdelávania v slovenskom zahraničí alebo rozporné tvrdenie že pre elektronické hlasovanie občanov žijúcich v zahraničí nie sú vytvorené technické podmienky, keď všeobecne je známe, že absentuje predovšetkým politická vôľa, atď.), ale i ďalšie, pre vymenovanie ktorých tu niet dostatok miesta. Tie časti správy, ktoré obšírne hovoria o tom, kde a s kým sa predsedníčka úradu stretla, sú z hľadiska charakteru takéhoto materiálu absolútne irelevantné. Oveľa vážnejšia je časť týkajúca sa poskytovania štátnych dotácií, lebo z uvedeného vyplýva, že úrad nemá v tomto smere žiadny grantový program a o všetkom rozhoduje predsedníčka, nakoľko medzirezortná komisia má zo svojho štatútu len poradný charakter. To samozrejme znamená, že za všetky nedostatky a kritické hlasy zo zahraničia v plnom rozsahu nesie  zodpovednosť štatutár úradu.

Výrazné nedostatky sa vyskytujú aj v odbornej terminológii, čo by sa úradu, ako zo zákona garantovi a tvorcovi štátnej politiky, nemalo v žiadnom prípade stávať. Spomenieme aspoň tri vypuklé prípady. Ako „Slovenská“ katolícka cirkev, pričom ďalšie cirkvi, okrem ECAV, a ich záslužná činnosť sa vôbec nespomína. Ďalej formulácia, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí je „vrcholovou krajanskou organizáciou“, je zavádzajúca, nesprávna a v rozpore s jeho stanovami. Ďalej formulácia, že „Slováci žijúci v zahraničí sú osobitnou kategóriou cudzincov“ čo je v príkrom rozpore so znením zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. A mohli by sme poukázať na ďalšie prípady neodborných výstupov, ktoré degradujú aj pozitívne časti tohto materiálu. S veľkými rozpakmi sa dozvedáme o kauze Slovenský dom v Mlynkoch v Maďarsku, ktorej riešenie je hodnotené pozitívne, pritom je symptomatické, že tento jednoznačný neúspech sa stal synonymom neúspechov súčasnej pasívnej slovenskej krajanskej politiky.
Nedostatky, ktoré charakterizujú spomínané správy, ako i absencia hodnotiacej analytickej zložky v prvej časti predmetného materiálu sa premietli aj do návrhu programu na rok 2010. Návrh je nedostatočný, má formálny charakter a v podstate konkretizuje len rámcový návrh plánu činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2010, bez výraznejšieho napojenia na koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Plnenie tohto programu je podmienené pridelením rozpočtovaných finančných prostriedkov pre úrad na úrovni rozpočtu na rok 2009. Pritom úrad má podľa návrhu programu len prioritné úlohy.

Za všetky pripomienky spomenieme len jednu z kultúrno-spoločenskej oblasti, ktorá je typická pre značnú časť návrhu programu. Celosvetová každoročná prezentácia kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí Dni zahraničných Slovákov v Slovenskej republike, ojedinelý projekt v európskych reláciách, ktorý vznikol v roku 1993 a stal sa jedným z pilierov štátnej politiky, potvrdený ako vládny projekt premiérmi Vladimírom Mečiarom a Mikulášom Dzurindom sa alebo nerealizuje alebo minimalizuje. Bez toho, aby Úrad predložil na rokovanie vlády nový alebo upravený projekt, boli v roku 2007 Dni venované len Slovákom v Českej republike, v roku 2008 len Slovákom na Dolnej zemi, v roku 2009 len Slovákom v západnej Európe a v roku 2010 sa s nimi nepočíta už vôbec. Takáto interpretácia vládneho projektu Slovákov neintegruje ale rozdeľuje a nemôže byť v súlade so štátnopolitickými a národnými záujmami.

