Disproporcie v prideľovaní štátnych dotácií pre Slovákov v zahraničí

Disproporcie v prideľovaní štátnych dotácií pre Slovákov v zahraničí alebo The Same Procedure As Every Year…

(zostavil Dušan Klimo v auguste 2012)

Podľa údajov, ktoré na svojej internetovej stránke (www.uszz.sk) uverejnil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), boli krajanom v tomto roku rozdelené dotácie
na projekty podporujúce národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov v zahraničí v súhrnnej hodnote 1 055 595,00 eur. (v r. 2011 ÚSŽZ to bolo 1 152 426,00 eur). Na zaklade nových smerníc, ktoré boli na Úrade vypracované počas pôsobenia predsedu JUDr.M.Vetráka, boli dotácie rozdelené do 7 programov. Z celkov sumy 1 055 595,00 eur išlo na:

Program č. 1 – školstvo a vzdelávanie: 122 453,80 eur
Program č. 2 – kultúra a kultúrne dedičstvo: 275 188,21eur
Program č. 3 – veda a výskum: 31 800,00 eur
Program č. 4 – informácie: 156 987,00 eur
Program č. 5 – médiá: 31 200,00 eur
Program č. 6 – stavby: 188 080,00 eur
Všetky ďaľšie projekty: 249 886,00 eur

Podľa publikovaných údajov pripadli na jednotlivé krajiny, z ktorých krajania (spolky, organizácie, cirkevné zariadenia a súkromné osoby) požiadali o dotácie nasledovné sumy:

poradie / krajina / suma pridelených dotácií v € / percentuálny podiel

1. Srbsko / 362 872,00 / 34,38%
2. Rumunsko / 131 500,00 / 12,46%
3. Česká republika / 97 530,00 / 9,32%
4. Maďarsko / 93 936,00 / 8,90%
5. USA / 42 221,00 / 4,00%
6. Veľká Británia / 42 070,00 / 3,99%
7. Chorvátsko / 41 550,00 / 3,94%
8. Poľsko / 38 896,00 / 3,68%
9. Írsko / 37 885,00 / 3,59%
10. Kanada / 32 500,00 / 3,08%
11. Argentína / 31 400,00 / 2,97%
12. Austrália / 21 700,00 / 2,06%
13. Ukrajina / 21 860,00 / 2,06%
14. Francúzsko / 16 395,00 / 1,55%
15. Nemecko / 12 500,00 / 1,18%
16. Belgicko / 7 950,00 / 0,75%
17. Čierna Hora / 5 310,00 / 0,50%
18. Nový Zéland / 5 000,00 / 0,47%
19. Bulharsko / 2 500,00 / 0,24%
20. Švajčiarsko / 2 300,00 / 0,22%
21. Brazília / 2 000,00 / 0,19%
22. Cyprus / 2 000,00 / 0,19%
23. Taliansko / 1 970,00 / 0,19%
24. Nórsko / 1 750,00 / 0,17%
Spolu € / 1 055 595,00 / 100 %

Krajanské organizácie zo štátov strednej, východnej a južnej Európy (Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Ukrajina) získali 797894,00 eur, čiže 75,6 %. z celkovej sumy.

Na projekty, ktoré zaslali krajania zo západnej Európy, južnej a severnej Ameriky, a Austrálie (Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Francúzsko, Írsko,Kanada, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Švajčiarsko, Taliansko, USA, Veľká Británia) boli pridelené dotácie vo výške 257 701,00 eur čiže 24,4% z celkového objemu.

Uvedené čísla dokumentujú zjavnú, roky pretrvávajúcu nevyváženosť pri rozdeľovaní dotácií.
Porovnanie 75,6% ku 24,4% v neprospech „Západu“ hovorí jasnou rečou! Tento fakt ešte výraznejšie podčiarkuje poradie krajín v h.u. tabuľke. Čelné priečky v rebríčku úspešnosti už tradične obsadili výlučne krajiny zo strednej a juhovýchodnej Európy (1.Srbsko, 2.Rumunsko, 3.Česká republika, 4.Maďarsko, 7.Chorvátsko). Z celkovej sumy (1 055 595,00 eur) si týchto päť predátorov pripísalo na svoj účet 727 388 eur, t.j. 68,9%, čo zodpovedá dvom tretinám celkového objemu! Samotná „jednotka“, Srbsko, získala na dotáciách o 111 tisíc eur viac ako všetky spolky z krajín západej Európy, Ameriky a Austrálie dokopy.

Príčin tohto neuspokojivého stavu je viacero. Ich korene siahajú až do 90-tich rokov minulého storočia, do čias, kedy sa po novom začali definovať o.i. aj základné parametre politiky SR vo vzťahu k „zahraničným Slovákom“. Dôsledky tejto, ako sa
za posledných dvadsať rokov ukázalo, skôr deklaratívnej ako koncepčnej politiky,
sa odzrkadľujú aj v spôsobe, akým ÚSŽZ postupuje pri rozdeľovaní grantov pre slovenské zahraničie.

Bolo by však nespravodlivé, keby sa ÚSŽZ podsúvalo zámerné uprednostňovanie spolkov zo strednej a juhovýchodnj Európy na úkor „Západu.“ Hlavnú vinu na tomto absurdnom stave majú a najväčšiu prekážku na ceste k náprave predstavujú legislatívne nedostatky obsiahnuté v „KONCEPCII ŠTÁTNEJ POLITIKY STAROSTLIVOSTI O SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ DO ROKU 2015“. ÚSŽZ je pri plnení svojich úloh viazaný o.i. aj ustanoveniami z „KONCEPCIE…“, čím sú rozsah a kvalita jeho pôsobenia značne zúžené. Preto sa v prvom rade podporujú také projekty Slovákov v zahraničì, ktoré sú zamerané na imitovanie slovenského folklóru, insitu, remeselné zručnosti a publikačnú činnosť rôzneho druhu.
O projekty, ktorých cieľom je aktívna podpora politicko-hospodárskych záujmov Slovenskej republiky zo strany Slovákov v zahraničí (lobbing), ako keby vôbec nebol záujem. O systémovej podpore výučovania slovenčiny pre mladú generáciu (deti Slovákov v zahraničí) ani nehovoriac. Radšej sa každý rok všetko odznova zakonzervuje, aby sa malo na budúci rok opäť čo konzervovať.

Celý proces prideľovania grantov v značnej miere narušujú z roka na rok sa stupňujúca nenásytnosť spolkárskych oligarchov, oných smutne preslávených „zahraničných Slovákov z povolania“, ktorí si dokážu všetkými možnými spôsobmi zabezpečiť čo možno najváčšiu porciu z grantového hrnca. V čerstvej pamäti máme priam nadľudské úsilie, ktoré čelní predstavitelia SZSZ za pomoci dezinformovaných médií nedávno vyvinuli nato, aby odstránili vtedajšieho predsedu ÚSŽZ Milana Vetráka, ktorý im stál v ceste k vytúženým grantovým zdrojom.

Privítali by sme, keby vedenie ÚSŽZ považovalo odstránenie pretrvávajúcej disproporcie pri prideľovani dotácií pre Slovákov v zahraničí za jednu zo svojich prioritných úloh. Únia Slovákov v zahraničí je pripravená pomôcť pri hľadaní východísk, ktoré by viedli k obnoveniu a posilneniu vzájomnej dôvery a k ozdraveniu vzťahov jednak medzi samotnou slovenskou krajanskou pospolitosťou a jednak medzi Slovenskou republikou a Slovákmi v zahraničí.

Zdroj: http://www.usvz.de/html/forum.html