Ak nemá mať obsah Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí z roku 1999 len verbálny charakter, ak ide naozaj o štátnopolitické záujmy a nielen o politické záujmy striedajúcich sa vládnych koalícií a ak niektorej z parlamentných politických strán skutočne záleží na Slovákoch žijúcich v zahraničí, tak sa nemôžu podriadiť len tzv. „politickej vôli“, nemôžu takéto správy prijať bez mlčania a zásadných pripomienok, ani zobrať na vedomie bez snahy o zlepšenie tejto neradostnej skutočnosti.

PhDr. Claude Baláž
predseda Združenia nezávislých expertov
pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov

V Bratislave, dňa 14. októbra 2009

hore

.

Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2009 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2011 /odborný posudok/

A.  Vláda Slovenskej republiky dňa 27. augusta 2010 na svojej 9. schôdzi prerokovala a schválila materiál, ktorý na rokovanie predložili podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny a predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Materiál bol na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá vláde každoročne predkladať Národnej rade SR správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na ďalší rok.

1.  Materiál bol predložený na rokovanie vlády v rozpore s platným uznesením vlády č. 1047 z 21. decembra 2005, ktoré kompetenciu v tomto smere uložilo podpredsedovi vlády pre legislatívu – ministrovi spravodlivosti.  Toto doteraz platné uznesenie vláda premiéra R. Fica nerešpektovala a ukazuje sa, že bez avizovanej zmeny v politike vládnutia v tom pokračuje aj súčasná vláda. Možno sa domnievať a predpokladať, že sa tak stalo z dôvodu nedostatočných informácií zo strany predkladateľa, alebo zavádzania zo strany Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V tejto súvislosti pokladáme za potrebné zdôrazniť, že ani Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tieto kompetencie neurčuje podpredsedovi vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.

2.  Materiál bol vypracovaný v predošlom volebnom období a v rámci medzirezortného pripomienkového konania boli viaceré zásadné pripomienky bez ďalšieho prerokovania politicky „zmetené zo stola“.

3.  V predkladacej správe sa konštatuje, že materiál sa predkladá na rokovanie vlády bez rozporov, čo vyvracia priložené vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom sa hovorí o vznesených 12 zásadných pripomienkach, pričom 4 neboli akceptované. Takýto postup sa dostal do zásadného rozporu s čl. 11 odst. 1 a 2 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády.

4.  V záujme transparentnosti a dodržiavania platných uznesení vlády, v zmysle a dôsledkoch týchto závažných pochybení, by sa mal materiál vrátiť na prepracovanie a za vzniknuté odborné i procesné chyby vyvodiť osobnú zodpovednosť.
B.  Uznesenie vlády SR č. 565 z 27. augusta 2010 poveruje predsedníčku vlády predložiť správu do NR SR na ďalšie prerokovanie, podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny odôvodniť správu v NR SR a predsedníčku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí odôvodniť správu vo výboroch NR SR.

1. V zmysle uvedeného zákona túto správu vypracúva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s ostatnými orgánmi štátnej správy. Zákon v ods. 2 § 3 hovorí „Vláda každoročne do 1. septembra predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti na ďalší rok obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jeho realizáciu“.. Doteraz boli vypracované  správy za roky 2006, 2007, 2008, najnovšie za rok 2009 i keď dnes je v celom kresťanskom svete rok 2010. Zatiaľ v matematike platí, že číslici 9 predchádza číslica 8 a nasledujúca  číslica je 10 a až potom 11, atď. Ide o zásadný rozpor, ktorý sa premieta do celého materiálu, mení jeho zmysel, skresľuje podstatu a tým  deformuje  jeden z účelov zákona. Ak chceme porovnať diferenciu rozsahu a kvality starostlivosti, je logické porovnávať predchádzajúci rok s nasledujúcim, v opačnom prípade môže dochádzať k skresľovaniu skutočnosti. Na tento nesprávny a zavádzajúci postup spracovateľa upozornili niekoľkí poslanci NR SR už pri prerokovávaní prvej správy v roku 2006 a opakovane v Komisii pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Zahraničnom výbore NR SR. Spracovateľ správy tieto upozornenia a odporúčania trvalo ignoruje. Takýmto postupom zavádza aj samotnú vládu, ktorá sa neinformovanosťou dostáva do diskreditačnej polohy. Je to bezprecedentný postup v systéme štátnej správy, aby hodnotenia a plán činnosti nemali časovú nadväznosť. Ide o prejav arogantnej  neodbornosti a v tejto podobe má správa nepresný a dezinformačný charakter.

2.  Na začiatku tejto správy I/1 sa uvádza, že za oblasť slovenských menšín a komunít v zahraničí zodpovedal podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. V skutočnosti, keďže Úrad nie je ústredným orgánom štátnej správy, bola pôsobnosť podpredsedu vlády rozšírená o túto oblasť a to len na základe informatívneho materiálu z rokovania vlády (č. mat. ÚV-12900/2006), ktorý vláda zobrala na vedomie bez príslušného uznesenia, teda v rozpore s doteraz platným uznesením č. 1047 z 21. decembra 2005. Na druhej strane predmetný zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ako najvyššia platná právna norma pre túto problematiku, jasne definuje povinnosti a zodpovednosť  Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti tvorby a výkonu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Takže alibistické presúvanie zodpovednosti na podpredsedu vlády nevrhá dobré svetlo ani na úrad ani na jeho štatutára a v konečnom dôsledku neguje dôvody pre vznik tejto  štátnej organizácie.

3.  Dňa 17. septembra 2008 schválila vláda SR a dňa 4. novembra 2008 vzala na vedomie Národná rada SR materiál Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Koncepcia je východiskovým materiálom pre tvorbu štátnej politiky v tejto oblasti v období rokov 2009 – 2015. Autorom koncepcie je samotný Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ale v predkladanom materiáli úplne chýba  priebežné hodnotenie plnenia koncepcie za rok 2009. Napriek dôležitosti materiálu nenašiel takmer žiadnu reflexiu v Správe štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2009. Pritom koncepcia stanovuje 15 priamych úloh, ktoré sa mali realizovať v roku 2009 alebo počínajúc rokom 2009 (napr.: „Vydávať časopis Slovenské zahraničie ako mesačník“, „Zriadiť cenu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí udeľovanú najvýznamnejším predstaviteľom slovenského zahraničia“, „Vypracovať aktualizovanú Koncepciu migračnej politiky SR…“, „Navrhnúť a realizovať mechanizmus udeľovania motivačných štipendií pre žiakov slovenských základných a stredných škôl vo svete, ako aj študentov vysokých škôl študujúcich slovenský jazyk vo svojej domovskej krajine“, atď.). V správe sa nenachádzajú informácie o ich realizácii, alebo odôvodnenie prečo realizované neboli. Okrem úloh s terminovaním na rok 2009 sa v koncepcii nachádza 87 priebežných úloh a ani o ich realizácii správa nepodáva takmer žiadne informácie.

4.  Veľmi vážnym a často kritizovaným je spôsob prideľovania štátnych dotácií v pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dotácie sú prideľované nekoncepčne bez určenia očakávaných cieľov, nepôsobia integračne. Spôsob prideľovania dotácií vyvoláva v slovenskom zahraničí opodstatnené podozrenia z prospechárstva, klientelizmu a diskriminácie. Zvýšenú pozornosť si zaslúži prideľovanie dotácií osobám, ktoré boli priamo či nepriamo prepojené na bývalé vládne politické strany a z titulu ich funkcie alebo postavenia mohli vyvíjať nátlak na osoby rozhodujúce o pridelení dotácií (napr. exposlanec NR SR Jozef Rydlo vo vzťahu k predsedníčke úradu). Osobitnými výkričníkmi sú pridelenia dotácií popri Jozefovi Rydlovi Radovanovi Čaplovičovi z Prahy (syn podpredsedu vlády Dušana Čaploviča) a tzv. krajanskému spolku v Sudáne „Spoločnosť priateľstva Sudácko-českého a slovenského“ (v Sudáne nie je evidovaná slovenská komunita a spolok nemá slovenských členov). Nekonfliktnému  fungovaniu vnútorného dotačného mechanizmu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí chýbajú predovšetkým  pravidlá pre tieto špecifické nástroje štátnej podpory, legislatívny mechanizmus, systém zverejňovania podmienok udeľovania dotácií, obsahový a metodický audit. Súčasný mechanizmus je zaťažený netransparentnosťou pri rozhodovacích právomociach, výške rozdelených prostriedkov, nedostupnosťou záverečných správ spojených s vecným vyhodnotením a kontrolným listom. Úrad je napojený na rozpočtovú kapitolu Úradu vlády SR a jeho vedenie by teda malo postupovať v zmysle výnosu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády SR, ktorý  stanovuje, že dotácie z jeho rozpočtovej kapitoly sa môžu poskytovať na základe osobitných predpisov a grantový systém sa má poskytovať v programoch. Nič takého však v praxi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejestvuje. Tento štátny úrad je jediným v Slovenskej republike, ktorý poskytuje štátne dotácie bez príslušnej smernice či výnosu. Nejestvujú žiadne grantové programy a podprogramy, teda ani metodické pokyny pre žiadateľov o poskytnutie dotácie v grantových systémoch. Jednoducho v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejestvuje žiadny grantový systém a správy predkladané vláde  a parlamentu sú v tomto smere zavádzajúce a klamlivé.

5.  Správe okrem hodnotenia plnenia politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 chýba aj analytický pohľad. Správa je zväčša iba suchým výpočtom udalostí, nepomenúva a neanalyzuje aktuálne problémy ani dosahy uskutočnených aktivít. Niektoré informácie sa v texte opakujú a niektoré sa priamo netýkajú Slovákov žijúcich v zahraničí. V texte je viacero nepresných informácií. Materiál celkovo pôsobí neproporčne, nakoľko veľa priestoru zaberajú menej podstatné informácie a tie podstatné sú neúmerne skrátené.

6.  Charakter predmetného materiálu má pretrvávajúce a opakujúce sa nedostatky správ z predošlých rokov a v žiadnom prípade nespĺňa kritériá analyticky hodnotiacej správy. Je len výkazom činnosti jednotlivých orgánov štátnej i neštátnej správy, pričom pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa ide až do nepodstatných podrobností. Sprievodným znakom všetkých doterajších správ je formalizmus a nič nehovoriace a opakujúce sa klišé o „štátnych záujmoch“, ktoré nikde nie sú explicitne definované. Celý materiál je nekritický, hovorí len o úspechoch,  problémy a nedostatky sú zamlčané. Nikde sa nedozvieme o kritických pripomienkach a odporúčaniach, ktoré odzneli pri prerokovávaní jednotlivých správ vo výboroch NR SR, ani o tom, či boli prijaté opatrenia na ich odstránenie.

7.  Nedostatky, ktoré charakterizujú spomínané správy, ako i absencia hodnotiacej analytickej zložky v prvej časti predmetného materiálu, sa premietli aj do návrhu programu na rok 2011. Návrh je nedostatočný, má formálny charakter a v podstate konkretizuje len rámcový návrh plánu činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2011, bez výraznejšieho napojenia na koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Plnenie tohto programu je podmienené pridelením rozpočtovaných finančných prostriedkov pre úrad na úrovni rozpočtu na rok 2010, čo podľa výsledkov rokovania vlády v septembri t.r. v Košiciach je nereálne.

C.  Ak obsah Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí z roku 1999 nemá mať len verbálny charakter, ak ide naozaj o štátnopolitické záujmy a nielen o politické záujmy striedajúcich sa vládnych koalícií a ak niektorej z parlamentných politických strán skutočne záleží na Slovákoch žijúcich v zahraničí, tak sa nemôžu podriadiť len tzv. „politickej vôli“, nemôžu takéto správy prijať bez mlčania a zásadných pripomienok, ani zobrať na vedomie bez snahy o zlepšenie tejto neradostnej skutočnosti.

V Bratislave, dňa 14. septembra 2010

hore